Malí hrdinovia
Atmosféra v Poľsku potvrdzovala, že som sa ocitol v krajine, ktorá aj vďaka svojej historickej skúsenosti s ruskou agresiou poskytla pomocnú ruku najväčšiemu počtu utečencov z Ukrajiny.
Autor je spisovateľ
Nastupujem do lietadla. Predo mnou po schodíkoch stúpa staršia žena a cez ruku má prevesené dieťa. Chlapec je nehybne sklopený ako vrece zemiakov, hľadí do zeme. Situácia sa mi zdá komická – isto hneval a teraz poslušne znáša trest, odovzdane visí, akurát v jednej ruke pevne zviera kormidlo kolobežky.
Kráčajú vyššie a mne odrazu primrzne náznak pobaveného úsmevu. Chlapec nemá jednu nohu. Namiesto nej sa mi pred očami objaví plastová protéza, akási zakrivená vec podobná lyžici, s akou som kedysi videl šprintéra na paraolympiáde.
V lietadle sa usadia v mojom rade na opačnej strane chodbičky. Je to asi sedemročný ukrajinský chlapec, ktorý cestuje z Viedne do Varšavy. Bez nohy a rodičov, hovorí málo, no správa sa pokojne, vyrovnane, odhodlane.
Jeho tvár hľadiaca zhora do oblakov sa mi opakovane vracia do hlavy počas celého pobytu v Poľsku. Pozvali ma na festival Transport Literacki, ktorý sa konal v Kołobrzegu na brehu Baltského mora. Jeho atmosféra potvrdzovala, že som sa ocitol v krajine, ktorá aj vďaka svojej historickej skúsenosti s ruskou agresiou v súčasnosti poskytla pomocnú ruku najväčšiemu počtu utečencov z Ukrajiny a patrí medzi svetových lídrov v jeho vojenskej podpore.