Denník N

Nemám auto, pretože som z Zürichu. Ako sa žije v mestách, ktoré vyhrávajú rebríčky kvality života

Ulica v Kodani, ktorá sa v rebríčku ocitla ako druhé najlepšie mesto na život. Foto - denmark.dk
Ulica v Kodani, ktorá sa v rebríčku ocitla ako druhé najlepšie mesto na život. Foto – denmark.dk

V tohtoročnom výskume kvality života v mestách spoločnosti EIU sa v rámci Európy umiestnili na prvých miestach Viedeň, Kodaň a Zürich, Bratislava je na úrovni Moskvy, Varšavy či Atén.

Hoci Bratislavu a Viedeň delí len hodina cesty, v tohtoročnom rebríčku najlepších miest pre život (The Global Liveability Index) spoločnosti EIU mestá delili desiatky priečok.

Zatiaľ čo sa hlavné mesto Rakúska dostalo po pandémii opäť na prvé miesto v európskom aj vo svetovom meraní, Bratislava skončila v rámci Európy v predposlednej skupine spolu s mestami ako Moskva, Varšava či Atény. Za Viedňou sa umiestnilo dánske hlavné mesto Kodaň a švajčiarsky Zürich.

Čo môže stáť za skokmi a pádmi v rebríčku najkvalitnejších miest a ako sa žije v troch najlepších európskych mestách, sme sa spýtali troch ich obyvateľov.

Mapa tohtoročného rebríčka najlepších európskych miest na život. Tmavšia modrá označuje mestá s najvyšším indexom kvality života, naopak, sýtožltá mestá s najnižším indexom. Zdroj – instagramový účet The Economist

Viedeň aktívne podporuje rozmanitosť

Filip Svetlošák žije a študuje vo Viedni (1,9 milióna obyvateľov) tretí rok. To, že sa mesto opakovane ocitlo v rebríčku na prvom mieste, ho veľmi neprekvapuje. O rebríčku vedel ešte predtým, ako sa do mesta nasťahoval.

„Určite sa doň Viedeň dostala zaslúžene, hoci počas pandémie z prieskumu vypadla aj preto, že v širšom centre nie je veľa zelene,“ vraví Filip.

S výnimkou kultúry a životného prostredia dosiahla Viedeň v meraní ďalších štyroch oblastí života index sto, čo znamená ideálne podmienky na kvalitný život.

Jednou z hlavných Filipových motivácií presťahovať sa do mesta bolo vzdelanie. Okrem toho, že sa dá práca výborne skĺbiť so školou, oceňuje aj dostupnosť verejných knižníc.

„Nech bývate kdekoľvek, vždy bude v dostupnej blízkosti nejaká inštitúcia, kde sa môžete prísť učiť, často otvorená do 22:00 a aj cez víkendy. Pokiaľ viem, tak Univerzitná knižnica v Bratislave má momentálne otvorené v pracovné dni do 18:00. O mojej rodnej Žiline ani nehovorím,“ vraví Filip.

Kvalitu života v meste však podľa Filipa neovplyvňuje len životná úroveň, ale aj postoj ľudí k menšinám.

„Nielenže tu inakosť nikto nerieši, Viedeň dokonca aktívne pracuje s tým, že sa prezentuje ako mesto oslavujúce diverzitu, napríklad v júni počas Pride mesiaca,“ vraví Filip.

„Nedávno som zachytil kampaň predajcu domácich potrieb, ktorý začal pridávať návody na použitie aj v iných jazykoch ako v nemčine. Bežne tak môžete vidieť billboard po turecky alebo rumunsky. Neviem si úplne predstaviť, aké ohlasy by mala v Bratislave reklama v maďarčine. V tomto má nielen Bratislava, ale aj celé Slovensko ešte čo doháňať,“ dodáva.

Na viedenskej radnici viseli dúhové vlajky počas Pride mesiaca. Foto – Facebook Vienna Pride

Index sto dosiahla Viedeň aj v oblasti stability. Podľa Filipa v meste nedochádza k výraznému oddeľovaniu rôznych skupín obyvateľov ako napríklad v Štokholme, ktorý má posledné roky problémy s kriminalitou.

V meste je pár štvrtí, kde žije viac ľudí z Turecka, Blízkeho východu alebo Balkánu. V jednej zo štvrtí Filip istý čas žil.

„Niektorí moji známi, najmä ‚echt Viedenčania‘, sa o 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie