Denník N

Aby som sa s vami stretol, musel som sa nadopovať liekmi, hovorí muž s chronickým únavovým syndrómom

Foto - Ludvík Hradilek/Deník N
Foto – Ludvík Hradilek/Deník N

Rozhovor sme si dohodli dopoludnia, keď je vyššia pravdepodobnosť, že tridsaťročného Šimona Procházku chronický únavový syndróm neparalyzuje v posteli a bude schopný prejsť zopár krokov od svojho bytu. Aj tak to ráno vyzeralo, že stretnutie zruší.

V rozhovore pre Deník N opísal, ako sa jeho život zo dňa na deň obrátil naruby. Pred troma rokmi sa Šimon stal chronicky unaveným človekom, ktorý musel skončiť s prácou, prerušiť štúdium, zanechať šport a namiesto cestovania po Mexiku sa tešiť, ak sa mu niekedy podarí dostať sa k Máchovmu jazeru.

Z rozhovoru sa okrem iného dozviete:

  • ako sa z dynamického športovca stane pacient s únavovým syndrómom;
  • aký je bežný deň Šimona Procházku;
  • čo pre neho dnes predstavuje jazda električkou;
  • aké sú najväčšie mýty spojené s týmto ochorením;
  • prečo túto diagnózu poisťovne nemajú rady;
  • čo majú ľudia s únavovým syndrómom spoločné s leňochodom.

Stretávame sa o desiatej dopoludnia. Ako sa cítite?

Bude to znieť ako klišé, ale cítim sa unavene.

Už takto po prebudení. 

Áno, už takto od rána. Ono je to nekonečný proces. Človek sa budí s pocitom, akoby v noci bežal maratón alebo ho prešiel vlak či kamión. Spánok ani žiadny iný odpočinok neposkytuje potrebnú úľavu. Keď je normálny človek unavený, riešenie nájde práve v odpočinku, ale s touto chorobou to tak jednoducho nie je.

Moja predstava, že chronický únavový syndróm je choroba, pri ktorej človek pociťuje urputnú únavu, ktorej sa nezbaví tým, že by si šiel odpočinúť, je teda správna?

Je to tak. Nejde však len a iba o únavu. Sú tam aj ďalšie symptómy. Navyše únava ako taká je súčasťou takmer všetkých ochorení, takže človek s chrípkou alebo človek, ktorý si vyvrtne členok, je takisto unavený. Je to sprievodný proces a dôkaz, že telo s chorobou bojuje.

Takže sa to zle diagnostikuje. Môže sa stať, že ste stále unavený a chodíte po najrôznejších ambulanciách a nikde nemôžu prísť na príčinu. Pritom máte chronický únavový syndróm. Alebo ho nemáte, cítite sa unavene, ako únavový syndróm to riešite a k lekárovi nejdete – a môže vám prekĺznuť nejaká vážna diagnóza. 

Áno, nie je určený žiadny konkrétny biomarker, na základe ktorého by lekár jasne určil, že skutočne ide o únavový syndróm. Diagnostika teda prebieha tak, že sa vylúčia iné ochorenia s obdobnými symptómami a až potom sa v ideálnom prípade diagnostikuje chronický únavový syndróm.

Foto – Ludvík Hradilek/Deník N

Ako sa to teda začalo u vás?

Začalo sa to na prelome jari a leta 2019. Dostal som úplne bežnú vírusovú angínu. Tá choroba mala úplne klasický priebeh, ktorý asi každý pozná. Mal som bežné príznaky, ako škriabanie v krku, teplota, zväčšené uzliny, bolesti kĺbov a svalov. Hoci som nikdy žiadnymi chorobami veľmi netrpel, toto ma celkom zasiahlo. Dostal som antibiotiká, ktoré sa po nejakých desiatich dňoch museli opakovať. Keď príznaky okrem zníženia teploty prakticky neodznievali ani po ďalšej dávke antibiotík, dostal som ďalšiu dávku. V súčte to boli nejaké tri týždne a základné príznaky skutočne zmizli. S výnimkou únavy, bolesti svalov, kĺbov, kostí a malátnosti. Prepáčte, že hovorím tak zmätene, aj to je jeden z prejavov chronického únavového syndrómu.

To je v poriadku, môžeme rozhovor urobiť aj na dva razy. 

Chronický únavový syndróm človeku narušuje kognitívne schopnosti.

Zle sa hľadajú slová. Áno, to je v tých hlavných príznakoch. 

Sú, samozrejme, rôzne stupne intenzity a záleží na tom, v akom štádiu sa človek práve nachádza. V dlhodobejšom horizonte to môže byť zlé, ale väčšinou sú tam výkyvy, keď sa človek cíti chvíľu lepšie, potom zase horšie. Vyvíja sa to v nejakej sínusoide. Ale v dlhodobom horizonte je to konštantný stav.

Skončili sme pri tom, ako ste sa dostali z virózy, ale boli ste unavený, malátny, mali ste bolesti. Čo bolo potom?

Ten stav pretrváva dodnes.

Lekár konečne vedel, o čom hovorím

Ako ste to vtedy riešili? Ako dlho trvalo, kým vám a lekárom došlo, o čo ide?

Najskôr som, samozrejme, šiel za praktickým lekárom, ktorý mi po tých troch týždňoch liečby urobil základnú sériu testov, výtery, meranie teploty, tlak a podobne. Bolo jasné, že už tam žiadny priestor pre antibiotiká nie je, a tak ma odoslal späť do pracovného procesu. Ibaže tá únava a bolesti boli také neutíchajúce, že som do práce nastúpiť jednoducho nemohol. Zvládol by som tak hodinu denne. Možno aj dve hodiny. To by ma však vyčerpalo na zvyšok dňa. Jednoducho by som iba spal. Je to porovnateľné s tým, keď idete s chrípkou do práce. To tiež vydržíte iba chvíľu.

Videla som reportáž o človeku s únavovým syndrómom, ktorý hovoril, že naozaj iba leží a je sotva schopný doplaziť sa na toaletu. 

Je to tak. Ja to našťastie až také závažné väčšinou nemám. Niektorí ľudia naozaj vôbec nevylezú z postele a sú na umelej

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Zdravie

Teraz najčítanejšie