Svet extrémov medzi oceánom a pralesom. Brazílskeho populistu môže zosadiť ľavičiar, čo vyšiel z väzenia
Približne polovicu piatej najväčšej krajiny sveta tvoria potomkovia otrokov.
Prinášame vám ďalšiu časť seriálu o Latinskej Amerike, tentoraz o Brazílii: krajine medzi Atlantickým oceánom a odlesňovaným Amazonským pralesom, v ktorej veľké sociálne rozdiely vidieť pri pohľade na mrakodrapy Sao Paula obkľúčené chatrčami.
Ultrapravicový prezident Jair Bolsonaro, ktorý podporuje liberalizáciu držby zbraní a policajnú brutalitu, raz povedal, že z kresla prezidenta ho zosadí „len Boh“.
Mnohí progresívni Brazílčania verili, že to v nedeľných prezidentských voľbách hneď v prvom kole dokáže jeho protikandidát Luiz Inácio Lula da Silva.
Hoci Lula prvé kolo vyhral, Bolsonarovi sa bude musieť postaviť ešte raz, pretože nadpolovičná väčšina hlasov mu unikla o menej ako dve percentá. „Budeme sa musieť správať ako futbalový tím, keď sa zápas predlžuje. Pätnásť minút si oddýchneme a potom pôjdeme späť na ihrisko dať góly, ktoré sme nedali v riadnom hracom čase,“ vravel Bolsonaro.
Čo však bude dovtedy, toho sa mnohí obávajú. Predvolebná kampaň doteraz prebiehala na pozadí politicky motivovaného násilia.
„Bolsonaro by nebol hrozbou, ak by nemal podporu niektorých sektorov armády,“ povedal pre Denník N politológ a odborník na brazílsku politiku z Univerzity v Salamance Rodrigo Rodrigues-Silveira. „Existujú skutočné obavy z toho, čo Bolsonaro spraví, ak prehrá,“ dodal.
Čoskoro to pravdepodobne uvidíme.
„Svet je taký – nezrozumiteľný a plný prekvapení.“
Z knihy Gabriela, klinček a škorica brazílskeho spisovateľa Jorgeho Amadu
Srdce vo fľaši
Pôvodne na území dnešnej Brazílie žilo niekoľko kmeňov. Väčšinou boli kočovné, preto tam nevznikli žiadne veľké civilizácie, ako napríklad v Peru alebo Mexiku. Keď tam však v roku 1500 prišiel Pedro Álvares Cabral, stalo sa z nej územie Portugalska.
Koncom augusta tohto roku pristála na letisku v meste Brazília fľaša napustená formaldehydom a v nej bolo ľudské srdce. Dostalo sa jej vojenskej cti a potom ju vystavili na ministerstve zahraničných vecí, aby si ho ľudia mohli pozrieť pri príležitosti dvojstého výročia vyhlásenia nezávislosti Brazílie od Portugalska. Patrilo Pedrovi I.
Dom Pedro sa narodil v portugalskej kráľovskej rodine, ktorá v čase Napoleonovej invázie ušla do Brazílie. Neskôr sa kráľ Ján VI. Portugalský vrátil domov, ale svojho syna, vtedy 22-ročného Doma Pedra, nechal v Brazílii, aby tam vládol ako regent.
Portugalci si chceli Brazíliu nechať ako kolóniu, ale Dom Pedro v roku 1822 vyhlásil jej nezávislosť a krátko nato ho korunovali za brazílskeho kráľa Pedra I.
V tom sa Brazília tiež odlišuje od ostatných latinskoamerických krajín: sedem desaťročí po osamostatnení od kolonizátora bola konštitučnou monarchiou. A ešte v jazyku – je to jediná krajina na kontinente, v ktorej sa rozpráva portugalsky.
Po Portugalcoch v krajine okrem jazyka zostalo aj množstvo utrpenia. Do krajiny za tri storočia priviezli takmer tri milióny otrokov najmä z Angoly a Mozambiku, ktorí prežili hroznú cestu loďou. Bola to najväčšia nútená migrácia na svete.
Otroctvo Brazília oficiálne zrušila až v roku 1888 ako posledná v Latinskej Amerike. Neoficiálne ním krajina prehníva dodnes.
Ty tu budeš slúžiť
Podľa globálneho indexu otroctva Walk Free ešte v súčasnosti pracuje v otrockých podmienkach v Brazílii takmer 370-tisíc ľudí a od roku 1955 sa inšpekcii práce podarilo oslobodiť viac ako 55-tisíc ďalších.
Medzi nimi napríklad Magdalenu Gordianovú, ktorá takmer štyri desaťročia pracovala ako výpomoc v domácnosti u bielej rodiny bez finančnej odmeny,
