Denník N

Obscénne ruské „referendá“ sú len mediálnym cvičením

Vojenské vozidlo prechádza okolo bilbordu s nápisom "Navždy s Ruskom, 27. september" v čase referenda v ukrajinskom Luhansku kontrolovanom proruskými separatistami. Foto - TASR/AP
Vojenské vozidlo prechádza okolo bilbordu s nápisom „Navždy s Ruskom, 27. september“ v čase referenda v ukrajinskom Luhansku kontrolovanom proruskými separatistami. Foto – TASR/AP

Keď ruské médiá oznámia vymyslené „výsledky“, Moskva bude tvrdiť, že Ukrajinci chcú osláviť svoju prebiehajúcu genocídu pripojením sa ku krajine, ktorá ju pácha.

Autor je americký historik

Keďže Ukrajina v posledných týždňoch útočí, Rusko najskôr oznámilo, že sa už nebude snažiť na ukrajinských územiach, ktoré okupuje, organizovať „referendá“. No nakoniec sa v zhode s Putinovým minulotýždňovým prejavom táto politika zmenila, a tak sa „referendá“ údajne konajú – viac-menej okamžite, teda vo vojnových podmienkach. Ľudia sa snažia nájsť spôsob, ako o tomto nezmysle hovoriť bez použitia slova „referendum“, ktoré je v tomto kontexte prinajmenšom klamlivou propagandou.

Najlepšie je považovať to, čo sa práve deje, za mediálnu udalosť. Pretože na to, aby sa hovorilo o „referende“, neexistuje právny základ, ba čo viac, neexistuje ani veľa faktických základov na to, aby sa hovorilo o „predstieranom referende“. To, čo Rusko práve podniká, nie je nič iné ako mediálne cvičenie určené na formovanie toho, čo si majú ľudia myslieť o Ruskom okupovanej Ukrajine.

Konať referendá počas ozbrojeného konfliktu a pod hrozbou použitia sily by bolo nezákonné. Už to je dostatočný dôvod na úplné ignorovanie mediálneho cvičenia. Lenže toto je len povrch problému. Ak by sa konali, referendá by boli skutočne nezákonné. Opatrní by sme však mali byť aj pri používaní výrazu „nezákonné referendum“, pretože sa nedostaneme k podstate veci. Mohli by sme totiž dôjsť k mylnému záveru, že nejaké hlasovanie predsa len prebehlo, aj keď s chybami.

Na usporiadanie volieb je potrebná infraštruktúra, no v okupovaných oblastiach taká infraštruktúra nie je. Hoci nepochybne uvidíme fotografie starých dám, ktoré v rukách držia nejaké hárky papiera, bolo by nesprávne, keby novinári hovorili o „hlasovaní“. Ba čo viac: aj keby Rusi skutočne mali volebnú infraštruktúru, čo nemajú, a aj keby mali v úmysle nechať ľudí na okupovaných územiach voliť, čo tiež nemajú, nemohli to urobiť, keďže v skutočnosti úplne nekontrolujú žiadny z regiónov, o ktorých budú tvrdiť, že sa tam hlasuje.

Žiadne zmysluplné hlasovanie tam nemohlo prebiehať a ani neprebieha. Aktuálna situácia nemá nič spoločné s Ukrajincami ani s tým, ako by mohli voliť. To, čo sa deje, súvisí s potrebami, ktoré Putin pociťuje. Rusko prehráva vojnu a Putin potrebuje novú fasádu ilúzií. Tak ako iní tyrani všade a vždy urobil osudnú chybu, a tak jeho posledným činom bude uistiť sa, že je osudná aj pre jeho vlastných ľudí. Putin potrebuje poslať ruských rezervistov na Ukrajinu a potrebuje príbeh, ktorý zdôvodní, prečo to robí, len aby nemusel priznať, že jeho vojna bola chybou a Rusko prehráva. Jeho príbeh znie, že ruská útočná vojna, ktorej cieľom je zničenie Ukrajiny, je v skutočnosti obrannou vojnou, obranou vlasti. Práve pre tento príbeh potrebuje ono mediálne cvičenie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie