Ukrajinci opäť organizujú krsty kníh, čítačky a diskusie, ale často v protileteckých krytoch a staniciach metra
V nórskom mestečku Stavanger sa koncom septembra konal literárny festival Kapittel, na ktorom s prednáškou vystúpil aj Andrej Kurkov, jeden z najprekladanejších ukrajinských autorov a súčasný riaditeľ ukrajinského PEN klubu.
O situácii na Ukrajine píše pre viaceré zahraničné médiá, nedávno mu vyšla zbierka esejí a článkov Denník z invázie. Rozprávali sme sa o osudoch ukrajinských spisovateľov počas vojny, písaní v ruštine a väznení ľudskoprávnych aktivistov a novinárov.
Čo dnes znamená byť ukrajinským spisovateľom?
Dnes je najdôležitejšie, aby vás bolo počuť, aby ste mohli pred celým svetom reprezentovať Ukrajinu a to, čo sa tam teraz deje.
V čom je to iné než byť spisovateľom na Ukrajine pred rokom 2014, keď sa začal konflikt s Ruskom?
Predtým to bola zábava, najmä ak bol človek úspešný. Jazdili ste po svete, a hoci aj vtedy ste reprezentovali Ukrajinu, robili ste to dekadentnejším spôsobom. Boli ste proste normálnou súčasťou medzinárodnej literárnej scény. Niektorí spisovatelia a spisovateľky sa aj vtedy spoločensky angažovali, iní žili ako pustovníci v jaskyni a zaujímali sa len o svoju tvorbu. Tí, ktorí boli spoločensky aktívni aj predtým, sú teraz počas vojny ešte aktívnejší. Ukrajinská literatúra totiž