Denník N

Volám sa Viktor a hrám za Šachtar. Keď sa začne bombardovanie, je úplne jedno, čo viem o politike

Nikdy som nesledoval politiku do hĺbky, nerozumel som detailom. Nemohol som predvídať, že niečo takéto by sa mohlo stať. Ani som len nerozumel, aké to vôbec je byť vo vojne. Sledoval som filmy, to je jasné, videl som dokonca aj to, čo sa stalo v Donecku v roku 2014. No to sú videá a fotografie. Nedokážu preniesť skutočné pocity. Možno to bolo tým, že som bol stále veľmi mladý.

A teraz, keď sa ma to osobne dotklo a som toho súčasťou, mám rodinu a mám dieťa, a ocitol som sa pod bombardovaním, začínam rozumieť tomu, čo vojna je. V prvý deň vojny bol všade okolo strach, chaos a šok, aký som nikdy v živote nezažil.

Nikdy.

Volám sa Viktor Kornijenko, mám 23 rokov a som hráčom Šachtara Doneck. A rád by som vám porozprával svoj príbeh o tom, kde som bol, keď sa vojna začala, o svojej ceste domov aj o tom, prečo je návrat k futbalu vojnou poznačenej krajine správne rozhodnutie.


Od detstva som sníval, že sa stanem futbalistom, no nikdy som si nemyslel, že sa dostanem na takúto úroveň. Veľa chlapcov a dievčat o tom sníva, no často to zostane len pri tom. No Šachtar? Narodil som sa v Poltave, už Vorskla bola pre mňa nedosiahnuteľná, nieto ešte jeden z najúspešnejších klubov v krajine.

Potom už išlo všetko skvelo, získal som sebavedomie, veril som svojim silným stránkam. Vďaka nikdy nekončiacemu boju a nadšeniu som sa dostal na úroveň, na akej som dnes. Keď som mal 13 rokov, odišiel som do Mariupola, čo je 500 kilometrov od Poltavy.

Žil som bez rodičov v akadémii FC Mariupol. Tam som si uvedomil, že sa budem živiť futbalom. Rodičia ma v tom veľmi podporovali, bol to otec, kto ma prvýkrát priviedol k futbalu, a vtedy mi povedal: „Čokoľvek dosiahneš, musíš to dosiahnuť ty sám.“

Keď som bol mladý, prešiel som náročnými časmi. Aj preto možno vyžarujem pokoj a sebavedomie. Čelil som situáciám, z ktorých akoby nebolo úniku. Napríklad ako 21-ročný som prišiel o otca. Po tom, čím som si všetkým prešiel, som sa stal silnejším a dnes si dokážem sám uvedomiť, že sa nesmiete nikdy vzdať. Nikdy! Potrebujete sa nad týmito udalosťami zamyslieť a pokračovať v živote. Neustále sa dá posúvať, zlepšovať, stále je mnoho cieľov, ktoré som nedosiahol.


24. februára tento rok som bol v

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Vojna na Ukrajine

Šport a pohyb, Svet

Teraz najčítanejšie