Svet extrémov medzi oceánom a pralesom. Brazílskeho populistu môže zosadiť ľavičiar, čo vyšiel z väzenia

Prinášame vám ďalšiu časť seriálu o Latinskej Amerike, tentoraz o Brazílii: krajine medzi Atlantickým oceánom a odlesňovaným Amazonským pralesom, v ktorej veľké sociálne rozdiely vidieť pri pohľade na mrakodrapy Sao Paula obkľúčené chatrčami.

Ultrapravicový prezident Jair Bolsonaro, ktorý podporuje liberalizáciu držby zbraní a policajnú brutalitu, raz povedal, že z kresla prezidenta ho zosadí „len Boh“.

Mnohí progresívni Brazílčania verili, že to v nedeľných prezidentských voľbách hneď v prvom kole dokáže jeho protikandidát Luiz Inácio Lula da Silva.

Hoci Lula prvé kolo vyhral, Bolsonarovi sa bude musieť postaviť ešte raz, pretože nadpolovičná väčšina hlasov mu unikla o menej ako dve percentá. „Budeme sa musieť správať ako futbalový tím, keď sa zápas predlžuje. Pätnásť minút si oddýchneme a potom pôjdeme späť na ihrisko dať góly, ktoré sme nedali v riadnom hracom čase,“ vravel Bolsonaro.

Čo však bude dovtedy, toho sa mnohí obávajú. Predvolebná kampaň doteraz prebiehala na pozadí politicky motivovaného násilia.

„Bolsonaro by nebol hrozbou, ak by nemal podporu niektorých sektorov armády,“ povedal pre Denník N politológ a odborník na brazílsku politiku z Univerzity v Salamance Rodrigo Rodrigues-Silveira. „Existujú skutočné obavy z toho, čo Bolsonaro spraví, ak prehrá,“ dodal.

Čoskoro to pravdepodobne uvidíme.

Srdce vo fľaši

Pôvodne na území dnešnej Brazílie žilo niekoľko kmeňov. Väčšinou boli kočovné, preto tam nevznikli žiadne veľké civilizácie, ako napríklad v Peru alebo Mexiku. Keď tam však v roku 1500 prišiel Pedro Álvares Cabral, stalo sa z nej územie Portugalska.

Koncom augusta tohto roku pristála na letisku v meste Brazília fľaša napustená formaldehydom a v nej bolo ľudské srdce. Dostalo sa jej vojenskej cti a potom ju vystavili na ministerstve zahraničných vecí, aby si ho ľudia mohli pozrieť pri príležitosti dvojstého výročia vyhlásenia nezávislosti Brazílie od Portugalska. Patrilo Pedrovi I.

Dom Pedro sa narodil v portugalskej kráľovskej rodine, ktorá v čase Napoleonovej invázie ušla do Brazílie. Neskôr sa kráľ Ján VI. Portugalský vrátil domov, ale svojho syna, vtedy 22-ročného Doma Pedra, nechal v Brazílii, aby tam vládol ako regent.

Portugalci si chceli Brazíliu nechať ako kolóniu, ale Dom Pedro v roku 1822 vyhlásil jej nezávislosť a krátko nato ho korunovali za brazílskeho kráľa Pedra I.

Otroctvo Brazília oficiálne zrušila až v roku 1888 ako posledná v Latinskej Amerike. Neoficiálne ním krajina prehníva dodnes.

Ty tu budeš slúžiť

Podľa globálneho indexu otroctva Walk Free ešte v súčasnosti pracuje v otrockých podmienkach v Brazílii takmer 370-tisíc ľudí a od roku 1955 sa inšpekcii práce podarilo oslobodiť viac ako 55-tisíc ďalších.

Medzi nimi napríklad Magdalenu Gordianovú, ktorá takmer štyri desaťročia pracovala ako výpomoc v domácnosti u bielej rodiny bez finančnej odmeny, dovolenky a akéhokoľvek majetku s výnimkou troch tričiek.

Brazília je siedma najľudnatejšia krajina na svete a piata najväčšia. Na jej území veľkom 8,5 milióna štvorcových kilometrov žije viac ako 214 miliónov ľudí. Z nich 48 percent o sebe tvrdí, že sú bieli. Viac ako 43 percent sa označuje za pardo a menej ako sedem percent sa označuje za černochov.

Termín pardo sa v Brazílii používa na označenie tých, ktorí majú pokožku tmavšiu ako bielu a svetlejšiu ako čiernu.

V podstate polovicu obyvateľstva tvoria potomkovia otrokov, ktorí sú dodnes diskriminovaní. Ako pre Denník N povedala brazílska psychologička Evelyn Ciaová, rasizmus je v Brazílii veľmi silný a inštitucionalizovaný.

„Dlhé roky platili hygienické zákony, ktoré robili z černochov a domorodých ľudí podradných jednotlivcov. Takmer ako keby boli zvieratá. Prvou historickou nápravou boli rasové kvóty a to bolo až v roku 2010,“ hovorí Ciaová. „Černosi predstavujú väčšinu odsúdených, ktorí sedia vo väzení, a zároveň predstavujú menšinu študentov na univerzitách, menšinu ľudí pracujúcich na prominentných pozíciách alebo vo verejných službách.“

Rasizmus živí aj súčasný prezident Jair Bolsonaro, ktorý raz povedal, že quilombos, teda potomkovia otrokov, nie sú „vhodní ani na rozmnožovanie sa.“ Rovnako podporuje policajnú brutalitu, ktorá je podľa Ciaovej mierená najmä na černochov.

„Každý týždeň vidím v správach černošské deti, ktoré zavraždili policajti, černochov, ktorých policajti zbili na smrť, lebo si ich ‚pomýlili‘ s banditmi,“ dodáva.

Pre Denník N to potvrdil aj odborník na bezpečnostnú politiku Brazílie z Univerzity Carleton Jean Daudelin, podľa ktorého v Brazílii polícia zabíja „veľmi veľa ľudí už veľmi dlho“ a večerné spravodajstvo je celé o pouličnom násilí.

Chcem vás všetkých ozbrojených

To všetko aj preto, lebo Bolsonarovou prioritou bola od začiatku liberalizácia držby zbraní. Prvýkrát zjednodušil cestu k zbraniam hneď dva týždne potom, ako sa stal prezidentom, a predĺžil aj platnosť zbrojných preukazov z päť na desať rokov. Minulý rok pridal ďalších 30 zmien, napríklad zvýšil počet zbraní, ktoré človek môže vlastniť, zjemnil obmedzenia týkajúce sa munície a povolil nákup silnejších zbraní.

To je jeho forma boja so sociálnou nerovnosťou zhmotnenou v žobrákoch na luxusných obchodných uliciach, vracajúcich sa večer do svojich favel, teda chatrčí. A boja s chudobou, ktorá sa v priebehu uplynulých dvoch rokov prehĺbila.

„Cenová dostupnosť potravín dosiahla v Brazílii omnoho väčší prepad ako v iných juhoamerických krajinách. V kvalite potravín však nedošlo k takmer žiadnej zmene. Znamená to, že Brazílčania jedia potraviny, ktoré sú kvalitatívne stále rovnaké, ale chudobnejší ich jedia menej, lebo sú drahšie a nemôžu si ich dovoliť,“ povedal Daudelin.

S liberalizáciou držby zbraní podľa Daudelina súhlasila tretina obyvateľov, pričom ide o tých bohatších. „A to je voličská základňa Bolsonara,“ dodáva.

„To sú ľudia, ktorí ho volili, ktorí ho financujú, ktorí volia konzervatívne strany dominujúce v kongrese. Toto sú ľudia, ktorí sa cítia neistí a chcú si kúpiť zbraň, mať ju v taške, keď idú na ulicu alebo sedia v aute za zatvorenými oknami, aby mohli strieľať, keď ich niekto napadne,“ hovorí Daudelin.

Bolsonaro v predvolebnej kampani sľúbil, že keď bude znovu zvolený, držbu zbraní ešte viac zliberalizuje. Na rozdiel od interrupcií.

Starší bieli muži vs. všetci ostatní

Policajti stoja za Bolsonarom, lebo jeho „sexistický mačovský diskurz“ má medzi nimi odozvu. „Týka sa to modelu maskulinity medzi policajtmi,“ povedal pre Denník N sociológ Sergio Costa z berlínskeho Inštitútu latinskoamerických štúdií.

Brazília je silno mačistická krajina a Bolsonaro to vždy podporoval. Jednej novinárke povedal, že by ju neznásilnil, lebo „za to nestojí“.

Ženy sa ťažko vedia domôcť svojich práv. Napríklad interrupcie sú povolené len v prípadoch, ak plodu potvrdia anencefáliu, čo je ťažká, so životom nezlučiteľná anomália centrálneho nervového systému, alebo po znásilnení, ale len vtedy, ak vyšetrovanie potvrdí, že išlo o znásilnenie. A aj v tých prípadoch môže byť náročné sa k zákroku dostať, ako to bolo v prípade desaťročného dievčaťa, ktoré od šiestich rokov znásilňoval jej strýko.

