Hraničné kontroly sa obnovujú aj preto, že si Slovensko nevšímalo migrantov zo Sýrie

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) v stredu verejnosť upokojoval, že z nových kontrol na hraničných priechodoch s Rakúskom a Slovenskom nevyplynú pre ľudí „žiadne obmedzenia“. Tvrdí, že by mali byť skôr „námatkové“. Jeho slová sú v rozpore s tým, čo avizovala deň predtým česká polícia.

Od polnoci na štvrtok plánuje na hraničných priechodoch so Slovenskom intenzívne kontrolovať autá aj vlaky. Dôvodom je veľký nárast nelegálnych migrantov, predovšetkým sýrskeho pôvodu, ktorí prechádzajú z Maďarska cez Slovensko ďalej do západnej Európy.

„Na hraničných priechodoch so Slovenskom musia ľudia počítať s určitým zdržaním,“ povedal riaditeľ českej cudzineckej polície Milan Majer.

Na prvej železničnej stanici na území Česka budú do vlakov nastupovať policajti, aby cestujúcim skontrolovali doklady. Každý z vlakov tak môže nabrať 15-minútové meškanie.

„Je predpoklad, že vlaky budú jazdiť s miernym meškaním. Dostali sme informácie, že Polícia Českej republiky sa bude snažiť o maximálne skrátenie pobytu a meškania vlakov,“ odpovedá za Železničnú spoločnosť Slovensko Tomáš Kováč.

„Sýrčana spoznajú hneď“

V rovnakom čase, teda v noci na štvrtok, zavedú kontroly aj Rakúšania. Ich policajti plánujú podľa ministra vnútra Gerharda Karnera kontrolovať predovšetkým dodávky a väčšie vozidlá, v ktorých prevádzači zvyknú prevážať nelegálnych migrantov.

Kontroly sú zatiaľ plánované len ako dočasné – v prípade Česka majú trvať desať dní s možnosťou predĺženia o ďalších dvadsať dní. Podľa dopravcov už aj toto krátkodobé opatrenie môže skomplikovať biznis dopravným firmám a výrobným podnikom.

„Vytvoria ďalšie bariéry pre podnikanie a skomplikujú medzinárodnú cestnú dopravu v smere do západnej Európy,“ konštatuje prezident združenia dopravcov Česmad Pavol Piešťanský.

Riaditeľ slovenského úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký pripustil, že nákladnej doprave teraz môžu vzniknúť na hranici menšie komplikácie. Nevidí však dôvod na to, aby tam zdržiavali osobné autá, ktoré sa dajú rýchlo skontrolovať.

„Do auta každý vidí a dokáže už na prvý pohľad rozoznať, či tam sedí Sýrčan,“ povedal Gucký.

Slovenská polícia napríklad dnes preventívne kontroly robila na diaľničnom hraničnom priechode Bratislava-Čunovo a Rajka medzi Slovenskom a Maďarskom. Pozornosť zameriavali na dodávky, ktoré prevádzači zvyčajne využívajú na prevoz väčších skupín utečencov.

Ľudia zo Sýrie sa cez Maďarsko, Slovensko a Česko (ak na ich ceste Európou vymenujeme len krajiny, ktoré patria do schengenského priestoru) snažia dostať na nemecké územie a tam požiadať o azyl. A Nemci podľa českého ministra vnútra dali najavo, že pokiaľ budú títo žiadatelia ďalej vo veľkom prúdiť cez české územie, tak zavedú kontroly na nemecko-českých hraniciach.

„Hrozilo teda, že opatrenie, ktoré sme teraz uplatnili voči slovenskej strane, by mohlo prísť z nemeckej strany voči Česku,“ povedal Rakušan pre Český rozhlas.

Na prvý pohľad by mal byť teraz reakciou Slovenska recipročný krok voči Maďarsku: teda uzavretie južnej hranice, cez ktorú na Slovensko prichádzajú Sýrčania. Toto opatrenie v utorok navrhoval aj predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (predtým OĽaNO, dnes SaS).

Minister vnútra Mikulec v stredu povedal, že kontroly na hraniciach s Maďarskom sú možným riešením, zatiaľ však k nemu nechce slovenská vláda pristúpiť.

„My nemáme problém zaviesť kontroly na hranici s Maďarskom, ale dodržiavame zákony EÚ a schengenský kódex, ktorý hovorí, že toto má byť až posledné opatrenie,“ dodal Mikulec.

Maďarsku sme preto podľa ministra vnútra ponúkli, že im slovenské bezpečnostné zložky pomôžu so strážením hranice so Srbskom, cez ktorú veľká časť migrantov vstupuje na územie schengenského priestoru.

Slovensko späť nepreberá migrantov

Jedným z dôvodov zavedenia kontrol je podľa českého ministra skutočnosť, že Slovensko nechce napĺňať readmisnú dohodu: teda preberať nelegálnych migrantov, ktorí do Česka prídu z nášho územia.

„Niekoľkokrát som rokoval so slovenským ministrom vnútra. Snažili sme sa, aby Slovensko bralo do úvahy dohodu o návratoch ľudí, ktorí preukázateľne prišli zo Slovenska. Bohužiaľ to príliš nefungovalo,“ povedal Rakušan.

Slovensko tieto informácie nepoprelo. Argumentuje však tým, že rovnako ani Maďarsko nepreberá migrantov zo Slovenska.

Riaditeľ hraničnej a cudzineckej polície Gucký povedal, že pokiaľ by tieto dohody Slovensko dodržiavalo, tak by sa v praxi muselo postarať o 11-tisíc nelegálnych migrantov, ktorých v posledných mesiacoch zadržali v Česku, prípadne o ďalšie desaťtisíce, ktoré zadržali v Nemecku.

„Stačí, že títo ľudia pri vypočúvaní uvedú, že šli cez Slovensko, a môžu nám ich vrátiť,“ povedal Gucký.

Podľa ministerstva vnútra je potrebné problém riešiť na úrovni Európskej únie, keďže hlavný problém vzniká na vonkajších, juhovýchodných hraniciach Únie.

Slovensko nie je cieľovou krajinou a ani krajinou, cez ktorú vstupujú do schengenského priestoru, a tak nemá možnosť migračnú vlnu ovplyvniť. Technicky môže podľa rezortu vnútra len preberať migrantov z jednej tranzitnej krajiny a odovzdávať ich do ďalšej.

„Utečenec nie je krabička s mliekom. A ja sa nebudem podieľať na tom, že si tu budeme odovzdávať krabičku s mliekom medzi rôznymi štátmi,“ povedal Gucký.

Prečo Sýrčania

Sýrčania, ktorých sa podarí našim policajným zložkám zadržať na ceste do Nemecka, obvykle nemajú záujem o azyl na Slovensku. Slovenské úrady ich však zároveň nemôžu vrátiť do domovskej krajiny, kde by im mohla hroziť smrť. Úradne sa tomu hovorí „prekážka administratívneho vyhostenia“.

„Cudzincov, ktorí majú na Slovensku neoprávnený pobyt, teda pobyt bez platného víza alebo povolenia, môže polícia vyhostiť a na ten účel umiestniť do útvaru policajného zaistenia pre cudzincov, a to až na šesť mesiacov,“ hovorí Miroslava Mittelmannová z Ligy pre ľudské práva.

V prípade, že cudzinci nemajú peniaze, náklady na ich pobyt platí štát. Zároveň ide o administratívne náročné situácie, keď by policajti mali opakovane skúmať, či stále trvá účel zaistenia, a ak zanikol, cudzinca musia prepustiť.

„Zaistením cudzinci prichádzajú o osobnú slobodu, preto je vždy potrebné skúmať, či namiesto zaistenia nie je možné uložiť inú povinnosť,“ hovorí Mitelmannová.

Ďalším problémom je, že prevádzači, ktorí s migrantmi cestujú, môžu byť agresívni, prípadne môžu pred policajtmi utekať.

„V Maďarsku mali v poslednom čase niekoľko ťažkých dopravných nehôd, keď sa s prevádzačmi naháňali po diaľnici, a zistili, že to nie je cesta,“ povedal Denníku N jeden zo slovenských úradníkov, ktorý sa venuje téme migrácie.

Administratívne, logistické aj finančné dôvody tak zjavne stredoeurópske štáty vedú k tomu, aby utečencov jednoducho nechali prejsť do susedného štátu a posunuli problém zo svojho územia. Výsledkom tohto prístupu je zavádzanie kontrol vo vnútri schengenského priestoru – Rakúsko tento režim už od jari uplatňuje voči Maďarsku aj Slovinsku.

Laxná slovenská polícia?

Českí policajti otvorene hovoria, že ich slovenskí kolegovia sa doteraz príliš nevenovali zachytávaniu nelegálnych migrantov. Český policajný prezident Martin Vondrášek v pondelok povedal, že Slovensko ich zaisťuje mnohonásobne menej než okolité krajiny.

„Ak má Maďarsko každý deň 400 až 500 zaistených nelegálnych migrantov, Rakúsko každý deň 500 až 600, Česko 250 až 400, tak Slovensko má 100 až 300 zaistených migrantov, ale týždenne,“ povedal Vondrášek.

Tieto tvrdenia dokresľujú aj niektoré anekdotické príbehy, na ktoré Denník N narazil. Napríklad čitateľ Peter Papp koncom augusta cestoval medzinárodným vlakom, ktorý ide z Budapešti cez Bratislavu do Prahy. Vo vlaku sa viezlo osem migrantov bez dokladov, tých však zadržali až českí policajti na svojom území.

„Na zastávke v Břeclavi do vlaku nastúpili českí policajti, ktorí kontrolovali doklady, a vyviedli z neho osem mužov, zrejme arabského pôvodu. Je veľmi pravdepodobné, že sa viezli celú cestu, ako vlak prechádzal Slovenskom,“ hovorí Papp.

Denník N sa rozprával aj s ďalším mužom, ktorého kontaktovali pašeráci kurdského pôvodu. Ponúkali mu, že ak má osobné auto alebo ideálne dodávku, môže sa podieľať na prevoze nelegálnych migrantov. Totožnosť osoby, ktorá túto ponuku dostala, si redakcia Denníka N overila.

Za jedného človeka ponúkali 200 až 300 eur.

Zákazka sa mala týkať prevozu migrantov cez Slovensko a Rakúsko do Talianska. Aj keď Slovensko leží bokom od trasy do Talianska, podľa nášho zdroja bolo pre prevádzačov naše územie lákavé ako základňa, kde nelegálnych migrantov zhromažďovali.

„Mali pocit, že slovenské úrady sa o túto oblasť príliš nestarajú,“ dodal muž, ktorý ponuku odmietol.

Mikulec aj vedenie slovenskej polície odmietajú, že by sa nezaoberali kontrolami. Argumentujú, že už doteraz robili náhodné kontroly na hraniciach i vo vnútrozemí a viaceré skupiny nelegálnych migrantov aj zadržali.