Starostka Aufrichtová: Prečo nekandidujem proti Vallovi? Vyhrala by som

Progres v Bratislave predstavuje, že nič nestíhame. Na rozdiel od Trnavy, kde tento progres išiel, vraví o volebnom období Vallovho magistrátu starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• že pre celomestskú parkovaciu politiku dávajú výpovede zdravotné sestry aj vychovávateľky v školách,
• prečo nepodporuje kandidatúru na primátora starostu Rudolfa Kusého,
• v čom je jej protikandidát Matej Vagač (Team Bratislava) nekonzistentný,
• ako to bolo s plánovaným výrubom stromov na Hviezdoslavovom námestí.

V primátorských voľbách podporujete Martina Mlýneka, ktorý pôsobí na vašom staromestskom úrade. Má podľa vás šancu vyhrať?

Každý má šancu vyhrať. Je to demokratická voľba rôznorodosti. Myslím si, že demokracia má prinášať rôznofarebnosť a diskusiu. Takže Martin Mlýnek má takisto šancu vyhrať ako všetci ostatní kandidáti.

Pán Mlýnek je ekonóm, no pre verejnosť je neznámy a s kampaňou začal neskoro. Podobne ako vy je podpredsedom OKS – prečo nekandidujete za primátorku Bratislavy vy?

Martin Mlýnek nie je verejne známa osobnosť, lebo odbornosť na Slovensku nie je väčšinou známa ako tvár, skôr sú za ňou výsledky. Za Mlýnekom sú v Starom Meste bezpochyby výsledky v oblasti hospodárenia a finančného zdravia verejných financií. A prečo nekandidujem ja? To ste sa ma pýtali naposledy – lebo som sa rozhodla kandidovať za starostku Starého Mesta.

Rozumiem, ale nemali by ste vy väčšiu šancu proti Matúšovi Vallovi?

To nie je o pretekoch.

Ste medzi Bratislavčanmi známejšia než pán Mlýnek.

Ja by som to vyhrala (smiech). Chcem, aby si Matúš Vallo sám opravil, čo pokazil.

Starosta Petržalky Ján Hrčka v našom rozhovore kritizoval, že pravica nevytvorila v komunálnych voľbách jednu veľkú koalíciu, ale, naopak, vytvorili sa tri koalície a traja kandidáti na primátora. Prečo ste nepodporili Rudolfa Kusého?

Boli sme v dosť intenzívnych rokovaniach o veľkej koalícii, ktorá by pozostávala možno až zo siedmich strán. Dokonca boli v hre aj menšie strany, takže naozaj by to bola široká koalícia. Práve pri otázke kandidáta na primátora došlo k rozdeleniu. Ešte sa vrátim k predchádzajúcej otázke – myslím si, že je ťažšie vyhrať Staré Mesto, ako by bolo vyhrať hlavné mesto. Ja si často vyberám zložitejšie výzvy, pretože ľahké sa zdolávajú ľahko.

Beriem politiku naozaj tak, že je to súťaž ideí. Tak by to malo byť, nie o tom, kto sa lepšie predá alebo kto má lepšiu kampaň. Tá je už len výsledkom nejakého pôsobenia alebo zvýraznením seba, keď vstupujem do politiky prvýkrát.

K tomu rozdeleniu došlo preto, lebo sme sa ako koalícia nevedeli dohodnúť na mene, ktoré by zastupovalo koalíciu a bolo by nositeľom ideí, ktoré by prenášal. Pán Kusý má skúsenosť, to je vec, ktorú nemá žiadny z kandidátov. Má za sebou 12 rokov pôsobenia v komunálnej politike, pôsobil spolu s troma primátormi, takže vie posúdiť úroveň toho, čo je dnes a čo bolo predtým, kde nastala zmena k lepšiemu a kde nastala zmena k horšiemu.

Takisto vyhodnocuje, že hospodárenie hlavného mesta nie je v poriadku. Napriek tomu, že budeme s nadšením tvrdiť, že je, čísla naozaj nepustia, prichádza ekonomická a hospodárska kríza. Tým, ktorí majú rezervy, sa bude krízou prechádzať ľahšie prechádzať; tí, ktorí rezervy nemajú, to budú mať ťažšie. Hlavné mesto za posledné roky zdecimovalo rezervný fond na takú smiešnu sumu, že Staré Mesto má pomaly rovnaký rezervný fond ako hlavné mesto. To je bieda.

V čom nastal problém, že ste sa rozhodli nepodporiť Rudolfa Kusého za primátora, ale postaviť vlastného kandidáta?

Vnímali sme, že je oveľa dôležitejšie, aby namiesto skúsenosti prišla odbornosť – ekonomický pohľad dobrého hospodára. V čase krízy sú dôležitejšie tieto hodnoty než veľká vízia. V čase krízy sa snažíte veci udržať, nie robiť sny, ilúzie a plány, ktoré sa nepodarilo ani počas tejto krízy naplniť. Z Plánu B (predvolebný program Teamu Vallo – pozn. red.) sa nerealizovali tie veci, ktoré boli pred štyrmi rokmi predostreté, že budú zrealizované.

Vznikol napríklad Metropolitný inštitút Bratislavy, o ktorom sa v programe písalo. Cyklotrasy primátorovi nevyšli tak, ako chcel.

Nehovorím teraz o zakladaní niečoho. Založiť akúkoľvek odnož, oddelenie je nič, to je papierová vec. Absolútne kľúčové bolo napríklad Živé námestie, ktoré je nedotknuté, kúpele Grössling sú nedotknuté…

… na tom mesto pracuje. 

Štyri roky sú dosť. Tak si to nedávam do plánu, keď to nezrealizujem. Alebo mal pred štyrmi rokmi povedať, že to bude hotové, keď budem vo funkcii dve obdobia.

Bez toho, aby som sa zastávala magistrátu – mali sme pandémiu, vypukla vojna na Ukrajine… Beriete to ako výhovorky, že nastali nečakané situácie?

Myslím si, že výkon samosprávy – a špeciálne magistrátu – nemal uložené také povinnosti, ako mali možno práve mestské časti. A pozrite, keď si sem zavoláte iných starostov – ten rozvoj, aj v budovaní investícií, bol v čase pandémie práve ešte lepší, jedine stavebné firmy nemali stopku. Kto zastal s tým, že máme krízu, a preto stojíme, tak áno, neposunul sa ďalej. Mnohí to poňali tak, že kríza je výzvou aj v tom zmysle, že musíme robiť veci navyše, napríklad testovanie a ďalšie množstvo úloh vyplývajúcich z pandémie, ako nastaviť online vyučovanie… Tým magistrát neprechádzal. Nemá školy ani škôlky, jeho výkon mohol v investíciách pokračovať.

A to sa snažíme povedať. Keďže v komunálnej politike pôsobíme, myslím si, že máme právo povedať, že toto obdobie sa nevyužilo. Treba priznať, že progres v Bratislave predstavuje, že nič nestíhame. Na rozdiel od Trnavy, kde tento progres išiel – nemám pocit, že by sa museli vyhovárať na to, že bola pandémia, že prišla vojna na Ukrajine. Trnava sa štyri roky krásne posúvala ďalej, rovnako aj Žilina a iné mestá.

Ste sklamaná z posledného volebného obdobia a z primátora?

Myslím si, že to nebolo urobené hospodárne, ale že to bolo robené ako šou. Akoby bola kampaň celé štyri roky.

Bol by podľa vás Rudolf Kusý lepším primátorom ako Matúš Vallo?

Toto neviem úplne posúdiť, keďže prieniky medzi mestskými časťami Nové Mesto a Staré Mesto neboli veľmi veľké. Veci fungujú, a keď fungujú, tak sa v podstate nepotrebujete stretávať. Niekedy je to, paradoxne, tak, že najviac sa potrebujete stretávať tam, kde sú prieniky. V pozícii Starého a Nového Mesta to nebolo potrebné, preto to neviem posúdiť. My máme svojho kandidáta, za ktorým si stojíme.

Hlavnou témou týchto komunálnych volieb je parkovacia politika v Bratislave. Aj vy si tak ako Rudolf Kusý myslíte, že by Bratislavčania nemali platiť za parkovanie?

To určite nie. Som starostkou mestskej časti, kde už pri mojom nástupe bola relatívne funkčná parkovacia politika. My sme zvyšovali poplatok za parkovanie z dôvodu zreálnenia a priblíženia sa k tej celomestskej politike. Určite by to nemalo byť zadarmo, ale malo by to byť urobené tak, aby parkovaciu politiku zavádzal ten, kto jej rozumie.

Parkovacia politika hlavného mesta spôsobila výpovede sestričiek a to je naozaj dosť nepríjemné. Štátna nemocnica na Mickiewiczovej nám oznámila, že im z oddelenia odchádzajú povolania vo verejnom záujme, ako sú sestričky, zo zariadenia opatrovateľských služieb opatrovateľky, ktoré prichádzali z južných okresov. Inú možnosť nemajú, lebo u nás integrovaná doprava nefunguje. Ráno je to také plné, že keď má niekto rannú službu alebo ťahá dlhé zmeny, tak im to vyjde lepšie, keď sa niekoľko opatrovateliek dohodne a prídu spoločne jedným autom, ako keď sa nedokážu ráno dostať do vlaku.

Z našich základných škôl, ktoré sú na území pravidiel parkovacej politiky, zas odchádzajú vychovávateľky v školských kluboch. Robí nám to veľký problém.

V dôsledku parkovacej politiky?

Áno, lebo pokiaľ má príjem raz taký veľký ako auto, ktoré jej stojí pred školou, tak nebude dochádzať do práce, kde polovicu svojho príjmu dá na parkovanie. Sú povolania vo verejnom záujme, ktoré by sa dali vyčleniť, a minimálne z týchto ľudí, ktorí nie sú Bratislavčania, urobiť čestných rezidentov za tých podmienok, ako majú miestni, ktorí v lokalite bývajú. Napríklad na školu by to mohlo byť 5-7 áut a na nemocnicu 20… Nejako primerane nastaviť jednoduchý vzorec a myslieť na to, že ľudia, ktorí do mesta prichádzajú, vytvárajú služby, ktoré Bratislavčania nevyhnutne potrebujú.

Pozerať sa na to len tak, že parkovacia politika má byť len pre Bratislavčanov, je nepochopenie hlavného mesta.

Aj ste sa o tom rozprávali s magistrátom?

Nechcú výnimky, berú to tak, že výnimky kazia systém. Tieto silné reči, že nemajú byť výnimky… Keď zle nastavíte systém, tak to nie je výnimka, len vycizelovanie stavu, ktorý vyvolal problém. Nešťastní sú rodičia, lebo keď nemáte vychovávateľku, tak sa spájajú triedy, vytvára to konflikty a môže sa stať, že školské kluby budeme musieť riešiť. Teraz sme to neotvárali, ale v novembri to určite budeme riešiť bez ohľadu na výsledok volieb.

Do celomestskej parkovacej politiky sa Staré Mesto pridalo zatiaľ len jednou zónou Blumentál – Hlavná stanica. Ako ste spokojná s týmto parkovaním okrem týchto konkrétnych príkladov?

Niektoré veci to vyriešilo. Určite dali tieto pravidlá do poriadku verejný priestor, čo bol aj môj cieľ vstupu do komunálnej politiky, aby sa verejný priestor začal chápať inak, nie ako súkromný priestor.

Celomestská parkovacia politika v jednej našej pilotnej zóne zatiaľ vykazuje v tom zmysle nezvládnutia špecifík skôr problém. Niektoré veci sa pre rezidentov vyriešili, ale tiež nie úplne – napríklad v Starom Meste žijú starší ľudia, ktorí nie vždy vedia cez mobilné aplikácie realizovať ohlásenie návštevy, ktorá prišla autom.

Úplný „fail“ parkovacej politiky sú parkomaty, ktoré donedávna robili študentky alebo seniori. Je to posun k 90. rokom. Človek na ulici predáva lístky, stojí tam 10 hodín a čaká, či si niekto príde vypýtať parkovné na hodinu, namiesto toho, aby mladý človek s potenciálom využíval to, čo vie. Toto sa však nejakým spôsobom odstráni, parkomaty sa už doobstarávali.

Mali by pribúdať, takisto by mala pribudnúť možnosť zaplatiť za parkovanie cez SMS správu.

Áno. Takto trochu vyzerá politika hlavného mesta – niečo, čo nebolo možné, nakoniec možné je. Veľmi smutný príklad je odstraňovanie vizuálneho smogu. Oznamovali to veľkým profi videom, ako sa odstráni obrovský bigboard, a dnes tam stojí znova, lebo majiteľ, ktorému ho odstránili, podal trestné oznámenie. Magistrát si nakoniec uvedomí, že to, čo chceme a čo sa nám páči, sa nedá dosahovať silou. To je aj ukážka smerom k celosvetovej politike.

Ešte čo sa týka parkovania: podstatná časť obyvateľov centra stále musí platiť za parkovanie aj súkromnej firme BPS Park, čo je veľká oblasť v podstate od Mosta SNP až po Medickú záhradu. Nie je to pre ľudí zmätočné, že na každej ulici sa za parkovanie platí inak?

Zmätočné to nie je pre tých, ktorí v tom systéme žijú. BPS Park je tam 20 rokov, tí, ktorí tam bývajú, si už na to nejako zvykli. Do určitej miery je to fungujúci systém. Najviac problematické je, že je to zmluva, ktorá nie je vo verejnom záujme. Súkromná firma nemôže získať príjem spoplatnením ulice, ktorá je verejná. Mestská časť má z toho len nejakú časť. Nám sa v Starom Meste podarilo dosiahnuť ročné skrátenie tejto zmluvy.

Dokedy to platí? Do roku 2026?

Už len 2025. Dosiahli sme to na základe tvrdých rokovaní. Zmluvy sú však dve – jedna je so Starým Mestom a jedna je s hlavným mestom. Tam sa stalo opäť chybou magistrátu alebo procesom krokov to, že zmluva s BPS ostala otvorená a je ťažko vypovedateľná. Zo zmluvy vypadlo ukončenie vzťahu, u nás je aspoň dátumovo uchopená. Zmluva s mestom je na súde a ten rozhodne, či a za akých podmienok sa zmluva s BPS ukončí.

Hovoríte, že v rámci celomestskej parkovacej politiky vidíte problémy. Chceli by ste, aby sa Staré Mesto pridalo ďalšími zónami? 

Určite. Celomestská parkovacia politika má byť celomestská, nie taká, že máme nové „fliačky“, kde je zavedený iný systém parkovania. Teraz sa vytrasú problémové miesta, teda asi aj SMS správy pre tých, ktorí nemajú mobil alebo aplikáciu. Nemôžeme to od ľudí žiadať, niektorí majú mobily bez možnosti nainštalovať aplikáciu.

Rezidenčné parkovanie v Starom Meste funguje dobre a ľudia sú s ním naozaj spokojní. To však platí len pre rezidentov, každý, kto prichádza do tejto zóny v Starom Meste, tak okrem pár vyznačených voľných miest na parkovanie nemá kde zaparkovať. Všade inde môžu stáť len rezidenti – je to systém dopravného značenia, ktoré zvýhodňuje rezidentov zóny.

Nebudeme rozširovať zóny, kým parkovacia politika nebude rozumieť mestu, na tom budeme trvať. V každej zóne je škola, znova môže nastať problém s dochádzajúcimi učiteľmi, vychovávateľkami. Teraz sa to týka len jednej školy a aj tá nám urobila problém.

Kde by mohli vzniknúť ďalšie zóny?

Určite by malo zmysel rozširovať sa k zóne Slavín, nad Štefánikovu ulicu až niekde k Vydrici. Zvyšok sa uvidí, lebo ani magistrát nie je pripravený na väčšie rozšírenie. Aj s touto zónou sme do toho išli preto, lebo bolo povedané, že nebude zavedená skôr ako v apríli 2023. Preto sa nám zdalo fér, že nech o tom rozhodujú tí, ktorí budú mať mandát v tom nasledujúcom období. Aby to nebolo tak, že súčasní poslanci rozhodnú o niečom, čo sa bude diať až v apríli. Odložili sme to teda, ale hneď v decembri o tom môžeme rokovať alebo počkať, ako sa s problémovými vecami vyrovná hlavné mesto.

Parkovacie pravidlá však vyriešili poriadok vo verejnom priestore, hoci ten je aj na uliciach, kde je rezidenčné parkovanie. Len čo nastolíte poriadok a nejaké zásady, tak ľudia sú schopní v Starom Meste pravidlá dodržiavať. Som hrdá staromestská starostka – je to náročná pôda, ľudia sú kritickí, ale keď je nastavený systém, ľudia ho nakoniec pochopia.

Oproti iným mestským častiam sa o post starostu Starého Mesta uchádza množstvo kandidátov. Ktorého z nich vnímate ako svojho hlavného vyzývateľa? 

Je ich tam dosť, a keďže sú tam aj ženy, aj muži… poviem vám úprimne, nemám v tom rebríček. Nevnímam to. Výhoda je, že som vo výkone, teda kampaň nie je o tom čo najlepšie sa predať. My normálne robíme tie veci, ako by sme ich robili, aj keby kampaň nebola. Zhodou okolností to vyzerá, ako keby sme kampaň robili – minulý týždeň sme udeľovali Ceny archanjela Michala, mali sme kultúrne leto, kopu otváraní. Vnímam, že je to veľmi demokratické, a práve tam, kde je veľa kandidátov, to hovorí o tom, že o dané územie je záujem. Tomu sa teším.

Nepovažujete za svojho hlavného vyzývateľa staromestského poslanca Mateja Vagača z Teamu Bratislava, keďže ho proti vám postavil primátor Matúš Vallo?

Nie. Myslím si, že Matej Vagač ako staromestský poslanec ukázal, že je absolútne nekonzistentný.

V čom?

Úplne inak hlasuje v Starom Meste a úplne inak v hlavnom meste. Pozrite si, ako vyzerá staromestské zastupiteľstvo – to si každý môže pozrieť. V Starom Meste nie je jediný bod bez jeho príspevku, na hlavnom meste neviem, či sa vôbec prihlásil, možno v témach, ktoré ho zaujímali.

My sme si vedeli nájsť aj s Maťom témy, ktoré sme pretlačili na meste, a byť v nich jednotní. Nepáči sa mi, že sa prezentuje, ako keby výsledky, ktoré sa dejú na hlavnom meste, boli iba jeho. Rovnako ich podporil aj Gábor Grendel, Adam Berka, staromestskí poslanci… Myslím si teda, že Maťo Vagač robí v podstate kampaň aj mne, lebo výsledky boli podporené aj mnou.

O kreslo starostu sa opätovne uchádza aj váš predchodca Radoslav Števčík. Prekvapilo vás to?

Áno, lebo mi to pripadá taký smutný príbeh. S pánom Števčíkom som mala kontakt v súvislosti s Drotárskou (vo februári 2021 vyrúbal developer na Drotárskej ulici 85 stromov – pozn. red.), kde on podpísal výrubové konanie. Bolo to neprimerane hodnotené a spôsobilo to veľkú medializáciu aj záujem verejnosti. Stretli sme sa teda, celé štyri roky sme korektne pôsobili.

Pán Števčík povedal, že do volieb nepôjde, lebo manželka mu to zakázala. Evidentne asi žena naňho vplyv nemá…

Nebudem to komentovať, Staromešťania si ho už raz nevybrali, má však šancu rovnako sa demokraticky pokúšať znova.

Ako vnímate kandidatúru Romany Tabák, poslankyne Národnej rady? 

Humorne.

Prečo?

Je zlatá. (smiech) Myslím si, že Romana Tabák tú kandidatúru ani neberie vážne, a keď začne, rada s ňou budem diskutovať na témy, prečo sa tak rozhodla a ako vidí rozvoj Starého Mesta. Jedinýkrát, keď sa Romana Tabák zaujímala o Staré Mesto, bol v prípade nočných hodín. Za štyri roky som inak nezaregistrovala jedinú otázku, jediný záujem. Ani som nevedela, že je Staromešťanka, myslela som si, že ju nočné hodiny zaujímajú skôr z pozície Národnej rady. Teraz to tak vyšlo ako svetielko, Romana vie povedať hocikedy hocičo a niekedy to naozaj vyznie humorne.

Myslím si, že ten incident, ktorý sa teraz stal naposledy, nie je vôbec prospešný…

… s pani Bittó Cigánikovou?

Áno, nie je to prospešné ženám. Politik musí dokázať mať kontrolu nad svojím telom – fyzický kontakt je niečo, čo je absolútne neprípustné. Keď sa Slovensko touto cestou vydá, tak to môže byť naozaj husté. Zatiaľ si myslím, že sme národ, ktorý sa možno nie vždy uberá dobrým smerom, ale v rozhodujúcich momentoch sa vie správne rozhodnúť. Takéto momenty, že poďme do toho kontaktne, tak to naozaj nie je správna cesta.

Vy do toho nepôjdete kontaktne?

Ja mám kontaktnú kampaň, ale slovami, teplým slovom.

Ako vlastne vyzerá vaša kampaň? 

Výkon. Teraz ukončujeme veľkú vec a tou je Námestie T. G. Masaryka, ktoré je súčasťou nábrežia. Došlo k rekonštrukcii od SND až po SNM, k výmene povrchu. Niekedy stačí málo na to, aby bol efekt verejného priestoru veľký. Vidím na ľuďoch, ktorí sa tam prechádzajú, že sú tam radi. A je to iné, odkedy sa zmenila dlažba. Cestu, ktorá obchádzala národné divadlo, sme dali do terénu a do úrovne chodníka. Námestie T. G. Masaryka je naozaj námestím a prvého prezidenta z čias, keď sa Slovensko rozvíjalo míľovými krokmi, sme si uctili. Už to nie je malé a dehonestované námestie, ako keď sme ho zakladali, dnes je to plocha, ktorá je hodná.

11. novembra tu vznikne aj protokolárne miesto Slovenskej republiky. Hrob neznámeho vojaka tu vznikne v čase, keď je v susednej krajine vojna. Bude tu odhalené krásne výtvarné dielo Mareka Kvetana, ktoré bude slúžiť na pamiatku tých, ktorí padli.

Budete mať aj bilbordy?

Nejakých 5-6 bilbordov, riešil to môj tím. Bude to také ako pred štyrmi rokmi, bolo to úspešné, tak sme išli rovnakou cestou.

V Denníku N sme pripravili veľký prehľad miest v materských školách – v Bratislave je to obrovský problém a priama zodpovednosť vás starostov a starostiek mestských častí. A pri Starom Meste sa nám ukázalo, že škôlky odmietajú čoraz viac žiadostí detí. Ako je to možné?

Nemáte dobré informácie.

Váš úrad nám odpovedal, že ste si splnili zákonnú povinnosť a prijali ste všetky päťročné deti a že rozšíriť počet miest je veľká výzva. A že ste za štyri roky pridali miesta pre 24 škôlkarov. 

Áno.

Nie je to málo ambiciózne?

Máme nový projekt na škôlku. Ale vidíte, že zo Živého námestia, z Grösslingu sme sa nepohli o milimeter. My máme riadne stavebné povolenie, ktoré sa vybavuje, na úplne novú škôlku, kde vzniknú štyri nové triedy. Teraz sme otvárali novú triedu na Heydukovej, kde sme sa s občianskym združením Prešporkovo dohodli, že sa posunú o poschodie vyššie.

Určite však nemáte dobrú informáciu v tom, a to si pamätám, lebo som mala tri deti, ktoré chodili do škôlok, koľko sa odmietalo vtedy. To bolo v stovkách. My sme teraz odmietli 50 – 70 detí, ktoré nemali dovŕšené tri roky. Aj keď to bolí tú mamičku, ja to úplne chápem, ale zákon hovorí, že keď dieťa nemá 1. septembra dovŕšené tri roky, musíte čakať ďalší rok na škôlku.

Máme 17 škôlok v Starom Meste, musíme riadiť od škôlkarskych jedální cez riaditeľky, personál – zohnať učiteľov na tieto pozície je ťažké, robíme to však dobre. Zuzana Zimenová, ktorá je na poste vedúcej oddelenia školstva, urobila spádovosť na jednotlivé celky a začína to fungovať. Určite to nie je málo ambiciózne alebo že by sme niečo podcenili.

Pýtam sa preto, lebo v Petržalke pridali miesta pre 580 detí.

Lenže oni odmietali deti v tisícoch. Máme to v poriadku. V Starom Meste bol prírastok detí stabilný, doteraz tieto čísla veľmi neskákali. Teraz však treba počítať s tým, že covid niečo urobil a aj nová výstavba, takže asi budú vyššie prírastky detí. Uvažujeme preto o dvoch nových škôlkach – jednu z existujúceho objektu, ktorú budeme riešiť so základnou školou.

Bude to jedna z vašich priorít do ďalšieho obdobia?

Určite áno. Priority máte dané kompetenciami v zákone. Priamou kompetenciou mestských častí sú materské školy, základné školy, starostlivosť o seniorov – máme plnú škálu sociálnej pomoci. Neviem, či to tak majú aj iné časti, nechcem sa nikoho dotknúť, možno ešte Ružinov a Petržalka sú takto rozvinuté. Máme aj dvojo obecných jaslí, čo bežne nie je, máme aj senior centrum s 24-hodinovou starostlivosťou.

V rozhovore pre Denník N vás pán Vagač kritizoval za to, že ste do miestneho zastupiteľstva podali návrh na výrub takmer všetkých stromov na Hviezdoslavovom námestí, a keď sa proti postavili poslanci, návrh ste stiahli. Ako sa to mohlo stať?

Tak, že Matej Vagač neinformuje správne. Keď ako poslanec dostane do komisie materiál, ktorý bol spracovaný päť rokov pred mojím nástupom, tak to nie je iniciatíva starostky Aufrichtovej. Zosobňovať to na toto je nefér politika a týmto smerom naozaj nepoďme.

Dokument bol spracovaný odborne spôsobilou osobou, verejne obstaraný bývalým vedením Starého Mesta. Dokument vypracovala osoba, ktorá spolupracuje s celým Slovenskom, lebo odborníkov máme tak málo, že docentka, ktorá sa venuje tomu, ako obnovovať historické záhrady, mala v tom dokumente napísané, že bude treba uvažovať o výmene 20 stromov. Predložili sme to a, áno, hneď po odporúčaniach komisie sme to zmenili.

To je hádam demokratické, keď povedali, že nerúbme, ale radšej sa ich snažme zachrániť. Na rokovanie zastupiteľstva sme už predložili materiál, kde už výrub spomínaný nebol, ale v éteri už hovoria o výrube. Je to nefér, pretože keď je niečo v procese komunikovania, tak sa s tým nejde do médií, do videí ani do komentárov. Nikdy by sme nerúbali stromy. Ak si niekto myslí, že pol roka pred voľbami niekto príde s kampaňou, že ide rúbať „Hviezdko“, tak takí hlúpi nie sme. Hviezdoslavovo námestie je také pekné a zaujímavé, že sa oň staráme so zvýšenou pozornosťou. Takže toto bolo úplné namútenie vody, ktoré škodí. Vytvára sa napätie tam, kde nie je.

Vnímate to ako antikampaň voči vám?

Nie. Vnímam to ako neférovú komunikáciu. Vysvetlila som to na zastupiteľstve, môžete si ten projekt aj pozrieť. Je zverejnený, nie je tam nič o výrube.

Ak by ste mali povedať, čo sa vám za štyri roky podarilo a na čo ste hrdá, čo by to bolo?

Budem teraz ja férová v komunikácii. Je dobré, že predchádzajúci starosta spracoval projekt na senior centrum. V Bratislave sa za 30 rokov, odkedy existuje porevolučná Bratislava, nevybudovali takéto zariadenia z verejných zdrojov. Ešte za Nesrovnala som robila na magistráte obnovu Archy, ale neevidujem, že by vzniklo moderné zariadenia európskeho typu – je to ako nemocnica, každý klient má zariadenie, cez ktoré komunikuje s opatrovateľkou, môže si elektronicky regulovať žalúzie a svetelnosť – to ani doma nemám. Fakt je to úspech a tí ľudia, ktorí sú tam a ktorí tam pracujú, to vedia.

Ďalej sú to verejné priestory. Snažili sme sa do nich investovať, nábrežie sme chceli zviditeľniť ako jednu z hlavných peších promenád. Využíva ju celá Bratislava. Takisto som rada, že sa dal do poriadku Propeler, predáva sa tam dizajn, čo je náplň, ktorú sme dlho hľadali a našli.

Keby ste mali sebakriticky povedať, čo sa vám nepodarilo dotiahnuť a chcete to urobiť v ďalšom období, ak by vás ľudia zvolili, čo by to bolo?

Som praktický človek, nezvyšovali sme počet zamestnancov na komunikačnom oddelení. Možno to naozaj treba vnímať aj tak, že politika je šou a treba to posilniť v ďalšom období.

Budete robiť šou nabudúce?

Nie šou, ale keď sa žiadajú „videjká“, tak ich treba urobiť. Ja som ich naozaj nerobila skoro žiadne, iba keď bolo treba – napríklad k sčítaniu obyvateľov alebo povinnému testovaniu. Ale pri tom normálnom výkone… ani keď mamička prebaľuje dieťa, nerobí z toho zakaždým vec, ktorú treba prezentovať.

Ale vy ste na sociálnych sieťach pomerne aktívna.

Na svojej osobnej stránke som päť minút denne, jedno selfie: čaute, urobili sme toto. Doslova to napíšem za päť minút – ak mi dáte teraz čas na status, tak si urobím aj selfie a máme ho vonku. To nie je vec výkonu starostky, proste len rada komunikujem s ľuďmi. Nie je čas stretávať sa v tomto zmysle kontaktne, doba sa posunula do online prostredia, ja sa tam s priateľmi porozprávam a myslím, že to funguje dobre, ale to nie je starostovská pozícia. Na facebookovej stránke Zuzana Aufrichtová môžem fungovať ďalších 30 rokov. A možno vôbec nie.