Bolsonaro verzus Lula. Brazíliu čakajú prezidentské voľby, ktoré môžu skončiť nepokojmi

V malom brazílskom meste Cascavel vošiel do baru 59-ročný muž. Opýtal sa štamgastov, kto z nich bude v nedeľných voľbách voliť politického rivala súčasného ultrapravicového prezidenta Jaira Bolsonara, známeho pod menom Lula.

„Ja budem,“ prihlásil sa 39-ročný Antônio.

Domov, kde ho čakal jeho desaťročný syn, sa Antônio už nikdy nedostal. Bolsonarov stúpenec ho v bare napadol nožom a Antônio ešte v ten deň v nemocnici na následky zranení zomrel.

Išlo o politicky motivované násilie, potvrdila miestna polícia. A nebolo to prvýkrát.

„Počas tejto kampane sme videli množstvo násilia vrátane vrážd z politických dôvodov, čo je skutočne nové,“ povedal pre Denník N sociológ Sergio Costa z berlínskeho Inštitútu latinskoamerických štúdií. Bolsonaro znormalizoval násilie a nie je vylúčené, že ak voľby prehrá, Brazília zažije svoju verziu šiesteho januára 2021, keď stúpenci amerického prezidenta Donalda Trumpa vtrhli do Kapitolu.

V Brazílii to môže byť ešte dramatickejšie. „Toto je iné,“ dodáva Costa. Bolsonaro má na rozdiel od Trumpa za sebou armádu, štátnych policajtov aj milície. Z tohto by mohol byť vojenský prevrat.

Bolsonarova propaganda

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro ide do nedeľných volieb s podobnými sľubmi ako pred štyrmi rokmi, keď vyhral, a dá sa povedať, že vládol tak, ako sľúbil.

Zliberalizoval držbu zbraní, aby sa bohatí mohli chrániť pred chudobnými. Amazonský región zbavil kontroly dodržiavania zákona na ochranu životného prostredia, aby veľké spoločnosti a kriminálne organizácie mohli ľahšie ťažiť nerastné suroviny z oblastí, ktoré majú byť chránené pre pôvodných obyvateľov.

Bolsonara počas funkčného obdobia zastihla pandémia covidu, ktorý nazval „chrípočkou“, a Brazílčanom odkázal, že „každý raz zomrie“. Trestal guvernérov regiónov, ktorí zavádzali opatrenia, odmietol čokoľvek zatvoriť a šíril hoaxy o vakcínach.

Brazílsky lekár a profesor neurobiológie na Duke University Miguel Nicolelis vtedy v rozhovore pre Denník N povedal, že Bolsonarovo popieranie vážnosti situácie bolo „jedným z najvýznamnejších faktorov, prečo sme v takej zlej situácii“.

Do nového funkčného obdobia sľubuje, že sprivatizuje štátom vlastnenú ropnú spoločnosť Petroleo Brasileiro SA a štátnu poštu, zníži firemné dane s cieľom podporiť investície, ešte viac zliberalizuje držbu zbraní a sťaží ženám prístup k interrupciám.

Silný protikandidát

Jeho protikandidát Luiz Inácio Lula da Silva bol prezidentom Brazílie v rokoch 2003 až 2011. Vo všetkých prieskumoch verejnej mienky vedie. Tesne pred voľbami sa pritom priepasť v preferenciách stále zväčšuje.

Začiatkom týždňa mal Lula podľa prieskumu 44-percentnú podporu a Bolsonaro 34-percentnú. V stredu to už bolo 46 percent pre Lulu a 33 percent pre Bolsonara.

Bolsonaro sa v rámci svojej kampane snaží polarizovať spoločnosť a Lulu opisuje ako ultraľavicového kandidáta, ktorý z Brazílie spraví druhú Kubu alebo Venezuelu. Je to len propaganda ultrapravicového Bolsonara, upozorňuje sociológ Costa.

„Nerozumiem, ako tomu ľudia vôbec môžu veriť,“ povedal pre Denník N. „Lula bol prezidentom osem rokov bez akejkoľvek propagácie radikálnej zmeny. Dokonca aj daňovú reformu na vyššie zdanenie bohatých ľudí urobil až počas svojho druhého funkčného obdobia, takže ako môžu ľudia veriť, že sa úplne zmenil a že prinesie radikálnu zmenu? To nie je v jeho hlave ani hlavách jeho koalície.“

Lulova vláda nebola a nebude ultraľavicová, ako to prezentuje Bolsonaro. „Bola to umiernená sociálno-demokratická vláda,“ povedal Costa.

Došlo však k veľkému korupčnému škandálu známemu ako Operação Lava Jato (Operácia autoumyváreň), ktorého ústrednou postavou bol údajne práve Lula. Išlo o veľkú schému úplatkov v štátnej ropnej spoločnosti známej ako Petrobras. Lula bol aj vo väzení, ale po roku a pol ho prepustili a napokon mu aj umožnili opäť kandidovať, lebo sudca, ktorý o ňom vyniesol rozsudok, na to nemal právo.

Lula chce pomôcť chudobným

„Bol celkom konzervatívny v ekonomických otázkach, s veľmi reštriktívnymi opatreniami na udržanie rozpočtu, nešiel za hranice toho, čo v rozpočte mal, držal veľmi vysoké úrokové sadzby kvôli boju s infláciou. Ale čo sa týka sociálnej politiky, urobil veľa v boji s chudobou a vytvoril možnosti pre ľudí pochádzajúcich zo spodnej vrstvy spoločnosti,“ dodal sociológ.

Sám Lula bol siedmym dieťaťom veľmi chudobných rodičov. Ako sedemročný prežil hrozivú cestu v pau de arara, teda vo vtáčom bidle, ako sa hovorilo otvorenému nákladiaku, v ktorom sa ľudia museli silno pridŕžať zábradlia nad hlavou. Tak sa dostal do mesta São Paulo, do ktorého predtým odišiel jeho otec.

Bol prvý v rodine, ktorý ukončil základné vzdelanie. A potom ako prezident uľahčil černochom a ľuďom z najchudobnejších vrstiev prístup k vzdelávaniu.

Takisto zaviedol sociálne dávky známe ako Bolsa Familia, Rodinná taška, ktoré spolu s inými prostriedkami vytiahli z chudoby minimálne 20 miliónov Brazílčanov. Bolo to v období takzvaného commodity boom, keď Čína začala viac vyrábať, potrebovala suroviny a tie vedela dodávať Latinská Amerika.

Teraz je ekonomická situácia Brazílie zlá, ale podľa Costu sociálne programy vyžadovali menej ako jedno percento celkového rozpočtu. „Tie peniaze tam sú, je to len otázka politických priorít,“ dodal.

„Od Lulovej vlády očakávam boj proti hladu a chudobe. Pred desiatimi rokmi to nebola téma, lebo ľudia mali čo jesť, ale teraz nemajú. Štúdie ukazujú, že 30 miliónov Brazílčanov nemá čo do úst. To je viac ako desať percent populácie,“ upozorňuje Costa.

Rastúca chudoba je podľa neho sčasti výsledkom pandémie covidu a sčasti škrtov v sociálnom rozpočte, ktorý poskytoval pomoc chudobným. „Tie peniaze sa teraz využívajú na iné účely a ľudia, ktorí ich potrebujú na prežitie, ich nedostávajú.“

Bolsonaro na to išiel násilím

Bolsonaro s chudobou bojoval ozbrojením bohatých, aby sa mohli chrániť pred chudobnými. „Chcem vás všetkých ozbrojených,“ povedal minulý rok a liberalizoval držbu zbraní, aby „ctihodní občania mohli mať vo svojich domovoch mier“.

„Bolsonarovi voliči veria, že ozbrojenie civilnej populácie pomáha v boji proti násiliu,“ hovorí Costa. „V skutočnosti všetky štúdie ukazujú, že čím viac zbraní máte v obehu, tým viac je násilia. Neexistuje spôsob, ako bojovať proti násiliu tým, že ľuďom dáte zbrane. Tie zbrane často končia v rukách kriminálnikov, ktorí ich nepoužívajú na ochranu spoločnosti, ale na násilie samotné.“

Aj preto teraz vidíme toľko politicky motivovaného násilia. Okrem 39-ročného Antônia má Brazília viacero obetí.

V Bolsonarovej voličskej bašte Rio do Sul dobodali na smrť 34-ročného muža. V meste Foz de Iguacu Bolsonarov stúpenec zavraždil miestneho poslanca z Lulovej Strany pracujúcich a došlo tam k niekoľkým potýčkam medzi táborom Bolsonara a Lulu. Niekto trikrát vystrelil na auto Lulovho poslanca Paula Guedesa a v meste Angra dos Reis niekto udrel do hlavy ženu, ktorá kritizovala Bolsonara.

Po voľbách sa to môže zhoršiť. Bolsonaro už dlhodobo spochybňuje elektronické hlasovanie, čím kopíruje Trumpa a dláždi si cestu k tomu, aby voľby mohol vyhlásiť za ukradnuté.

Raz aj povedal, že z kresla prezidenta ho môže zosadiť jedine Boh.

Šiesty január po brazílsky

Preto je možné, že ak vyhrá Lula, Bolsonaro povzbudí svojich stúpencov k násiliu. V Brazílii by mohlo dôjsť k niečom podobnému ako šiesteho januára vo Washingtone, kde Donald Trump po neuznaní výsledkov volieb vyslal svojich fanatických stúpencov, aby pochodovali na Kapitol.

„V prípade Trumpa bola americká armáda proti odmietnutiu výsledkov volieb a akejkoľvek forme násilia. Fungovala tam akási ochrana výsledkov volieb. V prípade Brazílie je to ambivalentnejšie,“ povedal Costa. „Nevieme, či armáda akceptuje výsledky volieb. Ak nie, môže podporiť Bolsonara vo vojenskom prevrate, aby zostal pri moci.“

Okrem armády je druhým aktérom polícia nie na federálnej úrovni, ale na úrovni štátov. „Sexistický mačo diskurz Bolsonara má odozvu v policajných kruhoch, týka sa to modelu maskulinity medzi policajtmi. V Bolsonarovi vidia hrdinu a takisto môžu podporiť prevrat, aj keď armáda bude proti. A tretím aktérom sú milície, ktoré môžu podporiť násilné odmietnutie výsledkov volieb, čo by bolo nebezpečné aj pre civilnú populáciu.“

Costa nepredpokladá, že dôjde k takémuto apokalyptickému scenáru, ale šanca tam je.

Príkladov diskurzu je mnoho. Novinárke povedal, že by ju neznásilnil, lebo „za to nestojí“. O svojom synovi povedal, že radšej nech zomrie počas autonehody, ako by mal byť gej.

Bolsonaro je tvrdý obhajca tradičnej rodiny a voličov upozorňuje na to, že liberálny Lula bude podporovať homosexuálov.

Čo bude s Amazonom

Costa od Lulovej vlády očakáva aj viac environmentálnej podpory. To presne Brazília po deštrukčnom vládnutí Bolsonara potrebuje.

Zákon na ochranu životného prostredia podľa Costu existuje, ale Bolsonaro zrušil kontrolu jeho dodržiavania. Podľa aktuálnych dát za uplynulý rok dosiahlo odlesňovanie rekordné hodnoty. Odlesnilo sa viac ako 13-tisíc kilometrov štvorcových, čo je viac ako štvrtina územia Slovenska. Amazonský prales je pritom z environmentálneho hľadiska dôležitý pre celý svet.

Costa hovorí, že ho znepokojuje najmä prítomnosť kriminálnych organizácií v pralese, ktoré nelegálne ťažia prírodné zdroje. „Neviem, či si nová Lulova vláda bude schopná s nimi poradiť, lebo sú také silné, že nie je jednoduché len tak zvrátiť situáciu. Bude to trvať roky,“ hovorí.

Šanca na záchranu pralesa je však určite väčšia, ak bude Lula pri moci, ako keby tam zostal Bolsonaro. Prieskumy ukazujú, že Lula vyhrá. „Osobne si želám, aby to bolo v prvom kole, aby sme sa vyhli násilnostiam v prípade čakania na druhé kolo,“ uzavrel Costa.