Denník N

Nás zabíjajú, ale Európania sa boja nevykúrených bytov

Mychajlo Dianov v Azovstali. Foto - Dmytro Kozackyj
Mychajlo Dianov v Azovstali. Foto – Dmytro Kozackyj

Každé moje ráno sa začína tým, že si opakujem: „Aj ja som človek, aj ja mám právo žiť v demokratickej krajine, rozprávať po ukrajinsky, pretože nie sme horší…“

Autorka je ukrajinská prekladateľka, spolupracovníčka Denníka N

Už sedem mesiacov ničia európsku krajinu so 40 miliónmi obyvateľov. Ukrajinci už sedem mesiacov od medzinárodných organizácií počúvajú: sme znepokojení, máme obavy, Putin by sa mal postaviť pred medzinárodný súd pre vojnové zločiny atď. My Ukrajinci sedem mesiacov sledujeme, ako Rusko zostáva členom OSN. Že každý Ukrajinec či Ukrajinka je ako tŕň v oku. Fyzicky ničia nás, naše dediny, mestá, infraštruktúru. Ľudí mažú z povrchu zemského.

My Ukrajinci akoby sme neboli ľudia. Akoby sme si nezaslúžili žiť demokraticky, žiť nezávisle, žiť s vlastným jazykom, s vlastnou kultúrou. Už sedem mesiacov nám Ukrajincom niektoré takzvané európske vyspelé krajiny naznačujú, že máme byť naďalej otrokmi Ruska, byť pod Ruskom.

Áno, nedávno Rusko vymenilo 215 väzňov, ktorí bojovali v Azovstali. Keď vidíte a počujete príbehy príbuzných zajatcov o tom, čím si prešli naši ukrajinskí hrdinovia, nebude to len strašidelné, ale chcete kričať do celého sveta od bezmocnosti a ľahostajnosti takzvaného civilizovaného sveta!

Vojenská lekárka Mariana Mamonová sa o svojom tehotenstve dozvedela, až keď bola v Azovstali. Keď obrancovia Mariupola splnili rozkaz a opustili Azovstaľ, dievča zajali medzi tými takmer dva a pol tisíc zajatcami. Viete, európski páni, čím tehotnú ženu kŕmili počas štyroch mesiacov v zajatí? Dvoma jablkami denne!

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie