Policajný prezident Hamran: Na migrantov nemáme kapacity (+ video)

Česko aj Rakúsko zaviedli kontroly na našich hraniciach z dôvodu nárastu nelegálnej migrácie. Česko tvrdí, že si neplníme svoje povinnosti. Zlyhala polícia alebo minister vnútra? 

Myslím si, že nie, môžem to vyhlásiť s pokojným svedomím, pretože na niektorých rokovaniach som bol aj s českým policajným prezidentom osobne. Z niektorých vyhlásení som bol troška prekvapený, pretože sme sa zhodli, že tento problém je oveľa komplexnejší ako na bilaterálnej úrovni. Je to problém EÚ, ktorá to bude musieť riešiť centrálne. Najmä na vonkajších hraniciach. Tým štátom, ktoré ju majú, treba pomôcť a najmä tam treba posilniť ochranu.

Ak si budeme migrantov odovzdávať v rámci readmisných dohôd, tak to nevyriešime a iba si ich budeme navzájom posúvať. Predpokladám, že Česká republika týmto reaguje aj na komplikovanú situáciu na nemecko-českej hranici, pretože Nemecko tiež zaviedlo hraničné kontroly. Ak by Česká republika kontroly nezaviedla, tak by sa to kumulovalo u nich. Česká strana potvrdila, že čísla sú neúnosné.

Skúsme opísať, čo sa deje. V Turecku narastá počet migrantov, ktorí balkánskou trasou putujú do Nemecka a putujú cez Maďarsko, Slovensko, Rakúsko a Česko. Tieto štáty sa sťažujú, že migrantov nechávame cez Slovensko putovať bez toho, aby sme ich zadržali, a púšťame ich ďalej. Je to tak? 

Áno, toto nám niektorí, ktorí nie sú znalí problematiky, vyčítajú. Polícia zadržiava. Počet zaistení sa zvýšil o 300 percent, u nás je však trasa výrazne kratšia, tak sa tu aj kratšie zdržiavajú.

Video: Policajný prezident Hamran (autorky: Monika Tódová, Martina Koník)

Český policajný prezident Martin Vondrášek povedal: „Ak má Maďarsko každý deň 400 až 500 zaistených nelegálnych migrantov, Rakúsko každý deň 500 až 600, Česko 250 až 400, tak Slovensko má 100 až 300 zaistených migrantov, ale týždenne.“ 

Nebolo dodané, že napríklad aj my pôsobíme v spoločných zmiešaných hliadkach na území Maďarska. Vidíme, koľko sa toho zaisťuje, potom sa to vezie naspäť na maďarsko-srbskú hranicu a tí istí migranti sa Maďarom objavujú opakovane, niektorí tri-, štyri-, päťkrát. Veď ja som robil s readmiskami.

Readmisná dohoda znamená:

Napríklad ak Česi preukážu, že migrant sa dostal na ich územie zo Slovenska nezákonným spôsobom, tak nám ho podľa bilaterálnej readmisnej dohody môžu vrátiť.

A my sme povinní ho prijať.

To by bolo najjednoduchšie, keby sme všetko zobrali a vyhoveli Čechom. Čo by sa stalo? Samozrejme, všetko by sa začalo kumulovať na území Slovenskej republiky. My na to nemáme kapacity, žiadna krajina nemá. Ani Česi.

Načo je potom taká dohoda, keď ju nedodržiavame?

Napríklad Maďarská republika neberie nič.

A tiež má takú dohodu?

Má, samozrejme, veď ja som bol jej vykonávateľom, keď som robil na úrade hraničnej a cudzineckej polície. Mal som na starosti maďarskú hranicu. Vtedy ešte nebol taký problém. Bol som na rokovaní, kde maďarský minister vnútra Pintér kategoricky vyhlásil, že oni nezoberú nič. Nula.

Tá dohoda je zdrap papiera?

V podstate áno. V rámci readmisnej dohody nám zoberú to, čo sa zaistí prenasledovaním ich orgánmi na území Slovenskej republiky. Tieto počty nám berú, to sú však desiatky, nízke čísla, nič. Viete si predstaviť, že by sme teraz na základe readmisnej dohody brali kompletne všetky čísla z Českej republiky? Kde ich umiestnime? Čo s nimi spravíme? Je to patová situácia a EÚ to presúva na členské štáty.

Hraničná kontrola sa nedá zaviesť len tak. Videl som, že u nás sú niektorí šokovaní z toho, že my sme ešte nezaviedli hraničnú kontrolu, alebo z toho, že nám ju zaviedli Česi. Ale veď Rakúšania ju Maďarom zaviedli už v roku 2015. Sedem rokov platia hraničné kontroly a nikto sa nad tým nepozastavil. Teraz bude zrejme každá krajina zavádzať hraničné kontroly, nič to však nevyrieši. Budeme si migrantov odovzdávať navzájom?

Nemali by sme zaviesť kontroly na slovensko-maďarskej hranici?

Áno, mohli by sme, ale Maďari nerobia výstupné kontroly, my ich budeme robiť na našom území, zaistíme ich a potom sa ich v rámci readmisky budeme snažiť vrátiť Maďarsku. A Maďari berú nula a zostane to u nás. Jediné, čo môže priniesť zavedenie kontrol je, že migranti zistia, že tam narazia, a budú sa snažiť odkláňať dané trasy. Každá krajina háji svoje záujmy a taktizuje, pretože nikto nechce byť ten, kde sa to bude kumulovať. Sú s tým spojené náklady, je to do istej miery bezpečnostné riziko. Žiadna krajina nemá kapacity, aby to zvládla.

My nedodržiavame dohody, púšťame migrantov ďalej a z vášho pohľadu chránime záujmy Slovenskej republiky.

Takto by som to nepovedal.

Asi by sme mali byť solidárni, nie?

Môžeme byť solidárni, ale keď na to nemáme kapacity? Nemáme na to, aby sme tu niekde ubytovali desiatky tisíc migrantov. Treba sa pýtať bývalých politických garnitúr, prečo také kapacity nevybudovali.

Ale veď ani Česko ich asi nemá.

Nemá. Nemci zaviedli hraničné kontroly a nič neberú, všetko vracajú do Českej republiky. Ak mám správne informácie, tak Česi od nich v rámci readmisky väčšinu berú a začalo sa to tam kumulovať. Konkrétne členské štáty to nevedia vyriešiť, musí to vyriešiť EÚ ako celok. V prvom rade v krajinách pôvodu, tam musí smerovať pomoc. Niektorí už pred rokmi avizovali, že pomoc musí byť cielená, samozrejme, ochrana vonkajšej hranice. Niekto hovoril o ukrajinskej hranici, ale veď tá je uzavretá a nikdy na ňu nebol taký nápor ako teraz. Denne sme boli schopní skontrolovať 16-tisíc ľudí a boli sme pochválení aj zo zahraničia. Niektorým politickým vyhláseniam nerozumiem.

Zavedieme kontroly na slovensko-maďarskej hranici?

To uvidíme, nechcem predbiehať. Ak padne také rozhodnutie, tak ich zavedieme, ja také rozhodnutie urobiť neviem.

Máte na to kapacitu?

Bolo by to celkom problematické, najmä v súčasnosti, keď máme v policajnom zbore podstav. Za posledných dvanásť rokov boli iba dva roky také, že prišlo viac policajtov do zboru, ako odišlo. Je to komplexný problém niekoľkých vlád, nielen súčasnej. Musíte mať na to aj špecialistov a nie je to jednoduché. S týmto v Európe nikto nerátal.

Ale podobné migračné vlny sme tu už mali.

Tie v rokoch 2015, 2016 neboli také masívne ako teraz. Každý deň zaisťujeme. Mali sme aj niekoľko strelieb, kde sme zaisťovali dodávky.

V Českej republike nie je prevádzačstvo trestný čin, u nás je. Takže sa tou trasou ísť oplatí. Aj toto môže spôsobiť veľa problémov. Viem, že Česká republika sa už na to chystá reagovať a zrejme to bude kvalifikované ako trestný čin, rovnako ako u nás.

Stále to asi neznamená, že by si polícia nemala plniť svoje úlohy. Ak vieme, že tadiaľto migranti chodia, mali by sme ich zaisťovať. 

Snažíme sa, trasa u nás je však výrazne kratšia a pomerne rýchlo sa presunú. Cez Českú republiku idú durch do Nemecka. Ten priestor je väčší, musia obchádzať veľa hliadok a samozrejme, že na ňu skôr natrafia. Zákonite sú ich čísla vyššie.

Podľa vás je teda kritika českého ministra vnútra Víta Rakušana neoprávnená? Povedal, že sa snažili rokovať, ale „nedosiahli sme diplomatickými krokmi také riešenie, aké sme očakávali”.

Také isté rokovania sme viedli s maďarskou stranou a natvrdo nám bolo oznámené, že berú nula.

Takže toto je naša reakcia – že aj my berieme nula?

To by som nepovedal, nejaké počty berieme, ale tiež máme nejaké kapacity. Naozaj si neviem predstaviť, ako by sme tu nahromadili desaťtisíce migrantov, ako by sa k tomu naša spoločnosť postavila, ako by sme to zvládali. Je to aj bezpečnostné riziko, nie malé. Chodím na útvary zaistenia a vidím, aké zbrane sú migranti schopní vyrábať, aká je tam medzi nimi agresia, navzájom sa napádajú. Ani pre policajtov, ktorí tam slúžia, to nie je jednoduché.

Zase z nich asi netreba robiť kriminálnikov.

To nehovorím, ale treba sa tam ísť pozrieť.

Dve poslankyne Národnej rady Romana Tabák a Jana Bittó Cigániková mali konflikt, ktorý musí riešiť aj polícia. Pani Bittó Cigániková podala trestné oznámenie na druhú pani poslankyňu za napadnutie. Už sa polícii podarilo zistiť, či pani Tabák niečo spáchala?

Pýtal som sa na to, keďže to bolo medializované. Zisťujú. Ak sa nemýlim, tak nikto nechce vypovedať a vyzerá to ako tvrdenie proti tvrdeniu. Je tam nejaká lekárska správa, uvidíme. Osobne sa domnievam, že to môže byť kvalifikované ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Nemyslím si, že na základe toho, čo som vedel, to budú vedieť uchopiť v trestnoprávnej rovine.

Ako vnímate, že sa takto správajú poslankyne?

Je to nedôstojné, mne to však neprináleží hodnotiť. Nech to hodnotia občania, sú to volení zástupcovia nášho ľudu, ktorí dostali v parlamentnej demokracii dôveru od našich spoluobčanov. Nech sa s tým každý, kto ich volil, vyrovná vo svojom mentálnom svete, či si takto predstavuje reprezentáciu v Národnej rade.

V parlamente je aktuálne najviac stíhaných poslancov v histórii Slovenska – až osem – Fico, Žiga, Borguľa, Kuffa starší, Kuffa mladší, Hus, Linhart a Suja. Ide o poslancov koalície aj opozície. Čo to hovorí o Slovensku a čo o polícii?

O polícii to hovorí to, že má rozviazané ruky, neovláda ju policajná mafia, do funkcií sú obsadzovaní kariérni profesionálni policajti, ktorí môžu slobodne vyšetrovať. Nie sú pod politickou kontrolou. A zároveň to svedčí o tom, že na najvyšších miestach existuje korupcia, je jasne dokumentovaná a dokonca sú tam už aj právoplatné rozsudky nezávislých a nestranných súdov. Je evidentné, že korupčné trestné činy nepáchajú v našej spoločnosti len bežní občania. Aj keď niektorí politici tvrdili, že na najvyšších miestach korupcia nie je, je tam, je zadokumentovaná.

Práve v prípade Kuffovcov vraj ide takisto o bitku, ale trochu vážnejšiu ako v prípade dvoch poslankýň, podľa výpovedí svedkov bili farmárov. Ako sa tento prípad vyvíja a prečo ho nevyšetruje NAKA?

Nemám konkrétnosti, nie je to na NAKA, vyšetrujú to na okresnej úrovni. NAKA sa nerozhodla tak, že si tento prípad zoberie do výberovky. Vedie sa stíhanie, robia sa procesné úkony, nerád by som sa k tomu vyjadroval, nemám detaily.

Ani jeden zo stíhaných poslancov nehlasoval za obmedzenie paragrafu 363. Myslíte si, že ho vnímajú aj ako svoju ochranu?