Pred nemocnicou na ňu čakali ultrapravicoví aktivisti, ktorí sa snažili zabrániť, aby dievčina vošla dnu a podstúpila zákrok. Na lekára vykrikovali, že je vrah. Potom tam prišlo asi 150 ľudí, ktorí ju chceli podporiť.

Medzi nimi boli ženy, trans ľudia, mladí ľudia, ľudia s tmavou farbou pleti. Odporcovia boli, naopak, prevažne starší bieli muži. Takto nejako to vyzerá aj vtedy, keď proti sebe stoja tábory prezidentských kandidátov. Tí Lulovi sú rozmanití a Bolsonarovi zostali starší bieli muži a ich tradičné rodiny.

Ako upozornil sociológ Costa, táto predvolebná kampaň je sprevádzaná násilím pre politické dôvody, čo je v Brazílii novinkou. V niekoľkých prípadoch došlo až k vraždám, keď Bolsonarovi voliči zabili niekoho, kto vyjadril podporu Lulovi.

Žiadna druhá Venezuela

Bolsonarovi a jeho ultrapravicovej politike sa v minulotýždňových prezidentských voľbách postavil liberálny sociálny demokrat Luiz Inácio Lula da Silva. Bolsonaro ho otituloval ako ultraľavičiara, ktorý z Brazílie urobí druhú Venezuelu.

„Toto obvinenie je absurdné,“ povedal pre Denník N politológ z Univerzity v Salamance Rodrigo Rodrigues-Silveira.

„Obvinenie z venezuelizácie Brazílie je bežným argumentom podporovaným extrémne pravicovými politikmi a ich podporovateľmi na vystrašenie voličov a upevnenie svojej voličskej základne,“ dodal politológ s tým, že predchádzajúce vládnutie Lulu bolo „neoliberálne v ekonomike a sociálne ochranné v sociálnej politike“.

Lula, ktorý vyšiel z chudoby a ako jediný člen rodiny dokončil základné vzdelanie, bol prezidentom Brazílie v rokoch 2003 až 2011. Sociálnou politikou vytiahol z biedy minimálne 20 miliónov Brazílčanov. Zaviedol sociálne dávky známe ako Bolsa Família, teda Rodinná taška. Rodrigues-Silveira dodáva, že okrem toho Lula posilnil vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť a podporoval vedu.

Bolo to v čase takzvaného commodity boomu, keď Čína vyrábala čoraz viac a potrebovala suroviny. Tie vedeli dodávať latinskoamerické krajiny, na čom aj zbohatli. Podľa Rodriguesa-Silveiru mal Lula šťastie, že vládol v tomto období, ale zároveň nemôžeme „prisudzovať všetky výsledky jednej vlády len šťastiu“.

Ako protipríklad uviedol práve tú spomínanú Venezuelu, ktorá počas commodity boomu nenapredovala, hoci nerastných surovín má veľa.

Progresívci sú sklamaní

Za Bolsonara svet zastihla pandémia covidu, ktorý on nazýval „chrípočkou“, a odmietal akékoľvek opatrenia na boj so šírením nákazy. Brazílske zdravotníctvo v dôsledku toho skolabovalo, hrobári kopali masové hroby a Brazília sa stala akýmsi open-air laboratóriom, v ktorom sa množili nové, potenciálne nebezpečné varianty.

Brazílsky lekár a profesor neurobiológie na Duke University Miguel Nicolelis vtedy v rozhovore pre Denník N povedal, že za zlú situáciu viní práve Bolsonara.

„V jednom rozhovore naživo sa ho pýtali, aký má dojem z umierajúcich na covid naprieč celou krajinou. On si z toho uťahoval a vtipkoval o tom, ako ľudia umierajú. Imitoval to, ako niekto umiera bez kyslíka. Nedokážem si predstaviť niečo také choré a neľudské, že by to hocikto, a už tobôž nie prezident veľkej krajiny ako Brazília, mohol urobiť,“ povedal Nicolelis.

V 2018, keď Bolsonaro vyhral voľby, Lula kandidovať nemohol. Bol vo väzení za obrovský korupčný škandál známy ako Operação Lava Jato (Operácia autoumyváreň). Išlo o veľkú schému úplatkov v štátnej ropnej spoločnosti známej ako Petrobras. Po 580 dňoch ho však prepustili, lebo „bol odsúdený sudcom, ktorý sa neskôr stal ministrom spravodlivosti v Bolsonarovej vláde“, povedal Rodrigues-Silveira.

V týchto voľbách bol však Lula sebavedomý a svojich voličov ubezpečoval, že vyhrá v prvom kole. Väčšinu však nezískal a napokon aj rozdiel medzi ním a Bolsonarom nebol až taký priepastný.

„Medzi progresivistami v Brazílii panuje celkové sklamanie z niekoľkých dôvodov,“ povedala pre Denník N politologička Clarissa Tabosová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. Po prvé preto, lebo prieskumy verejnej mienky sľubovali to isté čo Lula, a to sa nestalo. „Po druhé, Bolsonaro mal obrovský úspech v senáte aj v kongrese,“ povedala s tým, že Bolsonarova strana si zabezpečila v oboch „najväčšiu reprezentáciu“.

Podľa Tabosovej si sedem Bolsonarových ministrov a ministeriek zabezpečilo miesto, medzi nimi napríklad bývalý minister spravodlivosti a sudca Sergio Moro, ktorý poslal Lulu do väzenia, a ultrakonzervatívna bývalá ministerka pre ženy, rodinu a ľudské práva Damares Alvesová.

Tá kedysi podľa brazílskej psychologičky Evelyn Ciaovej, ktorá pracovala s obeťami sexuálneho násilia, prišla s nápadom, aby sa „na sexuálnej výchove učila abstinencia“.

Čo bude ďalej?

Podľa politologičky Tabosovej výsledky volieb preto progresívni Brazílčania môžu čítať ako „jasné uvedomenie si, že bez ohľadu na výsledok prezidentských volieb sa Brazília skutočne stala ultrakonzervatívnou krajinou, v ktorej rezonuje Bolsonarov slogan ‚Boh, (tradičná) rodina a vlastenectvo’“.

Zaujímať by to však malo celý svet, pretože Bolsonaro v rámci svojej politiky ničí Amazonský prales. V krajine, ktorá má viac environmentálneho kapitálu ako ktorákoľvek iná na svete, je to globálny problém.

Bolsonaro zrušil kontrolu dodržiavania environmentálneho zákona a podľa aktuálnych dát za uplynulý rok odlesňovanie dosiahlo rekordné hodnoty. Odlesnilo sa viac ako 13-tisíc kilometrov štvorcových, čo je viac ako štvrtina územia Slovenska. Costa dodal, že ho znepokojuje najmä prítomnosť kriminálnych organizácií, ktoré ťažia prírodné zdroje. Lula sľubuje zelenú vládu, ale bojovať s týmito skupinami bude podľa Costu niekoľko rokov.

A čo sa týka výsledkov, Bolsonaro si už dlhodobo pripravoval cestu k tomu, aby mohol vytiahnuť kartu volebného podvodu, ak by prehral. Podľa vzoru Donalda Trumpa spochybnil elektronické hlasovanie. Objavili sa preto vážne obavy, že vzhľadom na jeho vzťah k násiliu vyzve svojich stúpencov na niečo ako Trumpov pochod na Kapitol.

„Voľby, zdá sa, prebehli pokojne,“ povedala Tabosová. Nemyslí si, že Bolsonaro bude teraz spochybňovať výsledky volieb, keďže z nich v podstate vyšiel ako víťaz, hoci na percentá prehral.

„Bude teraz kritizovať agentúry, ktoré robia prieskumy, ktoré sú podľa neho ľavicové a zaujaté. Naďalej sa sústredí na konzervatívny diskurz, proti interrupciám, za tradičné rodiny, náboženstvo v centre diskurzu, ale jeho pozornosť sa sústredí hlavne na útoky na Lulu, aby si zabezpečil hlasy tých, ktorí nie sú jeho stúpencami, ale zároveň sú proti Strane pracujúcich (Lulova strana, pozn. redakcie),“ myslí si Tabosová.

Ak však prehrá aj v druhom kole naplánovanom na 30. október, k násiliu ešte môže dôjsť. Podľa Rodriguesa-Silveiru jeho stúpenci už ukázali, že sú „schopní násilných činov“. V hre je však viac ako agresívni voliči. „Bolsonaro by nebol hrozbou, ak by nemal podporu niektorých sektorov armády,“ dodal.

Sociológ Costa vysvetlil, že ak armáda alebo polícia podporí Bolsonara, môže dôjsť k vojenskému prevratu. „Nepovažujem to za pravdepodobné,“ dodal. Ale môže sa to stať.