Do Petržalky sa vrátil Mier, jediná z veľkých malieb na panelákoch (+ stratené maľby)

Má asi 450 metrov štvorcových a ako podklad jej slúži dvanásťposchodový petržalský panelák. Impozantná maľba Mier od maliara Jozefa Porubčina patrila k siedmim veľkoplošným umeleckým dielam, ktoré mali aspoň trochu spríjemniť sídliskovú atmosféru Petržalky.

Podľa Porubčinovho návrhu ho vtedy na panelák pred miestnym kultúrnym domom Zrkadlový háj namaľoval horolezec Stano Marton. Po tridsiatich rokoch sa na bytovku vyšplhal opäť. Maľba sa totiž na jar stratila pod polystyrénom, ktorý na ňu nalepili robotníci zo zatepľovacej firmy.

Časozberné video z obnovy maľby Mier

Marton mal tentoraz namiesto malej lavičky zavesenej na lanách k dispozícii veľkú plošinu, no aj tak mu práca trvala viac ako tri týždne. Prekreslenú maľbu rozdelil po poschodiach, stanovil si kvóty a potom maľoval. Jednoduché tvary sa nanášali krividlom, zložitejšie, ako napríklad holubice, sa robili cez šablónu.

Pred pár dňami mohol ohlásiť, že dielo je hotové. Mier sa na najväčšie sídlisko na Slovensku vrátil.

Posledná zo siedmich

Pôvodne bolo v Petržalke podobných malieb sedem, postupne však všetky ustúpili zatepleným farebným fasádam. Keď bolo isté, že podobný osud čaká aj túto maľbu, rozhodol sa ju zachrániť fotograf Martin Kleibl. Prečo sa rozhodol práve pre Mier?

„Keď zateplili predposlednú maľbu Traja bežci na Romanovej ulici, už som vedel, že táto zostala posledná a musím konať,“ hovorí Kleibl. „Pomyslel som si, že aspoň jednu treba zachovať, a táto mi pripadala najzaujímavejšia. Navyše, vyrastal som v dome oproti a od malička som sa na ňu pozeral.“

Kleibl sa téme umeleckých diel v Petržalke venuje roky, nedávno o nich vydal aj knihu. Na obnovu maľby Mier spustil zbierku, do ktorej sa zapojili desiatky ľudí. Spolu s príspevkom od Slovenskej národnej galérie a Nadácie Tatra banky sa mu podarilo vyzbierať dva a pol tisíca eur. Svoj nápad konzultoval aj so samotným Porubčinom.

Peniaze stačili na prvý náter, no aby maľba vydržala, bude treba viac. „So Stanom Martom sme vypočítali, že keď chceme ešte na jar dať druhý náter, aby to bolo poriadne a vydržalo ďalších tridsať rokov, tak potrebujeme ešte dve tisícky,“ vraví.

Majitelia bytov v dome s jeho nápadom obnoviť dielo súhlasili, no Kleibl priznáva, že ak by mali maľbu aj zaplatiť, asi by ich nepresvedčil. „Boli aj takí, ktorí vraveli, že je zbytočné, aby tam bola nejaká komunistická maľba, no väčšina bola za. Našťastie som nemusel chodiť na domové schôdze ja, ale správca, ktorý to všetko vybavil.“

Prečítajte si

Nemal rád Petržalku, dnes mení názory iných (+fotogaléria)

Umenie nikdy nebude „masovka“

Kleibl hovorí, že teraz, keď je dielo obnovené, dostáva množstvo pozitívnych reakcií. No na začiatku sa mu až tak veľa ľudí, ktorí by mali záujem pomôcť, nehlásilo. Ak teda neráta tých, ktorí prispeli peniazmi.

„Áno, keby sme si spočítali počet obyvateľov Petržalky, je to mizivé percento, ale človek nemôže chcieť, aby sa o takéto umenie zaujímal každý. Podstatné je, že sa zopár ľudí, ktorí sú trochu uvedomelí, nájde.“

Napokon, vidieť to aj na tom, že ostatných šesť veľkoplošných malieb zmizlo pod polystyrénom bez väčšieho záujmu Petržalčanov. Kleibl sa do záchrany zvyšných diel zatiaľ nechystá. „Nikdy som nemal takú ambíciu, chcel som obnoviť len túto jednu,“ vysvetľuje.

„Za nikým chodiť nebudem, no keď sa niekto ozve, tak rád pomôžem. Napríklad keby sa ozvala mestská časť, že dá do toho peniaze, budem len rád. No sám to už riešiť nebudem.“

Kleibl sa zo svojej rodnej bytovky síce presťahoval, no býva hneď vedľa, takže maľbu, ktorú pomohol zachrániť, vidí každé ráno pri pohľade z okna. „Je to zvláštny pocit. Dobrý pocit.“

Tak trochu dúfa, že by Mier mohol inšpirovať aj ďalších. A nielen pri obnove stratených malieb. „Takýchto fasád, ktoré majú 450 metrov štvorcových, je v Petržalke veľa. Keby ich poskytli súčasným streetartovým umelcom, verím, že by to bolo veľmi atraktívne pre mladých aj turistov. Za pokus by to stálo.“

Ako mizli maľby z petržalských panelákov