Kto to povie Putinovi? Séria porážok rozhádala ruské velenie aj politické elity

„Kto mu to povie?“ Tak nejak by mohla znieť otázka, ktorú si spolupracovníci ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorým je ešte dovolené sa k „telu“ približovať, navzájom kladú pred vstupom do komnát vodcu.

Nikto sa nehlási.

Odtrhnutosť od reality a strach z hnevu diktátora sa stali hlavným problémom Ruska vo vojne proti Ukrajine. A doviedli vedenie krajiny aj armádne velenie k situácii, ktorá je pre krajinu vo vojne katastrofou: hádky v mocenskej štruktúre, o ktorých sa dosiaľ iba šepkalo, sa presunuli do verejného priestoru.

Môže za to Lyman. Obsadenie strategického mesta, ktoré Rusko podľa Putinom podpísaných dohôd teraz považuje za ruské územie, ohlásil Kyjiv 1. októbra. Deň pred tým, naopak, ohlásila Moskva, že 15 percent Ukrajiny je teraz Ruská federácia a útoky na toto územie budú vnímané ako útoky na zvrchované ruské teritórium. Z vyhlásenia šiel strach, vo vzduchu visela hrozba použitia jadrových zbraní, ktoré Rusi v prípade ohrozenia svojej štátnosti vnímajú ako oprávnené.

Ukrajinci si dianie v Kremli vrátane veselice na Červenom námestí, na ktorej sa prezident Putin márne snažil naučiť dav skandovať „Rusko, Rusko, Rusko…“, veľmi nevšímali. Obkľučovali Lyman a vyzývali ruských vojakov, aby sa vzdali. Práve situácia v Lymane a to, že tam zostali tisíce ruských vojakov, svedčí o zmätočnosti ruského vojenského velenia a jeho kolízii s tým, čo chce vidieť a počuť Kremeľ.

Zachráň sa, kto môžeš

I keď pôvodné odhady, že v obkľúčení je 5500 ruských vojakov, sa ukázali byť asi trochu prehnané – zatiaľ nie je známe, koľko ich Ukrajinci zabili pri ústupe, koľko zajali ani koľko sa ich stačilo niekde skryť alebo ustúpiť na „výhodnejšie pozície“, ako hlása Moskva. To, čo zostalo v lymanských uliciach i okolo prístupových ciest, svedčí o jednom: príliš organizovaný ústup to nebol. Išlo skôr o chaotický útek, pri ktorom si vojak nestačí vziať so sebou vôbec nič. Techniku – či už použiteľnú, alebo nie – zanecháva na mieste, rovnako ako dôležité dokumenty vypovedajúce o tom, ako sa okupačná správa správala.

Nestačia ani zachrániť kolaborantov, zamaskovať masové hroby alebo sa zbaviť dôkazov a svedkov svedčiacich o tom, čoho sa kto dopustil.

Zatiaľ z Lymanu neprichádzajú správy ako z Buči a Iziuma, ale bude treba si počkať na podrobnejšie informácie z miesta.

Ruská armáda po sebe zanechala padlých i techniku, miestnych kolaborantov aj dôležité dokumenty: 

https://twitter.com/PierreDBorrelli/status/1576024717806690304

Ruská armáda sa po oslobodení Lymanu stala razom cieľom posmeškov na ruských sociálnych sieťach, čo bolo doteraz doménou skôr ukrajinských užívateľov. Tentokrát sa však pridali aj mnohé známe ruské tváre a tie najznámejšie sa navyše medzi sebou začali hádať. Najrazantnejšie vystúpili dvaja muži so slávnymi menami a komplikovaným osobnostným profilom. Putinovi priatelia:

• Ramzan Kadyrov, vodca ruského Čečenska, ktorým ruská inteligencia, a to aj tá proputinovská, hlboko pohŕda ako nevzdelaným hlupákom a agresívnym šialencom;
• a Jevgenij Prigožin, rovnako rozporuplne vnímaný ruskou politickou scénou aj verejnosťou. Zakladateľ súkromnej ruskej armády Vagnerova skupina, ktorý je vďaka svojej cateringovej firme známy ako Putinov kuchár. Donedávna človek skrývajúci svoje aktivity, medzi ktoré patrí aj vybudovanie tzv. továrne trollov v Petrohrade.

Oboch spája vášnivá túžba bojovať a víťaziť, obaja sú zástancami použitia jadrových zbraní, obaja deklarujú nenávisť nielen k akémusi „ukrajinskému fašizmu“, ale aj k „dekadentnému Západu“, k USA, ktoré je nutné zničiť, i Európanom, ktorých si podľa nich bude lepšie podrobiť a donútiť k pokore a poslušnosti.

Кадыров и Пригожин безнаказанно "чмырят" армию РФ: один из самых позорных дней для генералитета https://t.co/pvVMNYPkhi pic.twitter.com/fu9i38QBSn

— Диалог.UA (@Dialog_UA) October 2, 2022

„Obrane tohto úseku velil veliteľ centrálneho vojenského okruhu generálplukovník Alexandr Lapin,“ napísal Kadyrov na sociálne siete. A zvalil na neho všetku vinu za všetky posledné prehry.

Lapin pritom dostal od Putina hviezdu Hrdinu Ruska za to, že v júli dobyl Lysyčansk ležiaci na rieke Siverskyj Donec. „Vôbec tam nebol,“ žaluje Kadyrov na jedného z najváženejších ruských veliteľov, ktorý vzhľadom na vojenské úspechy dostal nakoniec pod svoje velenie aj západný vojenský okruh.

Takto kritizovať de facto aj svojho veliteľa, ako to urobil Kadyrov, si zatiaľ nedovolil nikto. Iba atmosféra chaosu, rozčarovania a zmätku vo vedení krajiny umožňuje, že sa také poníženie vojenských autorít odohráva beztrestne. Zatiaľ.

K mäsiarovi sa pridal kuchár

„Smutné nie je to, že Lapin je nemožný. Ale to, že ho zvrchu kryjú velitelia z generálneho štábu,“ pustil sa čečenský líder do celej vojenskej zvrchovanosti. „Ak by to bolo na mne, tak by som z Lapina urobil vojaka, zobral mu vyznamenanie a so samopalom v rukách by som ho poslal na front, aby zmyl tú hanbu vlastnou krvou,“ vyhlásil Kadyrov.

Čečenský mäsiar, ako Kadyrova prezývajú, nie je významný ani tak tým, že stojí na čele tejto predtým odbojnej ruskej kaukazskej republiky, ale tým, že je veľmi blízky Putinovi. Svojho času k nemu mal prístup prakticky kedykoľvek a navštívil ho v Kremli dokonca v teplákoch, čo by zjavne nikomu inému neprešlo.

Putin ho nazýval „synom“ a dovoľoval mu to, čo nikomu inému. Jeho slovám, akokoľvek hrubým a neučesaným, načúval viac než radám mnohých generálov. Kadyrovova kritika sa bezpochyby dostala do Kremľa aj teraz.

K čečenskému vodcovi sa pridal ďalší Putinov obľúbenec – majiteľ najväčšej súkromnej armády v Rusku, vagnerovcov, Jevgenij Prigožin. Ten hneď, ako sa Kadyrov vyslovil ohľadom armádneho velenia, zareagoval: „Ramzan, borec, vzplaň! Vyžeňme ich bosých na front,“ navrhol, čo robiť s generálmi.

Do tretice sa ozval bývalý „minister obrany“ tzv. Doneckej ľudovej republiky Igor Strelkov Girkin (obžalovaný a hľadaný medzinárodným tribunálom v súvislosti so zostrelením malajzijského boeingu na lete MH17).

Ten kritizuje ruské velenie dlhodobo a viac z takticko-strategických než politických pozícií. Ako prvý na svojom kanáli na Telegrame oznamoval porážky Rusov na rôznych úsekoch frontu už pred Lymanom.

Teraz zverejnil fotografiu náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova s ironickým textom: „Tak tento súdruh sa teraz preslávi všetkými našimi víťazstvami – od deeskalácie v Kyjivskej, Sumskej i Černihivskej oblasti cez ‚úspešné‘ preskupenie pri Balakliji, Kupiansku, Iziume i Volčansku až po ‚ústup na výhodnejšie pozície‘ pri Lymane.“

Náčelník ruského generálneho štábu Gerasimov sa stal po páde Lymanu na sieťach zdrojom mnohých urážok a posmeškov. „Gerasimov je geniálny stratég. Má to vpísané do tváre. Náš Suvorov i Kutuzov,“ píše sa napríklad nad touto fotografiou: 

https://twitter.com/zhurnal_01/status/1576478383504080897

Je možné, že sa formuje organizovaná militantná mocenská skupina, apelujúca na pokračovanie vojny aj za cenu použitia jadrových zbraní až do „úplného víťazstva“.

Stará „vojenská garda“ ovládajúca ministerstvo obrany pod velením Sergeja Šojgua (hoci sám nie je pôvodom vojak) a generálny štáb na čele s Gerasimovom sa snažia o obhajobu – vraj žiadali mobilizovať zálohy už pred tromi mesiacmi, ale neboli vypočutí.

„V niektorých práporoch už vtedy zostávalo iba tridsať vojakov,“ napísal vojenský spravodajca vládnej agentúry RIA Novosti Alexandr Charčenko. „Lapina môžeme kritizovať, ale zbabelec to nie je,“ tvrdí novinár a naznačuje, že generálove rozhodnutia boli „hore“ ignorované, k „najvyššiemu“ sa vôbec nedostali a jeho rozumné postupy boli zamieňané za bezhlavý boj za cenu obrovských strát. Samo osebe je priznanie debaklu od spravodajcu propagandistického ruského média na ruskej informačnej scéne niečím absolútne novým.

Komu odovzdať velenie

Predovšetkým na sieti Telegram je veľa ruských kanálov, ktoré od februárového útoku na Ukrajinu systematicky šíria nenávisť voči Ukrajincom i Západu a zároveň oslavujú reálne aj vymyslené víťazstvá ruských vojakov. Príspevky tohto typu v posledných dňoch vymizli.

Aj títo propagandisti teraz kritizujú generála Lapina a náčelníka generálneho štábu Gerasimova. Dokonca opatrne našľapujú už aj okolo ministra obrany Sergeja Šojgua, ktorý taktiež patril (ako je to dnes, nie je známe) k najbližším spolupracovníkom prezidenta Putina. Trávili spolu dokonca dovolenky.

„Ste chlapi, alebo nie?“ pýta sa na sieťach ruských generálov bývalá poradkyňa predsedu ruskej Štátnej dumy Anastázia Kaševarovová, teraz známa novinárka a blogerka, ktorá tvrdo háji ideu „ruského sveta“.

„Máte odvahu, alebo nie? Páni Šojgu a Gerasimov, chceme sa spýtať, i keď sa to akoby nepatrí, pomočili ste sa do nohavíc? Vie prezident, čo sa deje? Kto ho informuje?“ kladie dosť priamočiare otázky, ktoré si teraz v Rusku kladú mnohí. Čo vlastne prezident vie?

Asi najznámejší vojenský vlastenecký kanál na Telegrame WarGonzo, ktorého spravodajca bol dokonca pozvaný do Kremľa na piatkovú oslavu anexie nových teritórií, sa snaží zmierniť hystériu, ale taktiež sa odhodláva k úplne bezprecedentnému kroku: „Je to širší problém,“ vysvetľuje, čo sa deje vo vojenskom velení, ku ktorému má napríklad vojenský spravodajca Semjon Pegov takmer neobmedzený prístup.

Práve Pegov vysvetľuje to, o čom doteraz písali iba opozičné médiá a čo vyslovovali iba zahraniční analytici: bojovať ako pred desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi už nie je možné. „Bolo to jasné už dva týždne po začiatku operácie,“ hovorí teraz, hoci dosiaľ bol voči armádnym veliteľom lojálny. „Máme však novú generáciu veliteľov,“ vyzýva Pegov na kádrové zmeny. „Tvrdé, kreatívne – Bajkot, Veter, Kolyma, Maloj (nazýva ich vojenským prezývkami – pozn. red.), stačí ích nechať pracovať.“

Spravodajca WarGonzo Jevgenij Poddubnyj, ktorý sa nachádzal v Lymane a ustúpil spolu s vojakmi do Kremennej a Rubižného, opísal, ako a prečo ruská armáda utrpela porážku. „Snáď sa naše velenie už prebudilo a pochopilo, že proti nám nebojujú hračkami,“ hovorí pred kamerou v programe Vojna Poddubného jeden z ruských vojakov. Ešte pred dvoma týždňami by jeho výpoveď do éteru v Rusku nikto nepustil.

https://www.youtube.com/watch?v=EzFZxDgyFbc

Reportér na to hovorí: „Nazývajme veci pravými menami – kyjivský režim na nás bolestivo udrel tu a dramatizuje sa aj situácia na juhu. Nechcem o všetkom hovoriť verejne, veľa vecí sa rieši, chcem povedať iba to, že problém naozaj máme.“

Problémom môže byť, pokiaľ tieto reportáže Putinovi nikto nepúšťa. Prezident sám s počítačom pracovať nevie. Je závislý od toho, čo sa mu jeho okolie odváži prezradiť.

Za straty je zodpovedný „Najvyšší“

Do diskusie plnej silných slov sa zapojili nielen vojenskí experti a velitelia, ale aj tí intelektuáli, ktorí zostávajú verní Putinovi.

Už pred niekoľkými týždňami prekvapil oscarový režisér Sergej Michalkov prosbou, aby nemuseli byť na fronte mobilizovaní ľudia, ktorí natáčajú „dôležité vlastenecké projekty“.

Podobne sa za svojich mužských redaktorov postavila šéfredaktorka propagandistického kanálu Russia Today Margarita Simoňanová, ktorá doteraz vyzývala k tomu najtvrdšiemu postupu proti Ukrajine a Západu, velebila ruských generálov a Rusov povzbudzovala v ochote zomrieť za vlasť. Teraz píše: „Ja nepredstavujem moc. Ja som novinárka. Som rovnaká časť spoločnosti, maličká čiastočka, cítim úplne rovnaké veci ako občania. Do politiky nikdy nepôjdem. Ja iba milujem svoj národ a slúžim mu. Nie úradníkom, nie generálom, ktorí rozhodujú a môžu uškodiť mojej krajine a môjmu národu.“

Aj Simoňanová patrila k tým, ktorí mali prístup k Putinovi, a plnila zadania z Kremľa s neobyčajnou ochotou. A teraz mu odkazuje cez sociálne siete, že mu jeho podriadení zrejme klamú: „Prestaňte všetci klamať. Lož vedie k zlým rozhodnutiam a tie k nevýslovným stratám,“ vyhlasuje.

Za pravdu jej celkom výnimočne dáva poslanec Štátnej dumy Andrej Gruliev, ktorý nečakane zverejnil to, čo sa vždy radšej ututlávalo: niekto vraj v armáde ukradol jeden a pol milióna uniforiem, alebo si nechal peniaze a vôbec ich nedal vyrobiť.

„Prestaňte klamať,“ odkazuje hlavná ruská propagandistka Simoňanová ministrom a generálom:

https://twitter.com/ru2ch/status/1575197624621318158

Spisovateľ, známy a prekladaný aj v Českej republike, Zachar Prilepin opovrhuje porazeneckým štýlom, ktorý sa objavil aj v ruských oficiálnych médiách. Správy o ústupe Rusov z Lymanu by mali podľa neho znieť takto: „Do ruského mesta Krasnyj Lyman (v skutočnosti ukrajinského Lymanu – pozn. red.) vstupujú ukrajinské ozbrojené sily. Do nášho mesta. Do nášho ruského mesta… Teraz je každá územná strata osobnou stratou hlavného veliteľa ruských ozbrojených síl.“

Stal sa tak jedným z mála, kto neútočí na generálov alebo ministra obrany, ale na samotného Putina.

Mieri tak na to, čo do médií preniklo už skôr – najdôležitejšie rozhodnutia teraz prijíma sám Putin. Jemu podriadení generáli sa zjavne boja vodcovi oponovať, a dokonca mu odkazovať „nepríjemné“ novinky. Velitelia na nižších úrovniach sa zase boja informovať o skutočnej situácii na fronte svojich nadriadených a efekt zdeformovanej reality sa tak vytvára od zákopov až po ministerstvo obrany, odtiaľ potom do Kremľa už putujú depeše obsahujúci falošný obrázok.

Na problém „kto mu to povie“ nakoniec poukázal aj slávny ruský moderátor a jeden z hlavných kremeľských propagandistov Vladimir Soloviov, hlasný podporovateľ jadrového úderu na územie USA. Teraz volá po tom, aby boli na zodpovednosť hnaní tí, ktorí ešte pred inváziou položili Putinovi na stôl papier obsahujúci informácie o stave a schopnostiach ukrajinskej armády. „Divím sa, ako sme vôbec mohli zabrať celkom veľké územia,“ priznáva Soloviov, ktorý ešte na jar tvrdil, že Rusko iba z ohľaduplnosti voči civilistom „nerozšliape“ celú Ukrajinu jedným úderom.

Lyman sa tak pre Rusov stal nielen významnou územnou stratou, ale aj ťažkým psychologickým úderom. Iba nie je jasné, či to prezidentovi Putinovi už niekto vôbec povedal.