Denník N

Uznávaný onkológ: Aj pri rakovine budú lieky, ktoré pacient užije a choroba zmizne

Michal Mego (38) je docentom onkológie na II. onkologickej klinike Lekárskej fakulty UK a Národného onkologického ústavu (NOÚ) a vedúcim Jednotky translačného výskumu LF UK a NOÚ. V roku 2014 pôsobil ako hosťujúci docent na University of Texas, MD Anderson Cancer Center, v Houstone v USA. Za svoju prácu získal viaceré ocenenia, medzi inými Cenu Americkej spoločnosti pre výskum rakoviny (2009). Je spoluautorom 5 patentových návrhov z rôznych oblastí medicíny. Foto N – Tomáš Benedikovič
Michal Mego (38) je docentom onkológie na II. onkologickej klinike Lekárskej fakulty UK a Národného onkologického ústavu (NOÚ) a vedúcim Jednotky translačného výskumu LF UK a NOÚ. V roku 2014 pôsobil ako hosťujúci docent na University of Texas, MD Anderson Cancer Center, v Houstone v USA. Za svoju prácu získal viaceré ocenenia, medzi inými Cenu Americkej spoločnosti pre výskum rakoviny (2009). Je spoluautorom 5 patentových návrhov z rôznych oblastí medicíny. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aj na Slovensku sa robí výskum rakoviny, ktorého výsledky dosiahli uznanie aj za hranicami.

Uznávaný onkológ Michal Mego z Národného onkologického ústavu v Bratislave dosiahol už vo svojom mladom veku významné výsledky v oblasti výskumu rakoviny. V rozhovore pre Denník N vysvetľuje, k čomu prispel slovenský onkologický výskum, ako pokročili vo výskume nádorov semenníkov a cirkulujúcich nádorových buniek pri karcinóme prsníka a či budeme rakovinu raz vnímať trebárs ako chrípku.

Ľuďom po tridsiatke sa môže zdať, že v ich okolí je dosť ľudí, ktorí majú rakovinu. Je to preto, že naozaj stúpa počet nádorových ochorení, alebo to súvisí s vekom, že majú zrazu viac starších známych a pravdepodobnosť výskytu tohto ochorenia je tak väčšia?

Myslím, že je to zo všetkého trochu. Určite je za tým aj lepšia diagnostika, ale môže to byť aj tým, že v globále výskyt nádorových ochorení stúpa. A takisto sa v médiách viac hovorí o onkologických ochoreniach. V minulosti to tak nebolo a ľudia si to možno až tak neuvedomovali.

Výskyt ktorých nádorových ochorení na Slovensku stúpa?

Určite je to rakovina hrubého čreva, jej výskyt je u nás jedným z najvyšších na svete. Rastie aj výskyt nádorov semenníkov, aj keď celkovo je ich, našťastie, stále málo. Veľkou diagnózou je rakovina pľúc. Klesá napríklad výskyt karcinómu žalúdka. Bohužiaľ, v súčasnosti nemáme na Slovensku funkčný onkologický register. Posledné spracované údaje sú podľa mojich informácií za rok 2008, čo znamená, že nemáme aktuálne dáta o výskyte jednotlivých druhov rakoviny na Slovensku ani presné údaje o trendoch za uvedené obdobie.

Čo je vlastne spúšťačom rakoviny?

O vzniku rakoviny vieme ešte stále pomerne málo. Existuje veľa faktorov cez známe karcinogény ako ionizujúce žiarenie, chemické karcinogény, niektoré vírusy, ale aj fajčenie a alkohol. Svoju úlohu zohráva určite aj genetika, ktorú asi ťažko ovplyvníme.

Každého zaujíma, či sa na rakovinu nájde niekedy liek. Bude raz rakovina povedzme ako chrípka?

Neviem, či ako chrípka. Ale my onkológovia si myslíme, že podobne ako v prípade antibiotík pri infekčných ochoreniach bude aj pri onkologických ochoreniach skupina liekov, ktoré pacient buď jednorazovo, alebo opakovane užije a choroba definitívne zmizne. Som v tomto optimista.

Ako dlho sa venujete výskumu nádorových ochorení?

Je to už asi 15 rokov. Dostal som sa k nemu ešte na vysokej škole ako študent. Momentálne s kolegami pracujeme v troch hlavných oblastiach: výskume nádorov semenníkov, cirkulujúcich nádorových buniek a možnosti využitia probiotík u onkologických pacientov.

Prečo práve nádory semenníkov?

Nádory semenníkov nie sú častým nádorom, na druhej strane ide o najčastejšie sa vyskytujúci nádor u mladých mužov medzi 20. až 40. rokom života. Tým, že ide o dobre liečiteľné ochorenie, do popredia sa stále viac dostávajú nielen otázky samotnej liečby, ale aj neskorej toxicity, teda prípadných nežiaducich účinkov mnoho rokov po skončení liečby. Slovensko má v tomto výskume dlhoročnú tradíciu, aj preto som rád, že môžem na ňu nadviazať a pokračovať v práci mojich učiteľov a starších kolegov.

Na čo sa vo výskume zameriavate?

Cieľom projektu je objasniť príčinu, prečo liečba u časti pacientov zlyhá, a hľadanie vhodných liečebných cieľov, ktoré by sme chceli ďalej skúmať v rámci klinických štúdií. Zameriavame sa nielen na pacientov, ktorí aktuálne podstupujú protinádorovú liečbu, ale aj na vyliečených pacientov s cieľom skúmať otázky kvality života, ako i neskorú toxicitu onkologickej liečby. Nedávno sa nám podarilo zaviesť vďaka spolupráci s kolegami z Ústavu experimentálnej onkológie SAV aj model kultivácie bunkových línií vytvorených z nádorov semenníkov s cieľom testovania nových liekov a ich kombinácií.

Aké sú doterajšie výsledky?

Podarilo sa nám odhaliť niekoľko nových molekúl, ktoré nám dokážu bližšie určiť prognózu pacientov s týmito nádormi. Zároveň časť z nich môže predstavovať aj nové liečebné ciele, na ktoré by bolo možné nasmerovať protinádorovú liečbu. Výsledky tejto práce boli publikované v zahraničných časopisoch a na základe týchto výsledkov sme začali  testovať aj nové lieky pri nádoroch semenníkov v rámci klinických štúdií.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

O čo ide vo výskume cirkulujúcich nádorových buniek pri karcinóme prsníka?

Zisťujeme, akým spôsobom sa cirkulujúce nádorové bunky uvoľňujú z nádoru do krvi, ktoré faktory môžu podporiť ich uvoľňovanie a ktoré, naopak, ich uvoľňovaniu zabrániť. Takisto skúmame, aká je reakcia tela na nádorové bunky v krvi, ako na to reaguje imunitný systém a ako zrážanie krvi.

Čo si máme presne predstaviť pod cirkulujúcou nádorovou bunkou?

V zásade je to bunka, ktorá sa uvoľní z nádoru a buď pasívne, teda bez nejakej pomoci, alebo aktívne sa dostane do krvi. Drvivá väčšina cirkulujúcich nádorových buniek pobyt v krvi neprežije, pretože krv nie je pre ne prirodzené prostredie. Až 99 percent buniek, ktoré sa dostanú do krvi, zahynie vďaka imunitnému systému, ako aj rôznym fyzikálnym faktorom. Z percenta buniek, čo prežije pobyt v krvi a dostane sa na iné miesto, väčšina stále nie je schopná vytvoriť metastázu. Tieto bunky sa môžu usídliť na vzdialenom mieste, ale ďalej sa nemnožia, zostanú akoby spať, hovoríme o takzvanej dormancii. Len veľmi malá časť buniek je schopná znova začať rásť a vytvoriť metastázu. Bohužiaľ, tieto bunky sú zodpovedné za to, že pacient má ťažkosti, na ktoré môže aj zomrieť.

Ako ste sa k tomuto výskumu vlastne dostali?

Bol som na študijnom pobyte na Univerzite v Texase, v MD Anderson Cancer Center (MDACC), ktorý podporila Medzinárodná liga proti rakovine. V spolupráci s Americkou onkologickou spoločnosťou ročne na celom svete podporí 5 až 6 projektov. Počas tohto pobytu sme zistili, že existuje niekoľko podtypov cirkulujúcich nádorových buniek. Takisto sme ukázali, že niektoré podtypy nemusia byť detegované konvenčnými metódami, ale môžu byť zistené novou metodikou, ktorú sa nám podarilo vyvinúť a následne aj patentovať. Tieto bunky sa nám následne podarilo nájsť aj v krvi niektorých pacientov s karcinómom prsníka. Ocenením výsledkov tejto práce bola cena Americkej spoločnosti pre výskum rakoviny. Na základe výsledkov predchádzajúcej práce v MDACC sme iniciovali spoločnú štúdiu zameranú na bližšie objasnenie prognostickej úlohy cirkulujúcich nádorových buniek pri karcinóme prsníka. Na tejto štúdii naďalej spolupracujeme aj s pracoviskom v Houstone.

Čo sa vám v tomto výskume už podarilo?

Bližšie sme objasnili vzťah medzi cirkulujúcimi nádorovými bunkami  a zrážaním krvi. Ukazuje sa, že pacienti s vyšším počtom cirkulujúcich nádorových buniek v krvi majú zvýšené riziko vzniku takzvaných tromboembolických príhod, teda krvných zrazenín. Uvedený vzťah sa nám podarilo zistiť nezávisle v paralelných štúdiách, ktoré prebiehali v USA a na Slovensku. V rámci ďalšieho výskumu sme identifikovali molekulu, ktorá sa môže podieľať na uvoľňovaní cirkulujúcich nádorových buniek do krvi a v budúcnosti by mohla slúžiť ako nový liečebný cieľ v protinádorovej liečbe. Pracujeme aj na objasnení procesu migrácie týchto buniek v krvi. Podarilo sa nám identifikovať niekoľko molekúl v krvi, ktoré môžu byť zodpovedné za spôsob, ktorým sa cirkulujúce nádorové bunky v krvi pohybujú.

Dajú sa tieto poznatky priamo využiť aj v bežnej liečebnej praxi?

Napriek sľubným výsledkom je potrebné povedať, že v súčasnosti je detekcia cirkulujúcich nádorových buniek v krvi stále len experimentálnym prístupom, ktorý neovplyvňuje liečbu pacienta. V budúcnosti, možno na základe vyšetrenia týchto buniek, budeme môcť „šiť“ liečbu na mieru a prispôsobovať ju individuálne pacientovi. Treba však povedať, že cesta od experimentálnych výsledkov ku klinickému použitiu je vždy dlhá, pretože poznatky musíme overiť, aby sme mali istotu, že takýto postup neuškodí pacientovi, ale mu, naopak, pomôže.

Dajú sa výsledky výskumu získané pri rakovine prsníka využiť aj pri iných nádoroch?

Áno, do určitej miery je možné ich aplikovať aj pri iných nádorových ochoreniach.

Vďaka tomu, že ste robili výskum aj v USA, mohla na Slovensku vzniknúť Jednotka translačného výskumu. Čo to presne znamená?

Je to špecializované pracovisko, ktorého poslaním je prenášanie poznatkov základného výskumu do klinickej praxe. Pomáha tiež spätne riešiť klinicky významné problémy využitím experimentálnych prístupov, napríklad použitím bunkových línií. Je to teda akýsi most medzi základným výskumom a klinikou.

Čo znamenajú výsledky slovenského výskumu pre onkologických pacientov?

Slovenský onkologický výskum prispel (napriek podfinancovaniu) konkrétnymi výsledkami k lepšiemu pochopeniu nádorových ochorení. Bohužiaľ, laická verejnosť o mnohých výsledkoch nevie. Je to dané aj prístupom médií, ktoré sa snažia zverejňovať bulvárne „bombastické“ výsledky. Do médií sa ľahšie dostanú neseriózne výsledky, ktoré nie sú publikovateľné v renomovaných časopisoch a ani akceptované svetovou vedeckou komunitou. Takýto prístup je navyše neetický aj voči pacientom a ich príbuzným, ktorým sa na základe takýchto informácií dáva falošná nádej.

V čom vidíte hlavné problémy v podpore výskumu na Slovensku a čo by sa malo zmeniť?

Za jeden z hlavných problémov považujem predvídateľnosť financovania výskumu na Slovensku. Ak sa chceme viac priblížiť svetu v oblasti výskumu, je potrebné, aby grantové agentúry vyhlasovali výzvy pravidelne, možno aj za cenu prísnejšej selekcie podporených projektov. Takisto nám chýbajú granty pre začínajúcich vedcov, startupové granty na generovanie pilotných dát, ktoré následne môžu byť už predmetom riadnych grantov a podobne. Tretím dôležitým problémom stále zostáva nadmerná byrokratická záťaž namiesto toho, aby sme sa zamerali viac na hodnotenie vedeckých výstupov z grantov.

 

Pozn.: Na výskume sa podieľajú odborníci z Lekárskej fakulty UK, Národného onkologického ústavu, Onkologického ústavu sv. Alžbety, Ústavu experimentálnej onkológie SAV, Ústavu patológie a Ústavu molekulárnej biomedicíny LF UK a Urologickej kliniky, ale aj zahraničné pracoviská v Česku a Kanade.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Zdravie

Teraz najčítanejšie