Denník N

Starostu Dolného Chotára odsúdili za objednávky vrážd, ale jeho dedina je ešte stále plná strachu a tajomstiev (reportáž)

Dolný Chotár. Foto - András Á. Cséfalvay
Dolný Chotár. Foto – András Á. Cséfalvay

Starostu obce Dolný Chotár a jeho syna 11. júla právoplatne odsúdili za objednávku vrážd, no 14. júla vykopali pri obci ďalšie telo. Pozreli sme sa, ako sa žije v obci, ktorú desiatky rokov ovládala mafia z južného Slovenska.

Do Dolného Chotára vedia dlhá cesta. Chvíľami sa zdá nekonečná, obchádzame jamy na ceste a potichu si to šinieme k dedine. Sadá na nás stiesňujúci pocit, ktorý sa človeka môže zmocniť len uprostred ničoho. V diaľke sa nečrtá kostolná veža ani červené strechy domov. Len niekde na stromami ohraničenom horizonte sa zlieva nebo s oráčinou.

Možno je to zveličenie alebo len novinárska predstavivosť, ktorá má v sebe predsudky, ale ako by sa tu aj vzduch ťažšie dýchal. Ako by sme prišli do nejakej bubliny, do sveta s vlastnými zákonmi fyziky. Dolný Chotár leží uprostred všetkého, a predsa je niekde na kraji sveta, kam nevedie ani poriadna cesta, len ku Kráľovmu Brodu sa tiahne uzučký pás asfaltu, ktorý nazývajú fajnoví ľudia z mesta cestou.

Foto – András Á. Cséfalvay

Útočisko na konci sveta, kde sa nikto nič nepýta

Toto miesto je naozaj stredom maďarského sveta na Slovensku a zároveň aj jeho okrajom. Galanta, Dunajská Streda, Nové Zámky, Kolárovo, Komárno – všetky sa od Dolného Chotára nachádzajú vzdušnou čiarou len pár kilometrov, takmer na dosah ruky, ak sa človek pozrie na mapu.

Obec je však úplne iná ako dediny, na ktoré si človek zvykol na Žitnom ostrove alebo na Matúšovej zemi. Nemá hlavné námestie ani hlavnú ulicu, rozprestiera sa pozdĺž oblúka, a keď človek prechádza dedinou, nevie, kde je hore a kde dole, kde má horný a dolný koniec. Návštevníka, ktorý nepozná svojské pravidlá tohto miesta, to môže ľahko zmiasť.

Tieto pravidlá písal starosta František Dora počas takmer tridsiatich rokov. A hlavným pravidlom bolo: nepchaj nos do cudzích vecí.

Dolný Chotár akoby bol výsledkom sociálneho experimentu: akceptuj to, čo je na povrchu, prijmi, že starosta František Dora, „Feri”, je územčistý usmievajúci sa spoločenský človek, ktorý chodí rád na poľovačky a má veľkolepé, niekedy trochu extravagantné nápady.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie