Denník N

Zabudnime na strach z konzervatívneho alebo liberálneho ministra školstva

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V súčasnej fragmentovej spoločnosti je škola jedným z mála miest, kde je šanca stretnúť rovesníkov z iného sociálneho prostredia ako svojho.

Autor je odborník na vzdelávanie

Prístupy Branislava Gröhlinga a Borisa Kollára k vymenovaniu ministra školstva boli škodlivé a ukazujú hlboké nepochopenie úlohy vzdelávania v demokratickej spoločnosti. Koalícia týždne hľadala ministra alebo ministerku školstva a najväčšou témou bolo, z akého kmeňa bude pochádzať. A to je chyba.

Exminister školstva sa veľmi nešťastne minulý mesiac vyjadril k svojmu možnému nástupcovi. Keď bol Daniel Bútora jedným z vážnych kandidátov, Gröhling aj pri jeho mene vyjadril obavu z pretláčania konzervatívnej ideológie. Dodal, že by nás to mohlo všetkých mrzieť.

Pritom Bútora sa vo vzdelávacích kruhoch a medzi odborníkmi teší dobrej povesti. To, že sa počas komunizmu stretával s kresťanským disentom, chodil na bohoslužby v súkromných bytoch a v dospelosti sa dal pokrstiť, by u nikoho nemalo vzbudzovať strach.

Boris Kollár mal opačné obavy ako Branislav Gröhling. Predseda parlamentu chce zasa chrániť konzervatívne orientovaných ľudí a kresťanov pred šikanovaním zo strany progresívnych a liberálnych médií a elít. A preto na ministra školstva presadzoval konzervatívca.

Školstvo však nemá byť len o tom, že učíme deti čítať, počítať, chápať fyzikálne zákony alebo sa naučiť cudzí jazyk. Základné školy sú dnes jedným z mála miest, kde sa stretávajú deti z rôznych spoločenských vrstiev. Deti, ktorých

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Školstvo

Komentáre

Teraz najčítanejšie