Denník N

Symbolom nenávisti Tottenhamu a Arsenalu je aj papagáj, ktorý zomrel, keď Tottenham vypadol do druhej ligy

Majiteľ Arsenalu vyšachoval Tottenham z ligy. Stále je to jedna z najväčších kontroverzií anglického futbalu.

Pred pár rokmi bol Arsenal považovaný za jeden z „najchudobnejších“ z anglických veľkoklubov. Klub nemohol míňať veľké peniaze na hráčov, lebo splácal nový Emirates Stadium, zatiaľ čo Chelsea či Manchester City mali podporu bohatých majiteľov.

V prvých dekádach minulého storočia bol však práve Arsenal tým klubom, ktorý napredoval vďaka obrovskej podpore svojho vlastníka. Ten riadil svoj klub ako diktátor a používal všetky cesty, ktoré viedli k úspechu.

Sir Henry Norris bol jednou z hlavných postáv vzostupu londýnskeho Arsenalu po prvej svetovej vojne. Jeho peniaze stáli za vymenovaním legendárneho trénera Herberta Chapmana, ale aj postavením štadióna Highbury a prehĺbením rivality s Tottenhamom Hotspur.

Hoci od jeho smrti uplynulo už 88 rokov, pre fanúšikov Tottenhamu zostáva jedným z hlavných dôvodov nenávisti voči Arsenalu.

Jon Spurling v knihe Highbury o histórii Arsenalu píše: „Bez Sira Henryho Norrisa by štadión Highbury nikdy nebol postavený a Arsenal Football Club by nikdy nebol svetoznámym menom ako dnes. Fanúšikovia ‚Gunners‘ (prezývka Arsenalu – pozn. red.) mu dlhujú všetko, ale aj tak zostáva jednou z najspornejších postáv začiatkov profesionálneho futbalu v Anglicku.“

Norris zbohatol vďaka obchodu s nehnuteľnosťami, jeho spoločnosť Allen & Norris stavala v obvode Fulham na západe Londýna.

Biznis mu priniesol cenné kontakty: od stavebníctva a bankovníctva až po cirkev a šport. Stal sa súčasťou elity: podnikateľom, ktorý sa hnal za ziskom a potom si užíval jazdy po Londýne s fľaškou brandy a cigarou alebo večere v luxusných kluboch. Norris získal veľký vplyv, ktorý stále využíval.

Bol jedným z najmocnejších mužov anglického futbalu, veľkých úspechov Arsenalu sa však vlastne ani nedočkal. Keď spravil chybu, jeho rivali z futbalového prostredia ho odstránili.

Milovník mamonu

Norris najskôr chodil na futbal ako fanúšik. Keď získal vplyv, stal sa riaditeľom Fulhamu FC. Na začiatku 20. storočia prišla ponuka od podnikateľa Gusa Mearsa, aby presunul klub na novovybudovaný Stamford Bridge, ale nepáčil sa mu vysoký nájom. Mears nakoniec založil vlastný tím, ktorý bude na štadióne hrať: Chelsea FC.

V roku 1910 si však Norris vyhliadol ďalší tím. Získal podiel vo Woolwichi Arsenal, klube na juhovýchode Londýna, ktorý sa práve dostal do likvidácie. Najskôr chcel Arsenal spojiť s Fulhamom, futbalová asociácia však túto fúziu odmietla.

Mal teda funkciu v dvoch kluboch: bol riaditeľom Fulhamu aj predsedom Arsenalu. V tých časoch to nebolo proti pravidlám.

Po troch rokoch sa Norris rozhodol, že Arsenal presťahuje na sever Londýna do Islingtonu. Fanúšikovia protestovali, lebo vo Woolwichi klub vznikol a ľudia ho tam podporovali. Norris si však išiel za svojim cieľom. Na severe získal šesť akrov cirkevných pozemkov, na ktorých dovtedy kňazi hrávali tenis. Výhodou bola lokalita: iba 10 minút od zastávky metra.

Jeden fanúšik Arsenalu v novinách Kentish Independent napísal: „Henry Norris sa zahráva s dušou celého klubu. Je to milovník mamonu.“

Pre nespokojnosť fanúšikov zasiahla futbalová asociácia. Tá vytvorila komisiu, aby situáciu prešetrila. Norris v nej však mal svojich známych a výsledkom bolo, že zvíťazil.

Odporcov mal aj v anglikánskej cirkvi, ale nakoniec mu neprekážali ani tí: stačilo 20-tisíc libier a zmluvu o predaji pozemkov podpísal samotný arcibiskup z Canterbury, ktorý bol Norrisovým známym.

Arsenal sa čoskoro presťahoval do štadióna na Highbury. Na stavbe niekedy pracovali aj samotní hráči, ktorí si ešte priviedli aj svojich kamarátov.

Highbury mal spočiatku iba skromné vybavenie. Spurling v knihe Highbury píše, že keď sa v jednom zápase zranil hráč George Jobey, tréner George Hardy musel z neďalekej mliekarne požičať ich služobné vozidlo, aby Jobeyho dopravil na jeho vlastný byt a tam ho aj ošetril.

Chorý ako papagáj

Norris do Arsenalu tlačil peniaze, ale stále bol iba v druhej lige. A zrazu prišla prvá svetová vojna. Norris zodpovedal za nábor a vo Fulhame vybudoval tri delostrelecké brigády, ktoré potom boli nasadené do bitky o Somme. Po vojne ho preto pasovali za rytiera a vo voľbách v roku 1918 ho zvolili ako poslanca Konzervatívnej strany za Fulham.

Jeho vášňou však nebola iba politika. Norris chcel úspech s Arsenalom.

Futbalová asociácia po štyroch rokoch vojny znova štartovala prvú divíziu, ktorú chcela rozšíriť z 20 na 22 tímov. Predpokladalo sa, že tímy, ktoré v sezóne 1914/1915 vypadli (Chelsea a Tottenham), v nej zostanú. V prípade Chelsea sa to aj potvrdilo, ale Tottenham išiel do druhej ligy. V najvyššej súťaži ho nahradil Arsenal, hoci sa v druhej lige umiestnil až na piatej priečke.

Ide o jednu z najväčších kontroverzií v histórii anglického futbalu.

Norris

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Ofsajd

Premier League

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie