Denník N

Vrátil sa fašizmus? Áno, ale nie do Talianska

Berlusconi, Meloniová a Salvini v roku 2019, keď išli do volieb spoločne. Foto - TASR/AP
Berlusconi, Meloniová a Salvini v roku 2019, keď išli do volieb spoločne. Foto – TASR/AP

Spoliehame sa na demokraticky zvolenú postneofašistickú vodkyňu, ktorá nám pomôže poraziť fašistického diktátora.

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

BBC v pondelok ráno informovalo svojich poslucháčov, že s Giorgiou Meloniovou, líderkou víťaznej strany Bratia Talianska, bude mať Taliansko „prvého krajne pravicového lídra od čias Benita Mussoliniho“. Je pravda, že ako mladá sa pani Meloniová stala vášnivou prívrženkyňou neofašistickej strany a v roku 1996 ju zachytili kamery, ako Mussoliniho opisuje ako „najlepšieho politika za posledných päťdesiat rokov“. Ale prezentovať ju dnes ako líderku, ktorá kráča v Mussoliniho stopách, je až príliš voľná novinárska interpretácia.

So svojou ohnivou rétorikou na tému „Boh, vlasť a rodina“ je nepochybne protiimigračnou pravicovou populistkou, silnou sociálnou konzervatívkou a euroskeptickou nacionalistkou. Pre Brusel predstavuje problémy a pre mnohých potenciálnych imigrantov biedu. Meloniovej okamžite blahoželali líderka francúzskeho Národného združenia Marine le Penová i názorovo blízki kolegovia z Maďarska, Poľska a zo Španielska. Jej zvolenie posúva tieto tendencie k hlavnému prúdu európskej politiky.

Okrem toho je tu charakteristická talianska črta, a to trochu uvoľnený až zhovievavý postoj k Mussoliniho fašizmu, najmä v časti talianskej pravice. Historik Paul Corner o tom píše vo svojej novej knihe Mussolini v mýtoch a v pamäti. „Mussolini urobil aj veľa dobrých vecí,“ povedal v roku 2019 vtedajší predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani. Silvio Berlusconi, ktorého strana Forza Italia je jedným z koaličných partnerov pani Meloniovej, povedal v roku 2003 v ankete pre britský týždenník Spectator, že „Mussolini nikoho nezavraždil.“ Dve duceho vnúčatá stáli pod neofašistickým symbolom trojfarebného plameňa na zástave Bratov Talianska. Predstaviť si niečo porovnateľné v súčasnej nemeckej politike nie je možné.

Napriek tomu tieto veci nedávajú dokopy nič, čo by sa dalo vážne nazvať fašizmom: nie v pravdepodobnej politike novej vlády, nehovoriac o širšom talianskom politickom systéme. V skutočnosti sa Taliansko po roku 1945

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Komentáre

Teraz najčítanejšie