Denník N

Hrozí Taliansku „Mussolini v sukni“?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Autor je poslancom NR SR za SaS

Zhodou okolností, práve na sté výročie pochodu Mussoliniho na Rím vyhrala extrémna pravica v Taliansku parlamentné voľby. Hrozí Taliansku autoritatívny režim?

Napriek očakávanej výhre extrémnej pravice vyvolali výsledky volieb v Taliansku rozruch a obavy. Jedným z ich najväčších otáznikov je, kto v skutočnosti je Giorgia Meloniová? Napravená radikálna predstaviteľka extrémnej pravice vyžívajúca sa v konšpiračných teóriách a spomienkovom optimizme na éru fašizmu alebo umiernená, skoro proeurópsky pôsobiaca politička, ako sa snažila prezentovať počas prvej fázy svojej predvolebnej kampane?

Žiaľ, je pramálo dôvodov nahovárať si jej účelovo predstieranú európskosť. Giorgia Meloniová je predovšetkým vodkyňou neofašistického hnutia. Medzi jeho členmi a podporovateľmi sú totiž aj násilnícki neofašisti, od ktorých sa počas kampane usilovala polovičato dištancovať.

Pre Rusko sú talianske voľby požehnaním

Napriek všetkému je Meloniová v protiklade k Berlusconimu či Salvinimu pre Moskvu menej čitateľná. Jej vyjadrenia podporujúce NATO v rámci kampane sa Rusku určite nepáčili. No v Moskve dúfajú, že jej koaliční partneri – Berlusconi či Salvini ako veľkí uctievači kultu Putina a zároveň otvorení kritici Bruselu, budú podkopávať jej proatlantický kurz. A navyše vďaka Orbánovmu Maďarsku aj jednotný postoj Európskej únie.

Rusko si teda môže robiť nádeje, že sa Taliansko stane trójskym koňom pre tých, ktorí si želajú rozpad Únie, a tým aj možnosť, že spolu s Čínou získa väčší vplyv a zdroje v Európe.

Od Meloniovej vlády sa dá očakávať ochladenie vzťahov s Bruselom a pokusy rozohrať medzi členskými štátmi kultúrne a hodnotové vojny, ktoré budú viesť len k nezmyselným treniciam, hádkam a vytváraniu prostredia nedôvery medzi nimi.

Ale čo na to zadlženosť Talianska?

Na druhej strane je tu nádej, že sa Taliansko zachová relatívne racionálne. Taliansko totiž patrí v rámci Európskej únie k najzadlženejším krajinám a potrebuje na odvrátenie ekonomickej krízy miliardy z plánu obnovy EÚ. Manévrovací priestor na ich získanie je pre Taliansko relatívne limitovaný a napriek veľkolepým predvolebným sľubom Giorgie Meloniovej sa práve rekordná zadlženosť stane jej hlavným povolebným problémom. Ak ho nezvládne, nebude môcť čo len premýšľať nad svojím prežitím na turbulentnej talianskej politickej scéne.

Na zvládnutie ťažkej ekonomickej situácie potrebuje Taliansko 200 miliárd eur práve z plánu obnovy, o ktorom bude musieť ešte v Bruseli viesť rokovania. Dá sa očakávať, že nová vláda v Ríme sa pokúsi priority v tomto pláne zmeniť a toky peňazí presmerovať pre svoje politické a predvolebné sľuby. Čiže ďalší euroskeptici a odmietači Bruselu potrebujú peniaze z Bruselu, aby sa pokúsili naplniť svoje extrémisticko-pravicové sľuby.

Je možné, že Brusel by bol ochotný pristúpiť k čiastočným ústupkom. Ústupky však bude tvrdo požadovať aj od Ríma. Tu sa niekde môže začínať, ale i končiť ich „hurá nacionalizmus“.

Márne, stopäťdesiatpercentná zadlženosť HDP Talianska je aj pre sebavedomie extrémnej pravice v Taliansku príliš veľká záťaž a riziko. Limitovať bude teda aj Meloniovej vládu, ktorá bude zápasiť o svoje prežitie bez ohľadu na to, aký svetonázor zastáva.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie