Denník N

Ako nás zasiahne zmena klímy? Otázky a odpovede pred summitom v Paríži

Skutočne sa otepľuje? Čo je skleníkový efekt a skleníkové plyny? Panuje medzi vedcami zhoda o globálnom otepľovaní?

Takmer dve stovky štátov budú od 30. novembra do 11. decembra rokovať v Paríži na klimatickej konferencii OSN. Debatovať budú o novej klimatickej zmluve, ktorá by mala znížiť emisie skleníkových plynov, aby sme sa vyhli nebezpečným dôsledkom klimatickej zmeny.

Skúsili sme spísať odpovede na otázky, čo veda vie o globálnom otepľovaní.

Skutočne sa Zem otepľuje?

Áno. Od začiatku dvadsiateho storočia, obzvlášť od 70. rokov minulého storočia, teplota na Zemi stúpa. Celosvetovo sa od roku 1880 priemerná teplota na Zemi zvýšila o 0,85 °C. Globálny nárast však nevylučuje lokálny pokles priemernej teploty.

Panel IPCC  v poslednej správe predpokladá, že do konca 21. storočia zaznamenáme nárast teploty v rozmedzí od 0,3 °C po 4,8 °C v porovnaní so súčasnosťou. To je široký rozdiel a záleží od toho, ako budú ľudia naďalej vypúšťať skleníkové plyny do atmosféry. Každopádne, chladnejšie ako v súčasnosti by byť nemalo ani v tom najoptimistickejšom scenári.

Menila sa klíma aj v minulosti?

Áno. Zem sa otepľovala a ochladzovala aj v minulosti. Striedali sa tu ľadové a medziľadové doby.

Teplota kolísala aj počas posledných 2-tisíc rokov. Okolo roku 1000 až 1300 bolo v Európe teplo ako v 20. storočí. Od 16. 15. do 19. storočia nastala malá doba ľadová (s veľkou sa však nedá porovnať), keď bolo veľa tuhých zím.

Podrobnejšie údaje o teplotách máme od roku 1880, medzi inými vďaka záznamom Goddardovho inštitútu pre vesmírne štúdie, ktorý patrí pod NASA. Aj predtým sa teplota merala (v Európe niekde aj od 18. storočia), ale údajov je primálo na to, aby sme z nich dokázali odhadnúť priemerné teploty na celej zemeguli.

Klímu v obdobiach predtým rekonštruujú vedci z nepriamych údajov. Najlepším zdrojom informácií sú vrty do ľadu v Arktíde a na Antarktíde.

Vďaka výskytu špecifických iónov v ľade dokážu odhadnúť úroveň morského ľadu, aktivitu oceánov v minulosti alebo slnečnú intenzitu. Z bubliniek plynov usudzujú, aké bolo zloženie atmosféry vrátane úrovne skleníkových plynov. Vedci sa takto dokážu pozrieť až 800-tisíc rokov dozadu.

Nahliadnuť až 2-tisíc rokov späť im umožňujú letokruhy na stromoch, využívajú sa aj historické pramene. Štúdium koralov dáva vedcom informácie o teplote a výžive v oceánoch.

Odhad teploty počas počas posledných 2000 rokov podľa rôznych štúdií. Vidno z nich, že v posledných rokoch je najteplejšie. ZDROJ - WIKIMEDIA
Odhad teploty počas počas posledných 2000 rokov podľa rôznych štúdií. Vidno z nich, že v posledných rokoch je najteplejšie. Zdroj – Wikimedia

Tak v čom je súčasné otepľovanie iné?

Súčasné globálne otepľovanie sa od predošlých líši vo dvoch bodoch. Sú nimi tempo – je rapídne a dôvody globálneho otepľovania – je za ním hlavne človek.

Prechod z poslednej ľadovej doby (trvala asi 100-tisíc rokov, skončila sa zhruba pred 12-tisíc rokmi) do súčasnej medziľadovej trval asi 5-tisíc rokov. Nám by sa to mohlo podariť vtesnať do 110 rokov.

Klimatické modely predpovedajú, že medzi rokmi 1990 až 2100 sa oteplí až o 4,1 °C. V takom prípade by rýchlosť oteplenia bola 45-násobná oproti otepleniu, ktoré naši predkovia zažili, keď Zem prechádzala od poslednej doby ľadovej.

Súčasné otepľovanie z najväčšej miery zapríčinil človek. Do ovzdušia od priemyselnej revolúcie vypúšťame vo veľkom skleníkové plyny, ktorý vytvárajú skleníkový efekt a tým zohrievajú Zem.

Čo je to ten skleníkový efekt?

Zem dostáva energiu zo Slnka, zohrieva sa a zbavuje sa energie v podobe infračerveného žiarenia. Skleníkové plyny zachytia časť z tejto energie v atmosfére predtým, než unikne do vesmíru. Zachytené teplo v atmosfére nadmerne ohrieva Zem – dochádza k takzvanému „skleníkovému efektu“.

Zem nie je ani príliš horúca, ani príliš studená, vďaka tomu sú podmienky na planéte vhodné na život. Skleníkový efekt sa vyskytuje prirodzene, udržiava planétu na prijateľnej priemernej teplote 15 °C.

Medzi skleníkové plyny patrí oxid uhličitý (CO2), metán (CH4) alebo oxid dusný (N2O). Ľudia ich do vzduchu vylučujú najmä pri spaľovaní fosílnych palív.

Množstvo CO2 v atmosfére sme zvýšili z 278 častí na milión v roku 1800 na zhruba 400 častí na milión v súčasnosti. Momentálne je v atmosfére najviac CO2 za niekoľko posledných miliónov rokov, možno až 25 miliónov.

Koncentrácia metánu sa od roku 1750 zvýšila o 148 percent a oxidu dusného o 18 percent.

"Koncentrácia

Nespôsobuje otepľovanie aktivita Slnka?

Slnko vlýva na klímu na Zemi, ale za globálne otepľovanie zodpovedné nie je. Otepľovanie je príliš masívne, aby ho mohla vyvolať slnečná aktivita. Napríklad medzi rokmi 2005 až 2010 aktivita Slnka poklesla, ale teploty na Zemi aj tak stúpli.

Ak by bolo za globálne otepľovanie zodpovedné Slnko, ohrievali by sa všetky vrstvy atmosféry. Ale to nepozorujeme. Ohrieva sa iba spodná vrstva zvaná troposféra, zatiaľ čo horná vrstva (stratosféra) sa ochladzuje.

Môže za otepľovanie aktivita sopiek či ozónová diera?

Nie. Celkovo sopky uvoľnia iba okolo päť percent objemu oxidu uhličitého v porovnaní s objemom, ktorý vypúšťajú ľudia, takže relatívne málo.

Zhruba každých dvadsať rokov dochádza k erupcii sopky, pri ktorej sa do atmosféry uvoľní obrovské množstvo častíc a iných plynov. Je ich tak veľa, že vytvoria akýsi štít pred slnečným žiarením, čo vedie k obdobiu globálneho ochladzovania. Častice a plyny sa spravidla rozpustia do dvoch rokov, ale účinok má celosvetový rozmer.

Čo sa týka ozónovej diery (diera v ozónovej vrstve nad južným pólom počas jari na južnej pologuli), odpoveď má dve časti. Ozónová diera nemá na globálne otepľovanie vplyv vtedy, ak sa bavíme o množstve UV žiarenia, ktoré cez ňu prenikne. Je také malé, že globálne otepľovanie vysvetliť nedokáže.

Na druhej strane, ozónová diera vplýva na atmosférickú cirkuláciu a takýmto spôsobom ovplyvňuje klímu na južnej pologuli.

Aký je rozdiel medzi globálnym otepľovaním a klimatickými zmenami?

Globálne otepľovanie je priemerný nárast teplôt zemského povrchu, oceánov a najnižšej vrstvy atmosféry.

Klimatická zmena je širší termín: zahŕňa globálne otepľovanie a ďalšie zmeny, ku ktorým na Zemi dochádza. Patria k nim nárast hladiny morí, topiace sa ľadovce, úbytok ľadu v Grónsku, na Arktíde, zmeny v dĺžke vegetačného obdobia alebo v migrácii živočíchov.

Ide o dôsledok globálneho otepľovania, ktoré je v prevažnej miere spôsobené spaľovaním fosílnych palív a vypúšťaním plynov, ktoré zachytávajú teplo.

Panuje medzi vedcami zhoda o globálnom otepľovaní?

Zo štúdie z roku 2010 vyplýva, že 97 percent zo vzorky takmer 1500 klimatológov na celom svete si myslí, že tempo otepľovania nie je výsledkom výhradne prírodných procesov, pretože k nemu výraznou mierou prispieva človek, hlavne emisiami skleníkových plynov.

Väčšina vedeckých organizácií konštatuje, že za globálne otepľovanie môže človek a jeho aktivity. Články vo vedeckých časopisoch, ktoré odmietajú vplyv človeka na globálne otepľovanie, sú vo výraznej menšine. Väčšinou pochádzajú od ľudí, ktoré nie sú expertmi v oblasti klimatológie.

Skončilo sa obdobie globálneho otepľovania po roku 1998?

Nie. Je pravda, že rok 1998 bol vôbec najteplejší v 20. storočí, ale až štrnásť z pätnástich najhorúcejších rokov nastalo od roku 2000. Rok 2014 bol vôbec nejteplejší v dejinách merania, no tento rok s najväčšou pravdepodobnosťou rekord prekonáme.

Prvých deväť mesiacov tohto roku bolo vôbec najteplejším takýmto obdobím – o 0,85 °C nad priemerom dvadsiateho storočia. Doterajší rekord z rokov 2010 a 2014 sme prekonali o 0,12 stupňa.

Globálne otepľovanie neznamená, že každý ďalší rok bude teplejší ako predošlý. Vedci sledujú trend, preto sa pozerajú na dlhšie časové úseky v rádoch piatich či desiatich rokov. Je pravda, že v rokoch 1998 až 2012 sme do atmosféry vypustili viac CO2 ako v akomkoľvek inom 15-ročnom období predtým, a zároveň platí, že došlo k spomaleniu otepľovania. Väčšinu nadbytočného tepla pohltil oceán.

Topí sa ľad na póloch?

Nárast teploty sprevádzajú javy, ktoré negatívne vplývajú na náš život a na život iných živočíšnych druhov. Medzi najdramatickejšie patrí zmenšenie arktického morského ľadu. V roku 2012 pozorovali vedci na Arktíde vôbec najmenšiu ľadovú pokrývku v dejinách meraní.

Predpokladá sa, že do niekoľkých rokov bude Severný ľadový oceán počas letných mesiacov úplne bez ľadu. Topia sa aj horské ľadovce. To povedie k zhoršeniu dostupnosti vody v riekach.

S Antarktídou je to zložitejšie. Podľa nedávnej štúdie NASA pevninský ľad na nej aj v súčasnosti pribúda. Akumulácia ľadu snežením, ktorá sa začala pred 10-tisíc rokmi, stále prevyšuje úbytok ľadu v dôsledku otepľovania. Za pár desaťročí sa to však má zmeniť. Niektorí štúdii vyčítali, že posledné údaje uvádza z roku 2008.

Topenie plávajúcich morských ľadovcov v Arktíde má len veľmi malý vplyv na zvyšovanie hladiny morí. Ak sa však topia pevninské ľadovce (momentálne najmä v Grónsku), hladina svetových morí stúpne.

Ako veľmi rastie hladina morí?

Zvyšovanie hladiny spôsobuje okrem topenia pevninských ľadovcov aj zohrievanie morí (molekuly vody sa rozťahujú). V roku 2014 stúpla celosvetovo o 3 milimetre. Ide o takmer dvojnásobok oproti priemeru v 20. storočí (1,6 milimetra ročne).

Od roku 1870 stúpla hladina morí asi o 20 centimetrov. Panel IPCC odhaduje, že hladina morí môže podľa rôznych scenárov narásť do roku 2100 od 28 po 98 centimetrov.

To neznie dramaticky. Nízko položené oblasti ako ostrovy v Tichomorí či Maldivy v Indickom oceáne, ktoré majú najvyšší bod len vo výške pár metrov nad morom, to však výrazne ohrozuje.

Klimatológovia sa najmä obávajú, že stúpajúca teplota v ďalších storočiach povedie k ešte vyššiemu nárastu hladiny morí. To by už reálne ohrozovalo svetové metropoly a milióny ľudí.

Pred zhruba 120-tisíc rokmi bola podľa poslednej správy IPCC teplota vyššia asi o 2 stupne ako v súčasnosti. Hladina morí vtedy pravdepodobne narástla o 5 až 10 metrov.

Ako nás zmena klímy ohrozí v najbližších rokoch?

Vedci odhadujú, že vplyvom globálneho otepľovania bude extrémne počasie častejšie, postihovať bude čoraz väčšie územia. Pravdepodobne bude viac období sucha, vysokých horúčav, silných lejakov, povodní, snehových búrok a krutých zím.

