Americký generál naznačil, ako môže Západ reagovať na ruské použitie jadrových zbraní

David Petraeus bol jedným z najvplyvnejších generálov v amerických ozbrojených silách za posledné roky. Velil spojeneckým jednotkám v Iraku aj Afganistane a v rokoch 2011 a 2012 bol šéfom CIA.

Teraz je už na dôchodku, jeho slová preto treba brať hlavne ako názory síce vplyvného, no stále len nezávislého analytika. Keď sa ho v nedeľu moderátor televízie ABC News pýtal, ako vážne treba brať hrozbu použitia jadrovej zbrane zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina, povedal, že vážne.

„Áno, musíte to brať vážne. A Jake Sullivan verejne uviedol, že USA komunikuje s Ruskom, aká by nasledovala odpoveď,“ povedal Petraeus (69) v rozhovore pre reláciu The Week.

Národný bezpečnostný poradca vo vláde Joea Bidena Jake Sullivan predtým povedal, že by to pre Rusko malo „katastrofálne dôsledky“. Konkrétnejší však nebol.

Petraeus však už áno. Dodal však, že osobne o tom so Sullivanom nehovoril. Podľa generála by v prípade, ak by Rusko použilo jadrové zbrane, mohli Spojené štáty spolu s NATO zaútočiť na ruské pozície na Ukrajine konvenčnými zbraňami.

„Poviem vám hypoteticky. Odpovedali by sme tým, že by sme na čele s NATO, kolektívnym úsilím, vyradili všetky ruské konvenčné sily, ktoré môžeme vidieť a identifikovať na fronte na Ukrajine a na Kryme, rovnako aj každú loď v Čiernom mori,“ povedal Petraeus.

Nemôže to zostať bez odpovede

Súhlasil s tým, že by nešlo o aktiváciu článku 5, keďže Ukrajina nie je súčasťou NATO (aj keď cez víkend podala prihlášku, no jej prijatie sa neočakáva). Uznal však možnosť, ktorú predostrel moderátor, že rozšírenie radiácie z takejto zbrane na územie členských krajín by sa mohlo považovať za napadnutie krajiny NATO a aktivovať článok 5. Krajiny NATO susediace s Ukrajinou sú Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.

„Iná vec je, že by išlo o takú strašnú vec, že to nemôže zostať bez odpovede. Ale nebolo by to jadro za jadro. Nechcete sa dostať do jadrovej eskalácie. Musíte však ukázať, že toto sa v žiadnom prípade nedá akceptovať,“ povedal Petraeus.

Vyslúžilý generál, ktorý si neskôr trochu pokazil povesť tým, že ho odsúdili za prečin ponechania si utajených informácií, takisto povedal, že vývoj na bojisku je momentálne podľa neho pre Rusko „nezvrátiteľný“ a nepomôže tomu ani anexia či čiastočná mobilizácia.

K tvrdej odpovedi na prípadný ruský útok jadrovou zbraňou na Ukrajine vyzval minulý týždeň aj poľský minister zahraničných vecí Zbygniew Rau.

“Pokiaľ vieme, Putin hrozí použitím taktických jadrových zbraní na ukrajinskej pôde, nie na pôde NATO, čo znamená, že NATO by malo odpovedať konvenčnými zbraňami,“ povedal pre NBC News. „Odpoveď by však mala byť zničujúca. Predpokladám, že toto je jasný odkaz, ktorý Aliancia vysiela teraz Rusku,“ povedal Rau.

Medvedev: NATO priamo nezasiahne

Vladimir Putin v piatkovom prejave, v ktorom oznámil anexiu štyroch okupovaných území (mimochodom, stále nie je jasné, v akých hraniciach by ich chceli pripojiť k Ruskej federácii), vyslovene nespomenul jadrové zbrane. Ich použitím sa však vyhrážal už predtým.

V piatok takisto povedal, že Rusko použije všetku „silu a zdroje“ na obranu pripojených území. Rovnako spomenul (okrem iných historických udalostí od Ópiových vojen medzi Britániou a Čínou v 19. storočí po bombardovanie Drážďan), že Američania spôsobili precedens, keď v roku 1945 zhodili dve bomby na Hirošimu a Nagasaki. Tieto bomby ukončili druhú svetovú vojnu, odvtedy je použitie jadrových zbraní vo svete tabu.

Bývalý ruský prezident a súčasný zástupca predsedu Ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev na Telegrame zopakoval, že Kremeľ si vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane, ak by agresia konvenčnými zbraňami mala ohroziť samotnú existenciu Ruska. Zároveň naznačil, že Rusi sa neboja, ako by Západ odpovedal.

„Verím, že NATO by priamo nezasiahlo do konfliktu ani v tejto situácii. Napokon, bezpečnosť Washingtonu, Londýna a Bruselu je dôležitejšia pre NATO ako osud zanikajúcej Ukrajiny, ktorú nik nepotrebuje (…). Demagógovia v Európe a za morom nezahynú v jadrovej apokalypse. Preto prehltnú použitie akejkoľvek zbrane v tomto konflikte,“ napísal Medvedev minulý týždeň.

Prečo sú vágni

Existuje dôvod, prečo Spojené štáty a Západ nehovoria priamo (aspoň nie verejne), aké dosahy by malo použitie jadrových zbraní. Podľa New York Times bol istý stupeň nejasnosti jednou z kľúčových vecí k odstrašeniu v Studenej vojne.

Vágna hrozba má výhodu v tom, že nezaväzuje USA ku konkrétnym činom, napísal analytik Matthew Kroenig pre Atlantic Council. Ak by priamo hovorili, čo spravia, Rusko by to videlo ako červenú čiaru a v tom prípade by mali USA menej flexibility reagovať. Je takisto rozdiel, či Rusi použijú jadrovú zbraň na neobývanom mieste nad Čiernym morom alebo ju zhodia priamo na ukrajinské jednotky.

Na druhej strane priamejšia hrozba by mohla mať lepší odstrašujúci účinok.

„Kým vágna hrozba sa dá zhodiť zo stola ako lacné reči, špecifickejšia hrozba nesie riziko, že sa nakreslí červená čiara, ktorú Washington nedokáže vynútiť,“ napísal Kroenig.

Samotné ukrajinské tajné služby považujú možnosť, že Rusi použijú taktickú jadrovú zbraň, za „veľmi vysokú“. Ako napísal šéf kancelárie prezidenta Andrij Jermak pre The Atlantic, Kyjiv si nemyslí, že Putin blufuje, ale ani sa nebojí.

„Nič nás už viac nemôže vystrašiť. Ukrajinci videli, ako sa ich veľké mestá premenili na ruiny. Absorbovali sme mnohé formy konvenčnej a niektoré formy nekonvenčnej nepriateľskej paľby. Prežili sme všetky druhy mučenia. Objavili sme masové hroby všade, kam stúpila noha ruského vojaka. Pre nás je táto vojna existenčným bojom a nemáme inú možnosť, iba pokračovať,“ napísal.

Na Západe je to inak. Nechať použitie jadrových zbraní bez reakcie by podľa niektorých analytikov mohlo viesť k tomu, že by tieto zbrane ako prostriedok na dosiahnutie cieľov mohli použiť aj iné štáty, ktoré ich majú, a ďalšie štáty vrátane diktátorských by sa k nim mohli snažiť prepracovať.

Nemenovaní americkí predstavitelia, ktorých oslovil denník New York Times, považujú však stále riziko, že Putin použije jadrovú zbraň, za nízku. Nevideli ani žiaden dôkaz, že s nimi nejako hýbu. Takisto analýza Pentagónu naznačuje, že použitie taktickej jadrovej bomby na fronte na Ukrajine by z vojenského hľadiska mala málo benefitov.

S tým súhlasí aj Inštitút pre štúdium mieru. „Akékoľvek oblasti zasiahnuté ruskými taktickými jadrovými zbraňami by pre Rusov boli nepriechodné a zrejme by zabránili ďalšiemu ruskému postupu,“ cituje ISW agentúra Reuters.

„A cena pre Putina – z drsnej medzinárodnej odpovede, možno aj od Číňanov, ktorých podporu potrebuje najviac, by bola obrovská,“ píše denník.

Z rozhovorov s predstaviteľmi sa spomína viacero možností, ako by mohol zareagovať Západ na detonáciu jadrovej bomby na Ukrajine. Jednou z nich je úplné odpojenie Ruska od svetovej ekonomiky či istá vojenská odpoveď, no taká, ktorou by pravdepodobne odpovedali Ukrajinci západnými konvenčnými zbraňami. Stále je množstvo zbraní, ktoré Američania odmietajú dodať Ukrajincom, hoci tí po nich volajú.

Medzi súčasným stavom a použitím jadrovej bomby je podľa denníka ešte niekoľko krokov, ktoré môže použiť Putin, aby zastrašil Západ od pomoci Ukrajine, čo by mohlo pomôcť Rusom zastaviť ukrajinské protiútoky.

Mohlo by ísť o sabotážnu kampaň v Európe, útočenie na ukrajinskú infraštruktúru alebo cielenie na vysokých predstaviteľov v Kyjive. Minulý týždeň došlo k sabotáži na prevažne ruských plynovodoch Nord Stream. Nevie sa, kto je za tým, no niektorí pripúšťajú aj možnosť, že Rusi vyslali Západu odkaz o budúcej možnosti takto zničiť plynovody, ktoré majú väčší význam ako aktuálne nefungujúce rúry z Ruska cez Baltské more do Nemecka.