Denník N

Zo sýrskeho utečenca sa v Česku za rok stal úspešný zubár

Sýrsky mladík len nedávno dostal v Česku azyl a mimoriadne sa mu darí.

Mladý lekár vytiahol z chladničky rožok, namočil ho do olivového oleja a do akejsi zmesi arabského korenia. A s chuťou sa zahryzol. Na prazvláštnu kombináciu prišiel z núdze, variť nevie a iné pečivo sa v malej českej dedinke Velký Třebešov v sobotu večer nepredáva.

Inak je však dvadsaťštyriročný zubár schopný mimoriadne, až mu tú jeho usilovnosť závidím. Ešte vlani netušil, kde Česká republika leží, dnes má azyl, vie veľmi slušne po česky a samostatne ordinuje v súkromnej zubnej klinike.

Niekoľko týždňov som do série reportáží zháňal azylantov, ktorí sa usadili v Česku. Lenže väčšina z nich nechce z rôznych príčin o svojej situácii hovoriť, a tak som ich nakoniec zohnal len desať. Ahmad Amin Abusaleh zo Sýrie bol posledný, ale zaujal ma najviac. Lekársku fakultu dokončil v Damasku len pred dvoma rokmi, pokúšal sa získať víza do rôznych krajín a potom mu niekto poradil, nech o ne požiada v Česku. To mu napodiv vyšlo, vlani legálne priletel a rovno požiadal o azyl. Desať mesiacov strávil v utečeneckom tábore, kým mu ho úrady priklepli.

V tábore hovoril prevažne len s cudzincami a češtinu mal pár hodín týždenne, takže si zohnal knihy a učil sa sám. Vedelo sa o ňom, že je zubár, a niekto ho odporučil primárovi kliniky vo Velkom Třebešove. Ten si ho teda pozval s tým, že si má priviezť vlastného pacienta. Nech ukáže, čo vie. Keď primár videl jeho prácu, hneď si plesli. Amin sa nasťahoval do bytu vedľa kliniky a začal liečiť. Mimochodom, klinika je veľmi luxusne vybavená, nemá zmluvu s poisťovňou a pomerne drahé zákroky si každý platí sám. Aj tak majú plno a ordinujú šesť dní v týždni.

Amin utiekol, pretože by po štúdiách musel narukovať do vládnej armády prezidenta Bašára Asada, proti ktorému ako študent protestoval a ktorý utopil krajinu v krvi. V samotnom Damasku sa podľa Amina bojuje len v niektorých oblastiach, študenti sa snažia chodiť do škôl, obchodníci obchodovať. Kráľom ulice je však každý, kto má v ruke kalašnikov. Aj preto mnoho ľudí so zbraňou v ruke cez noc zbohatlo.

Mladý Sýrčan posiela každý mesiac okolo tisíc eur svojim rodičom a mladšiemu bratovi do Egypta, kde čakajú na koniec vojny. Môže si to dovoliť, na klinike zarába dosť peňazí. Navyše s ním má primár veľké plány. V meste sa chystá otvoriť ďalšie pracovisko a Amin by ho mohol riadiť.

A tak mi napadá, či to náhodou nebudú mať úspešní utečenci ťažšie než nešťastníci v utečeneckých táboroch. Miestni závistlivci v Česku, ale iste aj na Slovensku možno ťažko strávia, že nejaký exotický mládenec môže mať o pár rokov lepší telefón a automobil než poctivý domorodec.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Vojna v Sýrii

Komentáre

Teraz najčítanejšie