Denník N

To, čo vyzerá ako zlo, je v skutočnosti hlúposť

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nemecký teológ a filozof Dietrich Bonhoeffer už v roku 1943 opísal jav, keď sa ľudia stávajú hlupákmi a tým ešte nebezpečnejšími, než keby boli len zlí.

Nikdy nebolo v tomto storočí zlo tak ľahko rozpoznateľné ako dnes. Prečo je teda na Slovensku toľko ľudí voči nemu slepých a väčšina si želá víťazstvo Ruska, ktoré je dnes zreteľným stelesnením zla?

Mnohí z nich sú iste zlí a bezcitní, ale keby mali byť takí všetci z tejto väčšiny, bolo by to proti prirodzenému pomeru ľudských vlastností. Keby bola väčšina zlá a bezcitná, ľudstvo by už dávno zaniklo.

Existuje však vlastnosť, ktorá môže mať navonok prejavy zla a bezcitnosti, ale jej podstatou je niečo iné. Je to hlúposť.

Nemá zmysel ich presviedčať

Keď som ešte za komunizmu čítal texty nemeckého teológa a filozofa Dietricha Bonhoeffera, žasol som nad ich prenikavosťou, lebo mi vysvetľovali správanie väčšiny za minulého režimu. Ale keď som ich teraz čítal opäť, zistil som, že súčasnosť opisujú ešte presnejšie.

Bonhoeffer sa podieľal na príprave atentátu na Hitlera a v apríli v roku 1945 ho popravili na priamy Hitlerov rozkaz, keď predtým strávil vo väzení dva roky. Počas nich napísal texty, ktoré urobili ich autora nesmrteľným.

„Hlúposť je nebezpečnejší nepriateľ dobra než zlo,“ píše v knihe Na ceste k slobode (Listy z väzenia). Proti zlu sa totiž dá brániť, ale proti hlúposti „sme bezbranní“. Nedá sa proti nej argumentovať, lebo „fakty, ktoré odporujú predsudkom, sa prosto neuznávajú“.

Ak sa chceme vyrovnať s hlúposťou, musíme sa usilovať pochopiť jej podstatu. „Hlupák na rozdiel od zlého človeka je sám so sebou spokojný, stáva sa dokonca nebezpečným, lebo stačí ľahké podráždenie a prejde do útoku.“ Preto treba byť voči hlúpemu človeku obozretnejší než voči zlému. Nemá zmysel ho presviedčať argumentmi, tvrdí Bonhoeffer.

Podstata tejto hlúposti však nespočíva v nedostatku intelektu, je to „ľudský defekt“, ktorý postihuje aj inteligentných ľudí. Tento defekt nie je vrodený, je to skôr sociologický jav, keď sa ľudia za istých okolností „nechávajú ohlupovať“. To vysvetľuje, prečo sa dnes pred našimi očami a k nášmu údivu aj inteligentní ľudia stávajú hlupákmi.

Je to vonkajšia moc, ktorá „pripravuje človeka o jeho vnútornú samostatnosť, takže sa – viac či menej nevedome – vzdáva hľadania vlastného postoja k daným životným situáciám“. Hlupák, ktorý podporuje Rusko a bude sa s vami hádať, nie je autonómnou bytosťou: nestojí pred nami on osobne, lebo „predsudok a frázy nad ním nadobudli moc“. Stal sa nástrojom bez vlastnej vôle, je v podstate znásilnený. A o to nebezpečnejší, lebo hlupák je schopný konať zlo bez toho, aby ho rozpoznal.

Bonhoeffer odišiel po nástupe Hitlera v roku 1933 do Londýna, ale o dva roky neskôr sa vrátil do Nemecka, lebo sa rozhodol čeliť nacizmu a ľudskej hlúposti. Pochopil však, že s hlupákmi sa nedá diskutovať a pridal sa k odboju, lebo „nečinné vyčkávanie a tupé prizeranie sa nie je kresťanským postojom“. Ako teológ mal jasnú odpoveď na otázku, či smie kresťan porušiť prikázanie „Nezabiješ!“, ak ide o tyrana.

V analýze masovej hlúposti ako spoločenského javu však varuje pred pohŕdaním hlupákmi. „Keď pohŕdame ľuďmi, dopúšťame sa práve hlavnej chyby našich protivníkov,“ píše. „Nič z toho, čím pohŕdame v druhom človeku, nie je celkom cudzie ani nám.“

Tieto slová by sme mali mať na pamäti, keď vidíme týchto hlupákov na námestiach. Na rozdiel od tých, ktorí ich z tribúny ohlupujú. Tí si, naopak, naše pohŕdanie zaslúžia vrchovato.

Je táto hlúposť, ktorá je nebezpečnejšia než zlo, neporaziteľná? Bonhoeffer píše, že sa nedá premôcť „prostým poučením, ale len aktom oslobodenia“. A že toto oslobodenie ohlúpených myslí musí prísť zvonku. „Dovtedy sa budeme musieť zriecť všetkých pokusov hlúpych presvedčiť.“

To je odpoveď tým „rozumným“, ktorí sa – hoci v dobrom úmysle – domnievajú, že svet sa dá napraviť rozumom, a „vo svojej krátkozrakosti chcú byť spravodliví na všetky strany“.

Zlo je v skutočnosti hlúpe

Nacistické Nemecko muselo byť porazené, aby sa časom vytratila aj hlúposť, ktorá posadla nemecký ľud. Nemci museli zažiť utrpenie, aby pochopili, aké utrpenie spôsobovali iným národom.

To isté platí aj pre Rusov. „Treba počítať s tým, že väčšina ľudí zmúdrie len tým, čo okúsi na vlastnom tele,“ píše Bonhoeffer. Rusi práve dnes zisťujú, že vojna vstúpila cez mobilizáciu do ich životov a vyberá si státisíce mužov na popravu.

Bonhoeffer sa v roku 1943 pýtal, či „boli niekedy v dejinách ľudia, ktorí mali vo svojej dobe tak málo pôdy pod nohami ako my“. Ľudské dejiny neponúkali návod, ako sa správať v novej situácii, keď hlúposť ovládla masy a prítomnosť zdanlivo nemala alternatívu.

My však práve vďaka nemu vieme, že alternatíva existovala a že tak, ako bolo porazené Nemecko, je možné poraziť aj hlúposť. Bonhoeffer túto porážku predvídal, keď napísal: „K najúžasnejším a zároveň najnespornejším skúsenostiam patrí, že zlo sa ukáže – často prekvapivo skoro – ako hlúpe a neúčelné.“

Môžeme len dúfať, že zlo sa takto ukáže skôr, než bude neskoro.

[Pochopte vojnu na Ukrajine vďaka knihám Petra Koubského Stručné dejiny Ukrajiny a Stručné dejiny Ruska]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie