Denník N

Kúsok neandertálca je v každom z nás. Vďaka nobelistovi lepšie chápeme, čo robí ľudí jedinečnými

Evolučný genetik Svante Pääbo pôsobí v Inštitúte Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v nemeckom Lipsku. Foto – AP
Evolučný genetik Svante Pääbo pôsobí v Inštitúte Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v nemeckom Lipsku. Foto – AP

Svante Pääbo sekvenoval genóm neandertálcov a objavil predtým neznámeho hominina denisovana. „Pomohol nám pochopiť históriu nášho rodu“, vraví evolučná biologička Patrícia Chrzanová Pečnerová, ktorá spolupracovala s jeho manželkou.

Odkiaľ pochádzame, v čom sa podobáme na svojich evolučných predkov a aké znaky sú vlastné iba nám moderným ľuďom?

Aj na tieto otázky odpovedá švédsky evolučný genetik Svante Pääbo.

Tento pondelok mu udelili Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Nobelov výbor vyzdvihol najmä jeho prínos v oblasti výskumu ľudskej evolúcie a vyhynutých homininov.

Vedec pôsobí v Inštitúte Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v nemeckom Lipsku.

Podľa evolučnej biologičky a genetičky Patrície Chrzanovej Pečnerovej z Kodanskej univerzity spočíva nobelistov vedecký prínos v tom, „že nám pomohol pochopiť históriu nášho rodu“.

„Ako sa hovorí, nemôžeme chápať, kto sme, pokiaľ nevieme, odkiaľ pochádzame,“ dodala vedkyňa.

Keď Pääbovi oznámili, že mu udelili Nobelovu cenu, jedna z prvých vecí, čo sa opýtal, bola, či sa o novinku môže podeliť so svojou ženou. Zdroj – Nobelova cena/Twitter

Denisovan

V roku 2008 Pääbo objavil predtým neznámeho hominina. K objavu došlo v jaskyni s názvom Denisova v pohorí Altaj na Sibíri, po ktorej dostal vyhynutý príslušník rodu Homo pomenovanie denisovan.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Nobelove ceny

Prírodné vedy

Veda

Teraz najčítanejšie