Sudca Lipšicovmu úradu: Pri Pčolinskom ste sa ponáhľali, spravili ste závažné procesné chyby

Úrad špeciálnej prokuratúry sa v prípade Vladimíra Pčolinského ponáhľal a pritom porušil jeho právo na riadnu obhajobu. Vyplýva to z uznesenia sudcu Špecializovaného trestného súdu Rastislava Stieranku, ktorým vrátil obžalobu na bývalého riaditeľa tajnej služby pre závažné procesné chyby.

Vo štvrtok popoludní oznámila špeciálna prokuratúra, že proti tomu v zákonnej lehote podá sťažnosť. Čas na to má do pondelka.

O sťažnosti rozhodne Najvyšší súd. Ten môže potvrdiť rozhodnutie o vrátení obžaloby alebo prikázať súdu zaoberať sa obžalobou.

Vrátenie obžaloby neznamená, že Pčolinskému už nehrozí súd pre podozrenie, že v lete 2020 zobral úplatok 20-tisíc eur za to, že tajná služba dá pokoj vplyvnému konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi. Sudca Stieranka podľa uznesenia nehodnotil „aktuálny stav dôkaznej situácie“, obžalobu vrátil, lebo zistil závažné procesné chyby.

Prokurátor by mal aj v prípade vrátenia obžaloby dať policajnému vyšetrovateľovi pokyn odstrániť nájdené nedostatky a znova môže prípad posunúť súdu.

Keď sa naťahovali pre podanie podľa paragrafu 363

„Možno prisvedčiť obvinenému, že postup orgánov činných v trestnom konaní (najmä v závere vyšetrovania) sa mu mohol javiť ako tendenčný, bez snahy o objektívne vyšetrenie tejto trestnej veci,“ píše Stieranka v uznesení z 9. septembra.

Čo sa dialo na jar v závere vyšetrovania? Generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku mala na stole podanie Pčolinského, aby ho znova zbavila obvinenia pomocou sporného paragrafu 363 Trestného poriadku. Prostredníctvom neho ho už vlani dostala po pol roku z väzby na slobodu.

Tentoraz nestihla o jeho podaní podľa paragrafu 363 rozhodnúť, lebo špeciálna prokuratúra už dala obžalobu na súd. U Žilinku tak už nemohli do prípadu zasiahnuť. Teraz – po vrátení obžaloby – opäť nemôžu, lebo už uplynulo pol roka od obvinenia Pčolinského.

Sudca Stieranka vyčíta vyšetrovateľovi a dozorujúcemu prokurátorovi Petrovi Kyselovi hlavne postup krátko pred podaním obžaloby, keď verejnosť sledovala doťahovačky medzi špeciálnou a generálnou prokuratúrou pre podanie podľa paragrafu 363. Vyšetrovanie bolo podľa sudcu ukončené hneď na druhý deň po tom, ako prvýkrát vypovedal Zoroslav Kollár, ktorý sa priznal k poskytnutiu úplatku 40-tisíc eur, z ktorých 20-tisíc podľa obžaloby skončilo u Pčolinského.

Pčolinský podľa sudcu mohol vnímať výpoveď Kollára ako „zásadný obrat dôkaznej situácie“, no napriek tomu vyšetrovateľ už nasledujúci deň oznámil, že dokazovanie považuje za skončené, a neakceptoval požiadavku bývalého šéfa SIS na vypočutie či aspoň konfrontáciu so Zoroslavom Kollárom.

Péenku mali riešiť férovo

Za pochybenie považoval sudca Stieranka aj to, ako vyšetrovateľ pristupoval k preštudovaniu spisu, na ktoré mal Pčolinský pred podaním obžaloby právo. Vyšetrovateľ určil termín s predstihom len troch pracovných dní, pričom Pčolinský hneď reagoval, že chce prísť a dať návrh na doplnenie dokazovania, ale jeho obhajcovia pre pracovné povinnosti nemôžu.

Keď Pčolinský ešte raz žiadal o zmenu termínu, tak už priložil aj lekárske potvrdenie, že sa medzičasom stal práceneschopným.

Z dokladu od lekára vyplývalo, že mu diagnostikovali akútnu hnisavú bronchitídu a „neboli mu povolené ani vychádzky vzhľadom na možné závažné zhoršenie jeho zdravotného stavu“. Vyšetrovateľ podľa uznesenia sudcu 9. mája ráno oznámil Pčolinskému a jeho obhajcom, že ich žiadosti o zmenu termínu neakceptuje a že sa preštudovanie spisu uskutoční v ten istý deň.

Pčolinského obhajca vzápätí elektronicky zaslal vyšetrovateľovi návrhy na doplnenie dokazovania a aj návrh na preskúmanie postupu vyšetrovateľa. Nepomohlo. Vyšetrovateľ ešte v ten deň vypracoval návrh na podanie obžaloby. Prokurátor ju potom podal na súd 17. mája.

V tom, ako pristupovali k ospravedlneniu od lekára, sudca takisto vidí pochybenie. Vyšetrovateľ podľa Stieranku najprv neuviedol žiadne výhrady, neskôr to už hodnotil ako obštrukčné konanie. Obdobne postupoval prokurátor Kysel. Sudca im pripomína, že nie sú oprávnení hodnotiť dôvodnosť lekárskych potvrdení, lebo na to nemajú odborné znalosti.

„Voči konaniu, ktoré sa im javilo ako obštrukčné, je potrebné bojovať férovým spôsobom. Orgány štátu nemôžu skĺznuť do subjektívneho (emóciami ovládaného) procesného postupu,“ uvádza v uznesení sudca Stieranka s tým, že ak mal vyšetrovateľ pochybnosti, mal dať preveriť práceneschopnosť Pčolinského, prípadne iniciovať kontrolu, či dodržiava liečebný režim.

Sudca preto vyhodnotil, že Pčolinský riadne a včas ospravedlnil svoju neúčasť, a keďže nebol dodržaný postup podľa trestného poriadku, došlo k porušeniu práva bývalého šéfa SIS na záverečné preštudovanie spisu v primeranej lehote. Aj preto rozhodol o vrátení obžaloby.

„Ani snaha orgánov činných v trestnom konaní o urýchlené skončenie vyšetrovania nemôže konvalidovať porušenie práva obvineného na spravodlivý a férový proces vo forme neumožnenia mu riadne preštudovať spis, ak taký úkon bolo možné bez problémov vykonať,“ konštatuje sudca Stieranka.

Upozornenie z generálnej prokuratúry

Okrem Pčolinského, ktorý sa snažil svojmu súdeniu zabrániť tromi rozsiahlymi podaniami s rozsahom 145 strán, sa na špecializovaný súd obrátila aj generálna prokuratúra.

Prokurátorka generálnej prokuratúry Martina Cibuľová upozornila, že v priebehu prípravného konania rozhodol o sťažnosti Pčolinského voči nevylúčeniu sa dozorového prokurátora Petra Kysela prokurátor, ktorý to nemal spraviť. Za problém označila, že nerozhodoval bezprostredný Kyselov nadriadený, ale zástupca špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.

V jej liste išlo o slovíčka, podstata problému bola v tom, že si špeciálna prokuratúra nesprávne vyložila pojmy „nadriadený prokurátor“ a „bezprostredne nadriadený prokurátor“.

Sudca Stieranka v tejto súvislosti spomína, že by sa mohlo zdať, že ide len o „lingvistickú nejednotnosť zákonodarcu“, keďže zákon o prokuratúre rozlišuje medzi „nadriadeným prokurátorom“ a „bezprostredne nadriadeným prokurátorom“ a trestný poriadok definíciu týchto pojmov neobsahuje. Vyhodnotil však, že zákon o prokuratúre počíta s tým, že sa to bude pri používaní trestného poriadku rozlišovať.

Na základe tohto sudca skonštatoval, že ešte nebolo riadne rozhodnuté o Pčolinského sťažnosti voči nevylúčeniu dozorového prokurátora, a teda Peter Kysel nesmel zo zákona podať obžalobu na Pčolinského.

Výsluchy príslušníkov SIS

Sudcovi sa nepozdávalo ani to, že Pčolinskému odmietli návrhy na vypočutie príslušníkov SIS s tým, že ich vyjadrenia boli spísané v úradných záznamoch, hoci právna prax je taká, že „úradný záznam v zásade nemôže slúžiť ako dôkaz“, ak k tomu osobu možno vypočuť. Takto podľa sudcu presunuli na súd prípadné výsluchy týchto osôb, vrátane vybavovania zbavenia ich mlčanlivosti.

„Uvedené pochybenia nemožno bagatelizovať a paušálne odmietať s tým, že výkonu práv obvineného bude učinené zadosť dodatočne – až v konaní pred súdom,“ dodáva sudca Stieranka.

Špeciálna prokuratúra vrátenie obžaloby nekomentovala, iba ohlásila podanie sťažnosti.

Pčolinský reagoval, že to vníma ako „logický krok súdu“ vzhľadom na veľké množstvo pochybení vyšetrovateľa a prokurátorov špeciálnej prokuratúry. „Zároveň súd vytkol vyšetrovateľovi a prokurátorovi aj tendenčnosť pri vyšetrovaní, čo považujem za veľmi závažný problém, na ktorý poukazujem už od začiatku prípadu.“

Pčolinský priznáva schôdzku v SIS s Makóom

Proti Pčolinskému svedčí jeho bývalý námestník v SIS Boris Beňa a bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Zvrat nastal práve v máji, keď s políciou začal spolupracovať aj Zoroslav Kollár, ktorý priznal, že Makóovi odovzdal 40-tisíc eur, aby v SIS vybavil, že sa oňho nebudú zaujímať.

Makó a Beňa už skôr vypovedali, že peniaze prevzal Beňa, ktorý hovorí, že si ich na polovicu rozdelil s Pčolinským.

Pčolinský potvrdzuje, že sa s Beňom v lete 2020 stretli s Makóom v priestoroch SIS a rozoberali aj Zoroslava Kollára a to, že vedel o svojom odpočúvaní. Odmieta však, že by sa dohodli na úplatku.