Denník N

Blogerka Erika Mokrý o popôrodnej depresii: Pripadala som si ako najhoršia matka, dnes chápem, že chyba nie je vo mne

Erika Mokrý so synom. Foto - archív E. M.
Erika Mokrý so synom. Foto – archív E. M.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Keď Erika Mokrý ako 28-ročná prekonala rakovinu prsníka, začala o živote s onkologickým ochorením otvorene hovoriť a blogovať. Neskôr založila občianske združenie Tak trocha inak, ktoré pomáha onkologickým pacientom.

Približne pred rokom prvýkrát spomenula na sociálnej sieti, že po narodení syna bojuje s popôrodnou depresiou. „To, čo sa u mňa na 5. deň po pôrode začalo, bolo peklo,“ napísala vtedy.

Dnes si na prvé mesiace po pôrode spomína len matne. Hovorí, že už si presne nepamätá, ako raz syna hodila do rúk svojmu manželovi. „Nepamätám si dokonca ani to, že som mu volala, aby prišiel, inak vyhodím Eliasa z terasy. Pamätám si však, že som to chcela urobiť, a presne viem, kde som na terase stála,“ napísala nedávno na Facebooku.

V rozhovore opisuje, ako u nej vypukla popôrodná depresia, prečo začala otvorene hovoriť o ťažkom materstve, čo jej pomohlo zvládnuť psychickú poruchu a ktoré reakcie na sociálnych sieťach ju dokážu ešte aj dnes rozhodiť.

Keď som vás oslovila pred rokom a pol, ešte ste neboli pripravená hovoriť o téme popôrodnej depresie. V akom období som vás vtedy zastihla?

Niekoľko mesiacov od narodenia svojho syna si nepamätám. Teda, aby som bola presná, vo svojej hlave mám útržky rôznych situácií, pocitov a myšlienok.

Nebolo to pekné obdobie. A nespomínam si naň vôbec. A to doslova.

Na Facebooku ste to neskôr opísali takto: „Namiesto toho, aby som sa tešila z kočíkovania, ovoniavania toho malého bábätka a užívania si lásky, mala som v sebe prázdno. A obrovské výčitky, ktoré sa miešali s hnevom na seba samu.“ Mali ste ešte vtedy pochybnosti, či je to baby blues alebo je to už vážnejšie?

Moja prvá úzkosť a neskutočná búrka hormónov prišli na piaty deň po pôrode.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Rozhovory

Životy žien

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie