Denník N

Novinárky o duševnom zdraví: Sme zvyknutí poradiť si so všetkým sami, ale niekedy jednoducho treba vyhľadať pomoc

Veronika Folentová, Vitalia Bella. Foto N - Tomáš Hrivňák
Veronika Folentová, Vitalia Bella. Foto N – Tomáš Hrivňák

Novinárky Veronika Folentová a Vitalia Bella spolu napísali knihu rozhovorov s odborníkmi a odborníčkami na duševné zdravie s názvom Ako byť šťastný? Ako sú však na tom so starostlivosťou o duševné zdravie novinári a novinárky?

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

  • aké ťažkosti prichádzajú po období úspechu;
  • ako na novinárov pôsobia štatistiky o čítanosti článkov;
  • prečo otvorené rozhovory o psychických problémoch pomáhajú aj respondentom;
  • či aj ony využili služby terapeutov;
  • čo im pomáha vydržať neustály prísun negatívnych informácií.

Veronika, ty si sa knihe s názvom Ako byť šťastný? začala venovať ešte dávno pred pandémiou covidu, no potom si musela prácu prerušiť, pretože sa zameriavaš na zdravotníctvo a pandémia bola najmä o zdravotníctve. Napísala si naozaj obrovské kvantum textov, chodila si na nemocničné oddelenia. Ako si spomínaš na toto obdobie? 

VF: Keď si spätne spomínam na posledné dva roky, tvoria veľkú sivú hmotu. Zostalo mi málo spomienok. Predstaviteľ Chandlera zo seriálu Priatelia hovoril, že má také dve či tri sezóny, ktoré si vôbec nepamätá. On bol vtedy na návykových látkach, ja som ich nepotrebovala, lebo som takmer neprestajne pracovala.

Bolo to veľmi ťažké obdobie pracovne, ale aj osobne – väčšinu dňa som trávila v práci a osobný život som takmer nemala. Paradoxne, nik z nás ho vtedy veľmi nemal, lebo sme nikam nemohli chodiť.

Knihu Ako byť šťastný? kúpite priamo v obchode Denníka N

Ako si to zvládala? Vtedy aj ľudia, ktorí ešte dovtedy život ako-tak zvládali, čelili duševným problémom. A začalo sa o tom aj trošku viac hovoriť. 

VF: Veľmi dobre som spoznala bratislavské lesy. V rámci psychohygieny sme si s partnerom cielene aspoň raz do týždňa spravili niekoľkohodinovú prechádzku bez telefónu, počítačov, bez vnímania toho, čo sa okolo nás deje. Mala som aj domáce aktivity, ktoré som sa snažila robiť každý deň – tak som napríklad denne hodinu cvičila. Raz sme čakali na tlačovú besedu Igora Matoviča k opatreniam. Veľmi dlho meškal. Kolegyňa bola na úrade vlády, ja som bola doma a vravela som si, že ak ešte bude meškať dlho, nestihnem cvičiť, kým nebude nočný pokoj. Tak som cvičila počas čakania. Bola to hodina úplnej rutiny, keď som sa venovala iba sebe, a to mi veľmi pomáhalo.

V tom období som spravila veľa chýb – aj tým, že som sa snažila všetko zvládnuť sama. A to nie je úplne zdravé.

Veronika Folentová počas jednej z reportáží v období pandémie. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak by opäť nastalo podobné obdobie, riešila by si to po tejto skúsenosti inak?

VF: Určite áno. Mali sme v práci prednášku psychologičky a tam som pochopila, o čo som prišla, keď som nevyhľadala profesionála, s ktorým by som o tom mohla hovoriť. Veľa som sa o tom rozprávala doma s partnerom, ale je to niečo úplne iné, ako keď hovoríte s profesionálom. Spätne to vnímam ako chybu, že som chcela všetko zvládnuť sama, lebo som si hovorila, že nechcem nikoho otravovať či zaťažovať.

Myslíš, že sa to na tebe odrazilo aj nejako dlhodobejšie? A nemyslím len to negatívne, ale aj to pozitívne, napríklad tie návyky, ktoré si si vtedy vytvorila. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Iné podcasty Denníka N

Knihy

Rozhovory

Rodina a vzťahy, Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie