Denník N

Zúfalí ľudia po smrti mladého dievčaťa stratili zábrany, hovorí odborníčka na Irán

Foto - Gabriel Kuchta/Deník N
Foto – Gabriel Kuchta/Deník N

Zuzana Kříhová vyučuje iranistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Do Iránu jazdí minimálne dvakrát do roka a prišla tam aj krátko pred smrťou 22-ročnej kurdskej ženy Mahsy Amíníovej.

Kříhová sa na pouličných demonštráciách nemohla zúčastniť, aby sa nestala zámienkou na tvrdenie, že protesty proti režimu sú v Iráne organizované zvonka. Aj tak má však vďaka svojim kontaktom možnosť porovnať súčasné protesty s tými skoršími a opísať, o čo mladej iránskej generácii ide.

S Deníkom N hovorila hneď po svojom návrate z Teheránu.

Čo sa z rozhovoru okrem iného dozviete:

  • Prečo sa smrť Mahsy Amíníovej stala pre Iráncov emocionálnou rozbuškou?
  • Čo sa o tejto kurdskej žene vie?
  • Prečo sa Zuzana Kříhová nemohla objaviť na demonštráciách proti režimu?
  • Čo čaká Iráncov, keď protesty ustanú?
  • Nakoľko sú pre mladých ľudí v Iráne dôležité náboženské pravidlá?
  • Prečo v Iráne neexistuje opozícia a prečo je nová generácia v otázke budúcnosti nejednotná?

Pred pár dňami ste sa vrátili z Iránu, kam jazdíte zhruba dvakrát do roka. Teraz ste tam boli v čase, keď ľudia v uliciach protestujú pre násilnú smrť 22-ročnej kurdskej ženy.

Popravde, pri prvých správach šíriacich sa po sociálnych sieťach o zranení Mahsy Amíníovej mi vôbec nenapadlo, k čomu to celé povedie. Bola to však emocionálna rozbuška, ktorú potom už nešlo zastaviť. Prechádzajúce protesty v roku 2019 boli úplne iné. Vypukli pre extrémne zdraženie benzínu, boli to ekonomicky motivované protesty. Ľudia v Iráne sú však dlhodobo nespokojní, i keď už je benzín zase lacný…

Vždy keď tam priletíte, vidíte prehlbujúcu sa chudobu. 

Áno. A je to aj vinou západných sankcií. Situácia v krajine sa skutočne zo dňa na deň zhoršuje. No čo sa týka žien, už v apríli tohto roku začal súčasný prezident Raísí s presadzovaním prísnejších reštrikcií, čo sa týka nosenia hidžábu. Hliadky morálnej polície sprísňovali kontroly v uliciach, ženy sa cítili viac pod drobnohľadom.

Keď som však do Iránu priletela v júni, ešte stále sa dalo v pokoji cestovať, ja osobne som nezažila žiadny problém. Čo sa týka hidžábu, tak, samozrejme, ako každá žena v Iráne, aj ja som musela mať pokrývku hlavy. Šatku však mnohé ženy nosia voľnejšie, s vyčnievajúcimi vlasmi a do istej miery je tolerované aj oblečenie do polovice stehien či pod zadok. Takto to nosí veľa žien a ja som nebola výnimkou.

Ibaže 13. septembra to bolo inak.

22-ročná žena z kurdskej oblasti Iránu prišla do Teheránu, za rodinou a na výlet. Mahsa Amíníová dorazila ešte so svojím bratom a ďalšími príbuznými. Bola to obyčajná mladá žena, ničím nevynikala, nikdy proti ničomu nevystupovala, nebola aktivistka. V Teheráne prechádzala miestom, kde hliadkovali takzvané gašte eršád, čiže patroly morálnej polície.

Tie kontrolujú, či najmä ženy dodržiavajú prísne normy v obliekaní, ktoré mnoho žien obchádza, pretože s nimi nesúhlasia, vnímajú ich ako vynútené. Hliadky sa pohybujú hlavne v miestach s vyššou kumuláciou ľudí, kde jednoducho „ulovia“ viac žien. Mimochodom, čítala som anonymný rozhovor s jednou členkou tejto morálnej polície a tá sa čudovala, prečo vlastne chodí na najviac exponované miesta, často práve v oblastiach, kde ženy chodia modernejšie oblečené.

Čo sa podľa vás Mahse stalo? Prečo zomrela? Tých hypotéz je viac.

Neviem, či ste sledovali video z detenčného strediska, kde Mahsa upadá do bezvedomia. Tam vidno, že jej hidžáb sa nijako nevymykal zo štandardu. Dokonca mala dlhý čierno-biely kabát, žiadne krikľavé farby. Pravdepodobne jej

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Nepokoje v Iráne

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie