Nie je pravda, že vedomosti sú pre deti v 21. storočí zbytočné, hovorí učiteľ. Jeho žiaci recitujú násobilku

Pavel Bobek niekoľko rokov učil v britskej škole, kde sa naučil novej vzdelávacej metóde – responzívnej výuke. Tá zvonku vyzerá ako klasické staré frontálne vyučovanie: učiteľ stojí pred tabuľou a deti sedia v laviciach.

Bobek tvrdí, že v Británii sa školy odklonili od moderných spôsobov vyučovania a zábavných vzdelávacich experimentov. Zistili, že mnohé detí odchádzajú zo školy ako negramotné. „To, že ich zábavne učili, im nepomáhalo,“ hovorí Bobek.

Responzívne vyučovanie však nie je klasické memorovanie. Bobek nechce obhajovať starý prístup k vzdelávaniu, keď sa deti museli učiť vedomosti ako telefónny zoznam. „Ale odpoveď na to je v niektorých bodoch podobne extrémna. Napríklad keď povieme, že na obsahu vyučovania vôbec nezáleží a deti sa majú učiť kriticky myslieť. Dieťa najprv potrebuje mať vedomostnú bázu v téme, a potom na tom dokáže stavať,“ hovorí Bobek.

V rozhovore sa dočítate:

• prečo dbá na to, aby žiaci sedeli v lavici rovno,
• prečo žiakom pomáha, keď zborovo nahlas časujú sloveso,
• prečo zábavné vyučovanie nepomáha deťom z menej vzdelaných rodín.

Už ubehol mesiac od prázdnin. Bolo treba v septembri dať deti do laty? Boli rozjašené? Už si zvykli na školu?

Prázdniny v našom československom priestore sú pomerne dlhé. Chápem, že nechceme deti zatvoriť v škole počas dvoch najteplejších mesiacov. Na druhej strane je to veľmi dlhý čas bez akéhokoľvek opakovania a po návrate do školy musíme kopec vecí reaktivovať.

Ako?

Postupne som počas septembra zisťoval, že veľa mojich žiakov stále kdesi v hlave nosí vedomosti z minulého roka. To je pre mňa skvelá správa. Ale musíme sa vracať aj k otázkam správania. Ako sa správať tak, aby sme čas v triede strávili produktívne, aby nám to išlo a bavilo nás to? Sú to najmä deti, ktoré majú špeciálne potreby, pri ktorých treba veľa práce na to, aby sme sa vrátili k stavu v júni.

Ako ste deti reaktivovali? Aké techniky vám fungovali najefektívnejšie?

Najlepšie je nerobiť príliš veľa zmien. Nechať deti pracovať tak, ako sú zvyknuté. My dospelí máme pocit, že rutina a zabehané aktivity budú nuda. Máme tendenciu vyučovania ozvláštňovať, vždy priniesť niečo nové. Ja si myslím, že dobre nastavená rutina nám umožní občas priniesť nové aktivity a nechať ich vyniknúť. Ale určite by som nezačínal každý deň hodiny novým štýlom a aktivitou.

Prečo je pre deti rutina dobrá?

Umožní im skutočne sa sústrediť na vyučovanie. Predstavte si, že by ste sa každý deň prebudili v cudzom meste a nevedeli sa v ňom orientovať. Každú cestu by ste museli premýšľať nad tým, ako sa dostanete tam, kam chcete, ako si kúpite lístok na autobus či ako nájdete ten správny obchod. Ale keď žijete v zabehnutej rutine, viete, že ráno cestou do práce môžete premýšľať nad niečím iným alebo stihnúť niečo vybaviť. Ak budeme v škole stále niečo meniť, deťom to rozptýli pozornosť. My chceme, aby sa zamerali na učenie a aby sme čas v triede strávili produktívne.

Na akú rutinu sú zvyknuté deti vo vašej triede?

Deti presne vedia, čo majú robiť pri príchode do školy. Svoj mobil dajú do krabice v triede, sme dohodnutí, že ak majú nejaké poznámky k domácim úlohám alebo si niečo zabudli, majú mi to prísť povedať pred vyučovaním. Na začiatku každej hodiny vytiahneme mazacie tabuľky. Deťom premietnem na tabuľu štyri malé úlohy na zopakovanie.

Ak preberáme vlastivedu, tak sa opýtam: Koľko má Česko krajov? Deti majú na tabuľku napísať číslo 14. Vedia, že takto sa začne hodina. Objavia sa tam otázky nielen z minulého týždňa, ale aj spred polroka. Väčšinou to deti vedia, lebo sú to otázky o látke, ktorú dobre ovládajú. Vďaka tomu môžu začať hodinu úspešne.

Je to veľmi pokojný začiatok, netreba nič vysvetľovať, deti automaticky vytiahnu tabuľky. Pre deti, ktoré majú problémy so sústredením sa, je to ideálne. Vedia, čo majú robiť, nepotrebujú sa sústreďovať na nové pravidlá.

Ako ste museli pracovať na správaní detí?

Osviežiť sme si museli aj odchod z triedy – zasunúť všetky stoličky, v tichosti sa zoradiť k dverám. Zdá sa to ako banálna vec, ale práve tým sa v triedach stráca veľa času. Je to chaos a učitelia sú prirodzene na deti naštvaní. Zase vám to nejde?! To je rámus, stíšte sa! Je to únavné a deti tým stratia aj časť prestávky.

Disciplína pri odchode nám veľmi uľahčí prácu. Ale zdá sa mi, že veľa dospelých si dnes myslí, že je to armádny dril. No v takejto pokojnej situácii máte priestor vidieť dobré veci, ktoré deti dokážu urobiť. Mám čas ich komentovať a oceniť pozitívnu vec u detí. V chaose sa to nedá.

Takže po skončení vyučovania sa deti musia zoradiť a ticho vyjsť. Naozaj to vyzerá ako armádny dril.

Keď si to s deťmi trénujeme, tak im dokonca aj stopujem čas. Deti to majú rady, súťažia samy so sebou, ako rýchlo to dokážu. Na začiatku roka s tým treba stráviť viac času, ale stojí to za to. Keď to deti počas roka občas zabudnú, napríklad niekto nezasunie stoličku, stačí mi iba ukázať tým smerom a žiak tam hneď beží a pochopí to. Nehnevám sa naňho a ani on na mňa, pretože naňho nekričím.

Zvládajú to aj deti s problémami?

Tieto deti z toho čerpajú najviac. Hyperaktívne deti sú tie, ktoré sa najčastejšie dostanú do problémov v chaotických situáciách a dostanú sa do konfliktu so spolužiakmi. Tým, že odchod z triedy je pokojný, dávate im možnosť uspieť.

V triede mám dieťa, ktoré má problém so sociálnymi správaním k iným deťom. Predstava, že odchádzam na prestávku v bláznivom húfe detí, by pre to dieťa znamenalo, že sa každý deň dostane do konfliktu. Samozrejme, chcem, aby dieťa zvládlo žiť v normálnom svete. Ale neočakávam od neho, že to zvládne v tomto veku. Radšej mu dám pravidlá a návyky ako podpornú štruktúru.

V našich školách sa dlho učilo spoza katedry, frontálnou výukou, keď učiteľ vysvetľuje a deti počúvajú. V poslednom čase sa presadzuje zážitkové učenie, zapájanie detí do výuky aktívne. No a vy teraz hovoríte, že v Británii je už znova nový trend – návrat k frontálnemu vyučovaniu. O čo ide?

Nenazval by som to návratom k starému frontálnemu vyučovaniu, skôr sme prešli o jeden stupeň ďalej. Ale áno, vizuálne to tak vyzerá. Ja vo svojej triede stojím vpredu, deti sedia v laviciach v radoch. Predtým sa však učilo tak, že učiteľ