Rusko, Irán a nebezpečenstvo postautokracie
Čím deštruktívnejšia bola tyrania, tým prenikavejšia môže byť po jej páde následná anarchia.
Autor je americký spisovateľ
Niekedy možno v každodennom spravodajstve začuť viac než len nerozlíšiteľný hluk. Občas v ňom zaznie aj hlasný signál o tom, čo môže ležať za horizontom. Stalo sa to aj v septembri, keď sa objavila nádejnejšia, nebezpečnejšia a radikálne odlišná geopolitika. V priebehu niekoľkých dní sme boli svedkami takmer kolapsu ruskej armády na Ukrajine a poníženia tamojšieho režimu v uliciach iránskych miest.
Vojaci ruského prezidenta Vladimira Putina ukázali, že sú len o čosi viac ako pohybujúci sa dav, keď mučili a týrali civilistov vo svojej moci a potom náhle opustili svoje pozície a doslova utiekli pred postupujúcim ukrajinským vojskom. Putinov fašistický štát tak dbajúci na národnú bezpečnosť sa možno mení na popol. Jeho hrozba jadrovou vojnou len potvrdzuje, že autokratické režimy sú najnebezpečnejšie v období pred svojím koncom.