Ako veľmi sú deti spravodlivé? Ich férovosť merali hrou s cukríkmi

Všetky deti odmietajú neférové zaobchádzanie, keď dostanú menej ako ich kamarát. Ak im dajú iba jeden cukrík, ale kamarátovi dva, cítia nespravodlivosť.

Nový výskum od Petra Blakea z Bostonskej univerzity a jeho tímu však ukazuje, že v niektorých spoločnostiach deti odmietajú, ak majú zo situácie samy prospech. Inými slovami, ak dostanú dva cukríky, ale ich kamarát iba jeden, považujú to za nespravodlivé. Zistenia publikovali v prestížnom časopise Nature.

Odpor k nespravodlivosti nemajú iba ľudia. Predošlý výskum v minulosti ukázal, že ak dali malpe kapucínskej uhorku, ale opičke vedľa sladké hrozno, nahnevala sa ukrátená opička tak, že uhorku hodila po výskumníkovi a rozzúrene klietkou triasla.

Cítila nespravodlivosť, pretože rovnako ako iná opička aj ona splnila zadanú úlohu. Na rozdiel od nej však dostala iba nechutnú uhorku, zatiaľ čo konkurenta odmenili sladkým ovocím.

U šimpanzov dokonca pozorovali, že odmietli sladké hrozno, ak iný šimpanz dostal za vykonanie rovnakej úlohy len mrkvu.

Rozhodovali o férovosti ponuky

Výskum Blakea ukazuje, že odpor k nespravodlivosti nemajú iba dospelí, ale aj deti a že naň má veľký vplyv kultúra. Autori skúmali skoro 900 detí vo veku od 4 do 15 rokov zo siedmich odlišných spoločností – zo Spojených štátov, z Kanady, Mexika, Peru, Indie, zo Senegalu a z Ugandy.

Deti posadili oproti sebe, iba jedno z nich rozhodovalo, či prijme alebo odmietne danú ponuku. Bola buď férová – každé dieťa dostalo rovnaký počet cukríkov, alebo neférová a uprednostňovala jedno dieťa na úkor druhého.

Dieťa mohlo ponuku prijať, vtedy dostali cukríky obaja, alebo odmietnuť. V takom prípade nedostal nikto nič.

https://www.youtube.com/watch?v=3dIpUm_96vo

Nepáčilo sa im, ak kamarát dostal viac

Autori zistili, že naprieč všetkými spoločnosťami deti odmietali podmienky, keď kamarát dostal viac ako ony. „Je to niečo, čo je univerzálne ľudské a môže byť hlboko zakorenené v našej (evolučnej) histórii ako primátov,“ povedala pre Atlantic spoluautorka štúdie Katherine McAuliffe z Yalovej univerzity.

V Spojených štátoch a Kanade sa nespravodlivosti tohto druhu deti vzpierali už vo veku 4 až 6 rokov. V Mexiku sa efekt prejavil až u 10-ročných detí. Podľa autorov to môže súvisieť s tým, že deti vo veľkých spoločnostiach, ako je tá americká alebo kanadská, musia byť súťaživejšie, aby sa presadili.

Preto sú už v skoršom veku citlivejšie na nespravodlivosť tohto druhu. Je pre ne výhodnejšie, ak nikto nemá nič, ako keby mal ich kamarát výhodu.

Odmietli vlastnú výhodu

Iba v troch spoločnostiach – v americkej, kanadskej a ugandskej – deti nemali rady, keď dostali viac ako ich kamarát. Takéto podmienky mali tendenciu odmietať. Predstava o rovnosti je v západnej spoločnosti hlboko zakorenená, čo by vysvetľovalo, prečo deti v USA a Kanade odmietali, ak mali dostať viac ako kamarát. „Ale Uganda do toho nesedí, nevieme si to vysvetliť,“ vraví Blake pre Atlantic.

„Nevieme, prečo deti odmietajú situáciu, keď majú dostať viac ako iní,“ pokračuje Blake. „Je možné, že to robia preto, aby budili dojem dobrých spolupracovníkov a budovali si tak prívetivú reputáciu. Môže ísť skôr o prejav dobrého strategického správania ako iba znak férovosti,“ dodal.

Z výskumu plynie, že v morálke existuje variabilita, nie všetky znaky sa vyskytujú všade. „Táto štúdia jednoznačne ukazuje, že hoci niektoré aspekty férovosti sú univerzálne rozšírené, predsa len nie sú rovnaké na každom mieste,“ hovorí pre Atlantic Kristina Olson z Washingtonskej univerzity.

„Divný“ výskum

Výskum nadväzuje na súčasný trend v psychológii študovať psychické javy naprieč rozdielnymi kultúrami. Stav, keď boli účastníkmi experimentov výhradne Američania, často z elitných vysokých škôl, je, zdá sa, minulosťou. Dostalo sa mu nelichotivé označenie „divný“ výskum, v angličtine „WEIRD“.

Ide o akronym slov západný, vzdelaný, industrializovaný, bohatý a demokratický (Western, Educated, Industrialized, Rich, Democratic = WEIRD). Takúto populáciu „divné“ výskumy skúmali.

„Ak budeme vyberať iba z nereprezentatívnej vzorky ľudskej kultúry a tvrdiť, že je to univerzálne, je to po vedeckej stránke problematické,“ poznamenala pre časopis Nature Cristine Legare, kognitívna vedkyňa z univerzity v texaskom Austine.

Dostupné z doi: doi:10.1038/nature.2015.18816