Uvedené javy zásadným spôsobom ovplyvnia našu spoločnosť. Vyžiadajú si sťahovanie z pobrežných oblastí a migráciu za vodou, spôsobia škody na úrode. Zníži sa poľnohospodárska produkcia, v teplejšom prostredí sa budú rýchlejšie šíriť choroby. Najviac budú trpieť rozvojové krajiny, ktoré nemajú prostriedky na to, aby dokázali uvedeným katastrofám čeliť.

Vyššia kyslosť oceánov bude mať negatívny vplyv na morské spoločenstvá – dôjde k poklesu druhovej rozmanitosti. Pri zvýšení priemernej globálnej teploty vzduchu o 1,5 až 2,5 °C hrozí, že vymrie približne 20 až 30 percent všetkých druhov rastlín a živočíchov.

Ekonomický a ekologický dosah možno pozorovať už pri oteplení o 0,8 °C, ktoré už nastalo. To neznie ako veľa, ale rozdiel v priemernej teplote medzi dneškom a poslednou dobou ľadovou bol iba 5 stupňov Celzia.

Prispejú klimatické zmeny aj k vojnám?

Zrejme áno. Debatuje sa, že klimatické zmeny určitým spôsobom prispeli k občianskej vojne v Sýrii. Po najhoršom období sucha, ktoré krajinu decimovalo od roku 2007 do roku 2010, sa viac ako 1,5 milióna ľudí presťahovalo z vidieka, kde sa úplne vyčerpali zdroje vody, do miest.

V rokoch 2002 až 2010 došlo v Sýrii k nárastu mestskej populácie z 9 miliónov na takmer 14 miliónov. S touto masou si krajina nedokázala poradiť. V mestách ľudí nečakalo nič iné ako život na okraji spoločnosti, bez práce a v chudobe. Netrvalo dlho a frustrácia si vyžiadala svoju daň – vypukla občianska vojna.

Dá sa klimatickým zmenám zabrániť?

Ak by sme dnes prestali vypúšťať skleníkové plyny, globálne otepľovanie by pokračovalo – desaťročia, možno storočia. Dôvodom je, že našej planéte trvá, kým na zmenu zareaguje. Oxid uhličitý, hlavný skleníkový plyn, v atmosfére pretrváva stovky rokov.

Reagovať na klimatické zmeny sa dá dvomi spôsobmi. Po prvé, znížením skleníkových plynov, ktoré vypúšťame do atmosféry. A potom, adaptáciou na klimatické zmeny, napríklad sťahovaním z pobrežných oblastí.

Aké boli klimatické konferencie v minulosti?

Rokovania na globálnej úrovni o klimatických zmenách sa vedú už viac ako dvadsať rokov. V roku 1992 vytvorili vlády v brazílskom Riu de Janeiro Rámcový dohovor OSN o zmene klímy. Zmluva je stále účinná, vlády sa v nej zaviazali, že „stabilizujú objem skleníkových plynov v atmosfére tak, aby sa vyhli nebezpečnému vplyvu človeka na klimatický systém“.

Zmluva nešpecifikovala konkrétne kroky k naplneniu tohto cieľa. Po rokoch hádok vznikol v roku 1997 Kjótsky protokol. Ide o prvú zmluvu, ktorá jednotlivým krajinám nariaďovala redukovať emisie skleníkových plynov.

Rozvinuté krajiny zmluva zaväzovala k tomu, aby do roku 2012 znížili emisie skleníkových plynov v priemere o 5,2 percenta v porovnaní s rokom 1990.

Po právnej stránke nebol dokument účinný, pokiaľ ho krajiny, ktoré produkovali 55 percent všetkých emisií, neratifikovali. Bez podpisu USA (v tej dobe najväčší producent emisií na svete, v súčasnosti už vedie Čína), ktoré dokument neschválili, sa podmienka nedala splniť. Protokol nadobudol účinnosť až v roku 2004, keď ho schválili v Rusku.

Na rozvojové krajiny, ako Čínu alebo Indiu, sa dokument nevzťahoval, pretože v 20. storočí vypustili do ovzdušia oveľa menej CO2 ako rozvinuté krajiny. Rastúce ekonomiky týchto a iných krajín, napríklad Mexika, sa čoskoro stali veľkými znečisťovateľmi prostredia.

V období rokov 1990 až 2009 stúpli emisie skleníkových plynov o takmer 40 percent. Len Spojené štáty a Čína vypúšťali do ovzdušia toľko emisií, že by to kompenzovalo všetky redukcie, ktoré by spravili zvyšné krajiny sveta.

V roku 2009 sa konala konferencia OSN v Kodani, výsledkom bola právne nezáväzná dohoda. Deklarácia požadovala udržať globálne otepľovanie na úrovni do dvoch stupňov oproti predindustriálnej ére.

Rokovania pokračovali o rok neskôr v mexickom Cancúne. Prijali tam požiadavku udržať globálne otepľovanie na hodnote menej ako 2 °C oproti obdobiu spred industriálnej éry (momentálne sa už blížime k 1 stupňu).

Už vtedy veľká časť ostrovných štátov, ktoré majú malú nadmorskú výšku, a chudobných krajín na pôde OSN protestovala a požadovala zníženie stanoveného cieľa z dvoch na 1,5 °C.

O čom sa bude rokovať na klimatickej konferencii v Paríži?

Už vieme, k čomu sa veľkí hráči zaviazali. Do roku 2030 chce znížiť emisie o 40 percent v porovnaní s rokom 1990. USA zníži emisie o 26 percent v porovnaní s úrovňou z roku 2005. Čína tvrdí, že jej emisie budú vrcholiť v roku 2030.

Aj iné krajiny predstavili svoje národné plány na znižovanie globálneho otepľovania. Podľa správy OSN však nie je cieľ udržať globálne otepľovanie na hodnote okolo 2 stupňov Celzia oproti obdobiu spred industriálnej éry reálny a smeruje skôr k otepleniu o 2,7 až 3 stupne Celzia.

Hoci sú narodné plány schválené, v Paríži bude stále o čom rokovať. Zaviesť treba systém kontroly dodržiavania záväzkov, uvažovať sa bude aj o znižovaní emisií na lokálnej úrovni – či už ide mestá, samosprávy, alebo podnikateľský sektor, uvádza denník Guardian.

Predmetom debát bude aj finančná pomoc chudobnejším krajinám, aby mohli investovať do čistej technológie, znižovať emisie a vybudovať infraštruktúru pripravenú na klimatické zmeny.

V Kodani v roku 2009 sa bohaté štáty zaviazali, že od roku 2020 poskytnú rozvojovým krajinám na tieto účely 100 miliárd dolárov ročne. Rozvinuté krajiny budú v Paríži trvať na tom, aby sa tieto ciele splnili. Kroky týmto smerom sa už podnikli.

Na druhej strane už niektoré krajiny deklarovali, že kompenzácie nechcú financovať výhradne z verejných zdrojov, a požadujú, aby sa v celej veci angažovali medzinárodné rozvojové banky, napríklad Svetová banka, dodáva denník.

Ako sa globálne otepľovanie týka Slovenska?

Globálne otepľovanie sa prejavuje aj na Slovensku. Z dát Slovenského hydrometeorologického ústavu vyplýva, že na konci 19. storočia bola priemerná ročná teplota na meteorologickej stanici v Hurbanove menej ako desať stupňov, kým v posledných rokoch sa pohybuje až na úrovni okolo dvanástich stupňov.

Najvyššiu teplotu sme na Slovensku namerali v roku 2007 – mala hodnotu 40,3 stupňa Celzia. Vysokú teplotu nad 38 stupňov sme zaznamenali celkovo štyrikrát: pred 64 rokmi a trikrát za posledné roky.

teplota_rocna
Zdroj – SHMÚ

Tak ako pribúdajú veľmi teplé dni (tropické = 30 stupňov Celzia a viac a supertropické = 35 stupňov Celzia a viac), ubúdajú ľadové dní, čiže dni, keď celý deň mrzne a teplota nevystúpi nad 0 stupňov Celzia.

ladove_dni
Zdroj – SHMÚ

Klimatické zmeny sa na Slovensku prejavujú aj poklesom atmosférických zrážok, zároveň výrazne poklesla relatívna vlhkosť vzduchu.

SHMÚ uvádza, že globálne otepľovanie sa na našom území môže prejaviť rastom priemerov teploty vzduchu do roku 2075 o 2 až 4 °C. To podľa SHMÚ znamená, že na Liptove bude ako teraz v Podunajskej nížine.

Na Slovensku sa množia extrémne denné úhrny atmosférických zrážok, čo vedie k miestnym povodniam. Vodné toky budú v budúcnosti výrazne znížené, najmä počas jarných a letných mesiacov. Očakáva sa pokles zásob podzemných zdrojov vody, naopak zrejme narastie počet víchric.

Klimatická zmena

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie