Denník N

Máme v hlavách malého Putina. Ukazuje sa to aj pri našom vzťahu k Rómom

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Sú už pri narodení niektorí ľudia hodnotnejší a iní menej hodnotní? Veda pred zhruba sto rokmi naznačovala, že áno. Dôsledky však boli kruté.

Autor je spoluzakladateľ a riaditeľ združenia Cesta von

V roku 1912 vydal americký psychológ a eugenik Henry Herbert Goddard presvedčivú knihu s názvom „Rodina Kallikakovcov: Štúdia o dedení slabomyseľnosti“. Kniha sa onedlho stala bestsellerom a mala obrovský vplyv nielen na americkú spoločnosť a politiku. Dodnes sa v našich podvedomých presvedčeniach vlnia jej dozvuky.

Kniha opisuje rodokmeň Debory Kallikakovej (1889 – 1978), klientky Ústavu pre slabomyseľné deti v New Jersey. Goddard vo svojom genealogickom skúmaní vypátral, že praprapradedom Debory bol istý Martin Kallikak, hrdina vojny za nezávislosť. Ako je možné, že potomkom takéhoto ctihodného občana, morálne silnej osobnosti, môže byť mentálne zaostalá dievčina? Eugenik Goddard pred čitateľmi odkryl zrozumiteľné vysvetlenie.

Vojak Martin Kallikak na spiatočnej ceste z boja podľahol pokušeniu. Prežil milostnú noc s barmankou v podniku, kde sa zabával. Po návrate domov však tento morálny poklesok vyvážil cnostným životom. Zobral si inú, slušnú, nábožnú ženu, s ktorou založil veľkú rodinu. V ďalších generáciách sa v nej rodili zdraví, úspešní a vážení ľudia, právnici, lekári.

Prehrešok s bezmennou slabomyseľnou barmankou bol však počiatkom paralelnej príbehovej línie, ktorá vôbec nedopadla tak dobre. Z chvíľkového vzplanutia sa barmanke narodil Martin Kallikak mladší, ktorý mal desať detí, po nich nasledovali ďalšie a ďalšie menej zdravé generácie vidiečanov s nižšou inteligenciou, mentálnym zaostávaním, so sklonmi k opilstvu a ku kriminalite. Až po Deboru.

Goddard písal o predkoch skutočnej dievčiny, dal im však pseudonymy. Priezvisko Kallikak vymyslel ako symbolické spojenie dvoch gréckych slov καλός (kallos) a κακός (kakos), čo znamená dobrý a zlý. V ilustratívnom rodokmeni v jeho knihe vidíme, ako sa od rovnakého pôvodcu odvíjajú dve odlišné vetvy – dobrá a zlá rodina. V jednej sa dedí inteligencia, v druhej slabomyseľnosť.

Tam, kde sa gény prvého Kallikaka spojili so správnou ženou, mal sedem detí, slušných potomkov, z ktorých vzišli stovky ďalších dobrých ľudí. No tam, kde spravil chybu a spojil sa s mentálne zaostalejšou ženou, rozriedil svoj lepší genofond. V tejto línii sa dedičné vlastnosti pokazili. Krátke vzplanutie sa neskôr premietlo do stoviek menej hodnotných ľudských bytostí v ďalších generáciách. Kniha plná ilustratívnych fotografií zobrazovala kontrast medzi zdravo a nezdravo vyzerajúcimi členmi oboch vetiev.

Dobová karikatúra rodiny Kallikakovcov. Zdroj: J. David Smith a Michael L. Wehmeyer

Najväčší škandál vedy

Eugenika, teória o krížení ľudí na dosiahnutie čo najlepšieho genofondu, získala v populárnom príbehu rodiny Kallikakovcov jeden z najlepších propagandistických nástrojov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie