Nesmrteľný život brožúrky
Vždy si pri domácich úlohách pre spisovateľov spomeniem na komunizmus.
Korešpondovala som s úradníkmi, ktorí majú na starosti Cenu Európskej únie za literatúru. Pozvali ma do Krakova. Spolu s ďalšími autormi z iných krajín, ktorým vyšli knihy v poľskom preklade.
Tak sa pýtam: Akou rečou budeme na podujatí hovoriť? Či po anglicky alebo každý svojím jazykom. A oni hrdo odpisujú, že keďže ide o podujatie spoluorganizované európskou inštitúciou, tak budeme hovoriť každý vlastným – európskym jazykom a budú nás tlmočiť do poľštiny. Píšem, že chápem, a teším sa.
Sama rada počúvam iné jazyky a snažím sa aspoň trochu rozumieť, niečo pochytiť. Obľubujem európske kino a všetky tie filmy v najrôznejších jazykoch s titulkami. Takže počujete Liv Ulman, ako vraví svojmu manželovi „inte“, či taliansku herečku, ktorej ochorela krava, bedákať „povera bestia“.
Vzápätí mi prichádza ďalší email z rovnakej inštitúcie. Vraj k oslave Európskeho dňa jazykov 29. septembra organizujú také podujatie: 16 európskych spisovateľov napíše text (rozsahom o tretinu kratší ako tento stĺpček) na tému Jazyk solidarity, texty budú publikované v brožúre.
