Nemám auto, pretože som z Zürichu. Ako sa žije v mestách, ktoré vyhrávajú rebríčky kvality života
V tohtoročnom výskume kvality života v mestách spoločnosti EIU sa v rámci Európy umiestnili na prvých miestach Viedeň, Kodaň a Zürich, Bratislava je na úrovni Moskvy, Varšavy či Atén.
Hoci Bratislavu a Viedeň delí len hodina cesty, v tohtoročnom rebríčku najlepších miest pre život (The Global Liveability Index) spoločnosti EIU mestá delili desiatky priečok.
Zatiaľ čo sa hlavné mesto Rakúska dostalo po pandémii opäť na prvé miesto v európskom aj vo svetovom meraní, Bratislava skončila v rámci Európy v predposlednej skupine spolu s mestami ako Moskva, Varšava či Atény. Za Viedňou sa umiestnilo dánske hlavné mesto Kodaň a švajčiarsky Zürich.
Čo môže stáť za skokmi a pádmi v rebríčku najkvalitnejších miest a ako sa žije v troch najlepších európskych mestách, sme sa spýtali troch ich obyvateľov.
Viedeň aktívne podporuje rozmanitosť
Filip Svetlošák žije a študuje vo Viedni (1,9 milióna obyvateľov) tretí rok. To, že sa mesto opakovane ocitlo v rebríčku na prvom mieste, ho veľmi neprekvapuje. O rebríčku vedel ešte predtým, ako sa do mesta nasťahoval.
„Určite sa doň Viedeň dostala zaslúžene, hoci počas pandémie z prieskumu vypadla aj preto, že v širšom centre nie je veľa zelene,“ vraví Filip.
S výnimkou kultúry a životného prostredia dosiahla Viedeň v meraní ďalších štyroch oblastí života index sto, čo znamená ideálne podmienky na kvalitný život.
Jednou z hlavných Filipových motivácií presťahovať sa do mesta bolo vzdelanie. Okrem toho, že sa dá práca výborne skĺbiť so školou, oceňuje aj dostupnosť verejných knižníc.
„Nech bývate kdekoľvek, vždy bude v dostupnej blízkosti nejaká inštitúcia, kde sa môžete prísť učiť, často otvorená do 22:00 a aj cez víkendy. Pokiaľ viem, tak Univerzitná knižnica v Bratislave má momentálne otvorené v pracovné dni do 18:00. O mojej rodnej Žiline ani nehovorím,“ vraví Filip.
Kvalitu života v meste však podľa Filipa neovplyvňuje len životná úroveň, ale aj postoj ľudí k menšinám.
„Nielenže tu inakosť nikto nerieši, Viedeň dokonca aktívne pracuje s tým, že sa prezentuje ako mesto oslavujúce diverzitu, napríklad v júni počas Pride mesiaca,“ vraví Filip.
„Nedávno som zachytil kampaň predajcu domácich potrieb, ktorý začal pridávať návody na použitie aj v iných jazykoch ako v nemčine. Bežne tak môžete vidieť billboard po turecky alebo rumunsky. Neviem si úplne predstaviť, aké ohlasy by mala v Bratislave reklama v maďarčine. V tomto má nielen Bratislava, ale aj celé Slovensko ešte čo doháňať,“ dodáva.
Index sto dosiahla Viedeň aj v oblasti stability. Podľa Filipa v meste nedochádza k výraznému oddeľovaniu rôznych skupín obyvateľov ako napríklad v Štokholme, ktorý má posledné roky problémy s kriminalitou.
V meste je pár štvrtí, kde žije viac ľudí z Turecka, Blízkeho východu alebo Balkánu. V jednej zo štvrtí Filip istý čas žil.
„Niektorí moji známi, najmä ‚echt Viedenčania‘, sa o