Ťažko povedať, je to skôr otázka na nich. Paragraf 363 je nešťastný, rozdeľuje nielen laickú, ale aj odbornú verejnosť. Naozaj tu bolo rozdielne nazeranie na jeden a ten istý konkrétny prípad zo strany nezávislých súdov na jednej strane a generálneho prokurátora na druhej strane. To vyvolalo otázniky, či takéto ustanovenie, ktoré nemá v európskom práve obdobu, má miesto v našom Trestnom poriadku. Vnímam, že nie je politická vôľa sa s tým vyrovnať, aj keď novela Trestného poriadku počíta s tým, že sa toto ustanovenie bude meniť.

Asi by sme ten paragraf ani neriešili, keby ho pán Žilinka nezačal používať nad rámec toho, ako bol používaný doteraz. Slúži Žilinka politikom?

To by som si nedovolil povedať, že slúži politikom. Áno, niektoré jeho rozhodnutia vnímame zvláštnym spôsobom a poukázal som na to aj na svojich tlačových konferenciách. Očakával by som, že v takých sporných prípadoch, ako je prípad Čurilla a spol., sa do toho vloží celou váhou svojich kompetencií. Má ich naozaj silné. Konečne by mohol dať bodku na záver prípadu. Vidíme, že základné dôkazy – zvukové nahrávky – sú vyšetrovateľom odopierané. Rozuzlenie prípadu môže priniesť len intervencia zo strany kompetentných funkcionárov, ale zatiaľ sa to nedeje.

Na poslednej tlačovej konferencii ste povedali, že sa budete pána Žilinku pýtať na to, prečo čurillovci nemajú k dispozícii celé nahrávky alebo prečo prokurátorka generálnej prokuratúry tvrdí, že nejaký dokument neexistuje, keď existuje. Už ste dostali odpovede?

Moja sekretárka sa skontaktovala s jeho sekretárkou. Ak sa nemýlim, bola otázka, že k akej téme, povedal som, že ide o všeobecné témy, o ktorých chcem hovoriť s generálnym prokurátorom. Odozva nebola. Ale dobre, že ste mi to pripomenuli, dnes sa na to spýtam.

Pán Žilinka po vašej tlačovej konferencii povedal, aby ste nezneužívali svoje postavenie a v neukončených trestných veciach nemanipulovali verejnú mienku.

Nemyslím si, že manipulujem verejnú mienku. Súd označil stíhanie vyšetrovateľov za nedôvodné a neopodstatnené, túto úvahu potvrdil aj Špecializovaný trestný súd, senát Najvyššieho súdu. Myslím si, že toto by malo znepokojovať policajného prezidenta, ak sa to týka jeho vyšetrovateľov. Napriek tomu sú naďalej stíhaní a za okolností, aké som odkryl. Nemajú prístup k základnému dôkazu, k zvukovej nahrávke, pretože to vyzerá tak, že je zabetónovaná v úplne inom spise, ku ktorému nemajú obvinení prístup.

Celá vojna v polícii je vraj o manipulovaní vyšetrovania vo veľkých kauzách. Najnovšie manipuláciu podľa obhajcov údajne dokazujú e-maily advokátky pána Suchobu Jany Valkovej, ktorá sa s klientom radila, ako bude vypovedať. Ako sa pozeráte na to, že niekto hekne počítač advokátke?

Pamätám si podobný prípad z čias Kočnera, keď zverejnil e-maily. Považujem to za veľmi nešťastné. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry v danej komunikácii nevidel nič toxické. Na chate v Čifároch (kde nahrali Fica, Kaliňáka či Paru, pozn. red.) bol náznak a pokus, ako má nejaký svedok vypovedať, a ani to nebolo trestnoprávne podchytené. Viac o tomto prípade neviem a neviem dokonca, či to nepublikoval bulvárny týždenník, ktorý nečítam.

Myslíte Plus 7 dní.

Áno, presne ich myslím.

Posledný článok, ktorý o vás v Plus 7 dní zverejnili, bol s titulkom Snob. Ste vraj posadnutý drahými autami pre manažérov, máte na krku prívesok za 3500 eur, bundu za 800 eur a podobne. Ste snob?

Nepovažujem sa za snoba. Akurát dnes som mal stretnutie s pánom Teplicom, generálnym riaditeľom News and Media Holding, pod ktorých spadá aj Pluska, a spolu s viceprezidentmi sme sa pýtali na články, ktoré vyzerajú tendenčne. Diskutovali sme o konkrétnostiach a do budúcnosti sme si nastavili nejakú formu komunikácie.

Novinárka napríklad v článku uviedla, že Janeba sa vyjadril, že Dora dal úplatok 250-tisíc riaditeľovi NAKA Daňkovi a že to vyplýva zo zápisnice. Malo to byť za to, že zametú prípad pod koberec. Viete, ako to pán Daňko zamietol pod koberec? Že Dora (starosta Dolného Chotára, pozn. red.) a jeho syn boli právoplatne odsúdení za úkladnú vraždu na 25 rokov. Okrem toho Daňko podal návrh na kompletné zaistenie majetku tohto človeka. To zabudli uviesť. Daný výsluch robil Daňko a on vie, čo je vo výsluchu.

Takže takéto niečo o úplatku sa tam nenachádza?

Samozrejme, že nie. Preberali sme to aj s pánom Teplicom a povedali sme, že to budeme riešiť. Ešte sme sa nerozhodli, akým spôsobom. Ale takýmto spôsobom zdiskreditujú nielen pána Daňka, ale aj organizačnú zložku, ktorú riadi, celý Policajný zbor. A to je citát, o ktorom vieme, že nie je pravdivý. Nie je v poriadku, aby takto novinári útočili na riaditeľa NAKA.

Prečo si myslíte, že sa to deje?

Neviem. Poukázali sme na veľa článkov. Napríklad v rozhovore s Kaľavským je uvedené, že som vraj mal problém s psychotestmi. Ja o tom neviem, moji nadriadení o tom nevedia, veď na to sú záznamy, keď som vstupoval do Policajného zboru, na akadémiu, v špeciálnej jednotke každé tri roky. Naozaj neviem, kde to zobrali. Ani som nedostal otázky, aby som sa k tomu vyjadril. Asi dva týždne po zverejnení článku mi prišli otázky. Tak najprv zverejnia článok, aby to podsunuli širokej verejnosti, a dva týždne nato prídu otázky. To je šialené.

Myslíte si, že to súvisí s vyšetrovaním Gorily?

Ťažko povedať, bola by to špekulácia.

Čo vám povedal pán Teplica?

Bolo to diplomatické stretnutie, kde sme ukázali množstvo článkov, ktoré sú podľa nás problematické, dohodli sme sa do budúcnosti, že ho môžeme kontaktovať, že môžeme písať výhrady a budú sa snažiť vyjsť nám v ústrety, ak zistia nezrovnalosti.

Sú vyšetrovatelia nervózni z toho, že táto vláda možno predčasne skončí?

Nie sú nervózni, sú to profesionáli, ktorí majú čisté svedomie, čo je veľmi dôležité, nie ako niektorí svedkovia, ktorí utekajú kade-tade po Európe a vyhýbajú sa trestnoprávnej zodpovednosti. Vyšetrovatelia chodia do práce, sú k dispozícii a nemajú obavy.

Koľko času by polícia potrebovala, aby mohla dokončiť začatú prácu?

Dva-tri roky, tipujem. Nerátame volebné obdobia, nezaujímajú nás. Pre nás je kľúčové, aby sme mali priestor na to, aby sme pracovali. Ak tu bude demokratický právny štát, tak verím, že políciu nechajú pracovať a že sa už nevrátime do čias Roberta Fica, keď bol zavraždený novinár a jeho snúbenica len preto, lebo polícia neposkytla pomoc a tak ďalej. Pevne dúfam, že toto máme za sebou. Dnes súdne rozhodnutia potvrdzujú najväčšie obavy z minulosti, že vysokopostavení funkcionári polície, prokurátori aj sudcovia boli súčasťou systému našich ľudí a páchali zločiny.

Je pre vás dôležité, aby táto vláda pokračovala ďalej? 

Nepamätám si éru, keď by mala polícia rozviazané ruky. Nehodnotím vládu, na to sú politológovia, ale táto vláda, Roman Mikulec rozviazal ruky polícii. To bola moja podmienka a môžem to potvrdiť. Nikdy mi do ničoho nezasahoval, v tomto smere klobúk dolu.

Mal Igor Matovič odstúpiť do konca leta z funkcie ministra financií?

Tak to je otázka na politológov, ja sa nebudem vyjadrovať. To ma ťaháte do politickej diskusie a ja som policajný prezident.

Niektorí vám vyčítajú aj tak, že sa vyjadrujete politicky. 

To je v poriadku. Vyjadrujem sa vtedy, keď niekto z politikov nevie, kde je jeho miesto, prekročí hrubú červenú čiaru a zaútočí na bezbranných vyšetrovateľov a dokonca si ich dovolí zastrašovať, aby zrejme vplýval na výkon ich povolania. Tak to nie. Som tu na to, aby som ich chránil. Títo vyšetrovatelia nemajú priestor na to, aby si robili tlačovky a adekvátne sa bránili. Svojich mužov a svoje kolegyne si určite budem chrániť.

Ministrom spravodlivosti sa stal Viliam Karas, doterajší predseda advokátskej komory, ktorý má názorovo bližšie ku generálnemu prokurátorovi, pokiaľ ide o paragraf 363 alebo súdnu mapu. Sklamala vás táto nominácia?

Nepoznám pána Karasa, bolo by predčasné ho hodnotiť. Pýtal som sa naňho kolegov, nie je nepopísaný list papiera, vieme, aké mal postoje napríklad k niektorým inštitútom, napríklad k spolupracujúcemu obvinenému. Vieme, že ten pohľad je diametrálne odlišný v porovnaní so mnou alebo s vyšetrovateľmi. Zhruba poznáme jeho postoje k novele Trestného poriadku, to považujem za problematické. Doteraz pôsobil v advokácii, možno chápať, že obhajuje skôr opačnú stranu. Teraz je minister spravodlivosti, tak pevne dúfam, že sa mu podarí zhostiť funkcie zodpovedne a dokáže prekročiť svoj tieň advokáta.

Podarí sa podľa vás v tomto volebnom období novela Trestného poriadku a zjednodušiť vyšetrovanie?

Keď som si vypočul výhrady ministra spravodlivosti a rozprával som sa s kolegami z NAKA, tak si myslím, že sa to nepodarí. Som skeptický a bude to smutný príbeh. Novelu robila pracovná skupina zložená z odborníkov z generálnej prokuratúry, krajských prokuratúr, Úradu špeciálnej prokuratúry, NAKA a ministerstva spravodlivosti. Boli tam naozaj rozumné konsenzuálne riešenia, ktoré by trestné konanie výrazne posunuli do 21. storočia. Niektoré veci sú u nás jedinečné. Boli by sme radi, ak by sme Trestný poriadok dokázali posunúť a hlavne zjednodušiť a skrátiť trestné konanie.

Pán Karas teraz v rozhovore pre SME o čurillovcoch povedal: „Otázka nestojí tak, že je tu nejaká skupina, ktorá zachraňuje štát. Ak by sme prijali takýto slovník, tak poprieme tisíce ľudí v systéme. To sú rovnakí hrdinovia. Tvrdiť, že tu je nejaká elita, ktorá zachraňuje štát, je mimo, lebo veľakrát tí hrdinovia nevedia, čo je čierne alebo biele.“ Čo vy na to?

Ten záver sa mi zdá nešťastný, podsúva to naratív, že nevedia, čo je spravodlivé a nespravodlivé. Sú tu však nezávislé súdy, ktoré prípad preskúmali a rozhodli v prospech vyšetrovateľov. Súdy sa zhodli, že vyšetrovatelia presne vedia, ktorá je čierna a ktorá je biela.

Je tu skupina ľudí, ktorá zachraňuje štát?

Je ich tu mnoho, v tom sa s pánom Karasom stotožňujem. Je tu niekoľko policajtov, prokurátorov, sudcov, nie je ich málo, ktorí zachraňujú tento štát. Títo sú viditeľní, pretože to vyzerá tak, že ich trestné stíhanie bolo účelové. A práve z toho titulu, že dokázali stíhať veľké ryby, vplyvných mocných ľudí, politikov, ľudí prepojených na politiku a oligarchov, sa to zrejme neodpúšťa.

Polícia je kritizovaná za to, že poskytla novinárovi Marekovi Vagovičovi autá a príslušníkov NAKA na natočenie reklamného klipu k jeho novej knihe o policajnej mafii. Je to štandardné?

Je to štandardné a celkom ma zaskočilo, ako na to niektorí reagovali. Samozrejme, vytiahla to Pluska. Aj v minulosti polícia participovala na rôznych projektoch, aj keď som bol ja veliteľom špeciálnej jednotky. Išlo o obrovské projekty, ako Čiara, Hana, Za sklom, Amnestie. Na potreby natáčania sa prepožičiavali služobné vozidlá, ťažká technika, špeciálna technika, vrtuľníky. Pán Vagovič chcel natáčať v budove prezídia, to sme zamietli, rovnako aj natáčanie z hlavnej strany Račianskej ulice. Bolo mu povolené, že môže natočiť maximálne 60 minút z boku z ulice Legerského jednu scénu a išlo o odstavené vozidlá, ktoré nepoužíval. Obrátil sa na nás so žiadosťou a vyhodnotili sme to v rámci vedenia tak, že aj vzhľadom na tematiku knihy, kde píše o tom, že polícia začala mať rozviazané ruky, sa nám to páčilo. Takéto projekty sme podporovali v minulosti a budeme aj v budúcnosti. Vieme to využiť na metodické aktivity, prezenčné aktivity Policajného zboru. Momentálne pripravujeme aj dva ďalšie projekty, s HBO o jednom starom prípade, ktorý realizovala slovenská polícia, a film o vojne v polícii, ktorý sa dohoduje s českým štúdiom. Polícia vždy podporovala a aj má podporovať všetky aktivity, ktoré vysielajú signál v širokej verejnosti, že si dôveru naozaj zaslúžime.

Už ste tú knihu čítali?

Čítal som jej časti, nie celú.

Je bežné, že na to neexistuje žiadna písomná zmluva?

Áno, je to bežné. Nemusí existovať, ak netreba detailne upraviť niektoré záležitosti. Pri veľkom projekte napríklad hrozí poškodenie zdravia policajta, keď jazdia technikou, keď zlaňujú, keď sú tam náklady, spotrebný materiál, hrozí jeho poškodenie. Tam to musíte upraviť zmluvne, ale nie pri projekte, ktorý sa natáčal 15 minút. Dohoda bola, že nám poskytne kompletné záznamy vrátane postprodukcie, ktoré budeme využívať na už spomínané metodické, prezentačné aktivity. Nám to vyhovuje a budeme to podporovať aj do budúcnosti. Zmluvy nerobíme ani na iné aktivity, napríklad keď v nejakom školskom prostredí robíme ukážky, chodíme do detských táborov.

Tu sa niektorí možno skôr pýtajú, kde je verejný záujem, keďže je to súkromný biznis pána Vagoviča, na ktorý boli použité aj verejné prostriedky.

Pre nás je verejný záujem v tom, že v rámci teaseru, ktorý sme videli, je zrejmé, že prácu polície zobrazuje v dobrom svetle. Polícia je vykreslená, že má rozviazané ruky a stíha najvyššie poschodia v rámci našej spoločnosti. Nové vedenie polície si predsavzalo, že bude zvyšovať dôveru v políciu.

Nemali by byť do budúcnosti jasné pravidlá, aby to nebolo len o tom, kto sa ako pozná s ministrom, s policajným prezidentom, prípadne či je vedeniu ministerstva daný umelecký projekt sympatický?

Už v minulosti sme to zvažovali, či by nemal byť interný predpis ministra, ale zatiaľ sme nevideli problém. Každý projekt, ktorý mal v minulosti zmysel, bol podporený. Za pána Kaliňáka bol kopec takých projektov.

S tým sa asi nechcete porovnávať.

Nie všetky boli zazmluvnené a boli výrazne väčšie ako projekt pána Vagoviča.

Asi by to nemalo fungovať tak, že zavolá pán Kaliňák a poletí vrtuľník.

Zvažujeme. Možno pripravíme interný predpis, ktorý do detailov zadefinuje, za akých podmienok a aké aktivity môže polícia do budúcnosti podporovať alebo sa na nich podieľať. Ale nikdy s tým nebol problém, aj preto sme boli prekvapení, keď to niekto teraz takto zneužil.

Aj vy vystupujete v knihe?

To neviem, to som sa nepýtal.