Alžbeta Kyselicová
Hoci Bratislavu a Viedeň delí len hodina cesty, v tohtoročnom rebríčku najlepších miest pre život (The Global Liveability Index) spoločnosti EIU mestá delili desiatky priečok.
Zatiaľ čo sa hlavné mesto Rakúska dostalo po pandémii opäť na prvé miesto v európskom aj vo svetovom meraní, Bratislava skončila v rámci Európy v predposlednej skupine spolu s mestami ako Moskva, Varšava či Atény. Za Viedňou sa umiestnilo dánske hlavné mesto Kodaň a švajčiarsky Zürich.
Čo môže stáť za skokmi a pádmi v rebríčku najkvalitnejších miest a ako sa žije v troch najlepších európskych mestách, sme sa spýtali troch ich obyvateľov.
Viedeň aktívne podporuje rozmanitosť
Filip Svetlošák žije a študuje vo Viedni (1,9 milióna obyvateľov) tretí rok. To, že sa mesto opakovane ocitlo v rebríčku na prvom mieste, ho veľmi neprekvapuje. O rebríčku vedel ešte predtým, ako sa do mesta nasťahoval.
„Určite sa doň Viedeň dostala zaslúžene, hoci počas pandémie z prieskumu vypadla aj preto, že v širšom centre nie je veľa zelene,“ vraví Filip.
S výnimkou kultúry a životného prostredia dosiahla Viedeň v meraní ďalších štyroch oblastí života index sto, čo znamená ideálne podmienky na kvalitný život.
Jednou z hlavných Filipových motivácií presťahovať sa do mesta bolo vzdelanie. Okrem toho, že sa dá práca výborne skĺbiť so školou, oceňuje aj dostupnosť verejných knižníc.
„Nech bývate kdekoľvek, vždy bude v dostupnej blízkosti nejaká inštitúcia, kde sa môžete prísť učiť, často otvorená do 22:00 a aj cez víkendy. Pokiaľ viem, tak Univerzitná knižnica v Bratislave má momentálne otvorené v pracovné dni do 18:00. O mojej rodnej Žiline ani nehovorím,“ vraví Filip.
Kvalitu života v meste však podľa Filipa neovplyvňuje len životná úroveň, ale aj postoj ľudí k menšinám.
„Nielenže tu inakosť nikto nerieši, Viedeň dokonca aktívne pracuje s tým, že sa prezentuje ako mesto oslavujúce diverzitu, napríklad v júni počas Pride mesiaca,“ vraví Filip.
„Nedávno som zachytil kampaň predajcu domácich potrieb, ktorý začal pridávať návody na použitie aj v iných jazykoch ako v nemčine. Bežne tak môžete vidieť billboard po turecky alebo rumunsky. Neviem si úplne predstaviť, aké ohlasy by mala v Bratislave reklama v maďarčine. V tomto má nielen Bratislava, ale aj celé Slovensko ešte čo doháňať,“ dodáva.
Index sto dosiahla Viedeň aj v oblasti stability. Podľa Filipa v meste nedochádza k výraznému oddeľovaniu rôznych skupín obyvateľov ako napríklad v Štokholme, ktorý má posledné roky problémy s kriminalitou.
V meste je pár štvrtí, kde žije viac ľudí z Turecka, Blízkeho východu alebo Balkánu. V jednej zo štvrtí Filip istý čas žil.
„Niektorí moji známi, najmä ‚echt Viedenčania‘, sa o nich vyjadrujú posmešne, alebo minimálne vždy zdvihnú obočie, keď im poviem, že som v tejto štvrti býval. Určite som však nemal pocit žiadneho geta a drogy mi zatiaľ ponúkali iba raz, aj to v snobskom 1. Bezirku (obvode),“ smeje sa Filip.
Čo je rebríček The Global Liveability Index a čo skúma?
- The Global Liveability Index (Globálny index najlepších miest na život) je hodnotenie 173 svetových miest analytickej spoločnosti The Economist Intelligence Unit, ktorá patrí pod britský týždenník The Economist. Tento rok bol z výskumu vynechaný Kyjiv, pretože pre ruskú inváziu nebolo možné dokončiť zber dát.
- Výskum hodnotí päť oblastí života – vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, kultúru a životné prostredie, infraštruktúru a stabilitu, ktorá zahŕňa mieru kriminality, nepokoje alebo hrozbu vojnového konfliktu.
- Index sto pri jednotlivých oblastiach znamená ideálne podmienky, index jeden zas neúnosné.
Kodaň: Kvalitná dopravná sieť vytvára pocit bezpečia
Kodaň (1,3 milióna obyvateľov aj s predmestiami) obsadila v rebríčku európskych miest druhé miesto vďaka vzdelávaciemu systému a infraštruktúre, kde dosiahla index sto. Mesto je preslávené hlavne cyklotrasami, no má výborne prepracovanú aj verejnú dopravu.
„Mesto je spravené pre ľudí. Hromadnou dopravou viete byť na druhom konci mesta za 20 až 25 minút. Metro premáva nonstop, takže sa nemusím báť, že sa niekde zaseknem uprostred noci. Vytvára to pocit, že mesto je bezpečné a dostupné a všade sa dá rýchlo dostať,“ hovorí Slovenka Klára Deketová, ktorá študuje a pracuje v Kodani štvrtý rok.
Dane sa síce v Dánsku pohybujú niekedy až vo výške 50 percent, no z Klárinej skúsenosti to miestnym aj vzhľadom na úroveň života v meste neprekáža.
„Každý jeden Dán v Kodani, s ktorým som sa rozprávala, mi povedal, že mu dane neprekážajú. Vedia, že ich uvidia späť v cestách, školstve a zdravotníctve. Myslím si, že táto istota im uberá z každodenného stresu,“ myslí si Klára.
Oblasť, ktorú výskum meral, bola aj zdravotná starostlivosť. Hoci je v krajine na veľmi vysokej úrovni a výška jej indexu je 95.8, Klára bola z viacerých návštev u lekárky prekvapená. Dostať sa ku gynekológovi alebo k inému špecialistovi je podľa nej nemožná misia.
„Nepodporujú veľmi preventívnu starostlivosť. Pokiaľ niekoho lekár nepovažuje za vyslovene chorého, nemal by zaberať miesto tým, ktorí ho skutočne potrebujú. Raz som mala niekoľko dní horúčky a pýtala som si od lekárky lieky. Namiesto predpisu mi odporúčala ľahnúť si a dať si jogurt a čaj. Je na zamyslenie, na aké zdravotníctvo sme na Slovensku zvyknutí,“ hovorí Klára o svojej skúsenosti.
Nepotrebujem auto, pretože som z Zürichu
Robert Weil žije vo švajčiarskom Zürichu polovicu svojho života. Hoci o mesto začali turisti javiť záujem až v posledných rokoch, neprekvapilo ho, že sa v rebríčku umiestnilo na treťom mieste.
Robert je so životom v meste veľmi spokojný, no bohatstvo podľa neho prináša mestu aj odvrátenú stranu.
„Peniaze sa musia investovať, a keď sú ľudia bohatí, majú potrebu žiť vo svojom. Peniaze preto idú do novej výstavby na úkor životného prostredia. Bojím sa, koľko zelene ešte stratíme obzvlášť v takej malej krajine, ako je Švajčiarsko,“ hovorí o svojich obavách Robert.
Dostupnosť bývania je aj pre rastúce ceny energie a infláciu čoraz náročnejšia. Za posledných 25 rokov, čo v meste žije, ešte nezažil taký nedostatok bytov.
„Dostupnosť bývania je v meste katastrofálna. Čoraz viac je tu výrazná gentrifikácia – mesto alebo investori zveľadia štvrť, kde predtým žili ľudia s nižšími príjmami, a ceny bytov alebo prenájmov tu idú hore, a pôvodní obyvatelia si ich nemôžu naďalej dovoliť,“ hovorí Robert.
„Kúpa bytu je pre mnohé rodiny a mladých ľudí nemožná, sťahujú sa preto na predmestia. Aj tu ale začína cena bývania rásť,“ dodáva.
Výhodou však je, že na rozdiel od iných miest sa človek dokáže dostať do centra mesta pohodlne aj z predmestí.
„Podobne ako iní obyvatelia Zürichu nemám auto, a to pracujem mimo mesta. Cestujem vlakom a auto jednoducho nepotrebujem. Hovoríme tu: Nemám auto, pretože som z Zürichu,“ vraví.
Výskum zvýraznil rozdiel medzi východom a západom
Kým mestá v západnej Európe si svoj index po dvoch rokoch pandémie vylepšili, mestá vo východnej Európe a v Ázii sa z neho spamätávajú pomalšie.
Priemerné skóre vo východných mestách je o 20 bodov nižší ako v západných mestách. Výskumníci to pripisujú aj nižšej životnej úrovni, z ktorej sa pomalšie spamätávajú školstvo, zdravotníctvo a podnikatelia. Ďalším z faktorov sú aj autoritárske režimy a sankcie. V dôsledku sankcií si výrazne pohoršili ruské mestá Moskva a Petrohrad.
Kyjiv sa od obsadenia Krymu v roku 2014 pravidelne umiestňoval na poslednom alebo predposlednom mieste v európskom rebríčku. Tento rok v ňom nebolo možné meranie dokončiť z dôvodu ruskej invázie.
Podľa analytikov môže budúci rok zamiešať poradím aj inflácia, vojna a migrácia a s ňou spojený úpadok všetkých meraných oblastí života v najväčších mestách. Analytici však predpokladajú, že rozdiel životnej úrovne na východe a západe sa ešte viac prehĺbi.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
