Denník NExpert Onderčo: Použitie jadrových zbraní by nemalo pre Rusko žiaden význam

Denisa BallováDenisa Ballová
Ruskí vojaci v Melitopole. Foto - TASR/AP
Ruskí vojaci v Melitopole. Foto – TASR/AP

Rusko by v tejto fáze použitím jadrových zbraní nezískalo nové územie, neodstrašili by tým Ukrajincov ani Západ, hovorí analytik Michal Onderčo. „Nemyslím si, že sa v tejto chvíli môžu na niečo pozrieť a povedať si – ak použijeme jadrovú zbraň, tak sa to zlepší.“

Rozprávame sa o tom:

  • čo by sa stalo, ak by Moskva použila jadrovú zbraň;
  • ako Američania vedia, či sa Rusi pripravujú na jadrový útok;
  • kto má kľúče od ruského jadrového kufríka;
  • ako by mohol reagovať Západ na použitie jadrovej bomby.

Od momentu, keď Vladimir Putin nariadil čiastočnú mobilizáciu a uviedol, že Rusko použije všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, hovoríme o jadrových zbraniach a bombách viac ako v minulosti. Ako túto situáciu hodnotíte?

V súčasnosti sa tejto téme venujeme oveľa viac, to je pravda. Hrozby, ktoré Vladimir Putin vyslovil, mnohých znepokojili. Nikto sa nikdy tak verejne nevyhrážal použitím jadrových zbraní, preto na to reagujeme až s odporom. Avšak dôležitejšie je to, čo vidíme, ako to, čo Putin hovorí.

Vás jeho slová neznepokojili?

Vo vojne musíme rozlišovať medzi tým, čo konkrétne osoby robia a čo hovoria. Putinove slová by ma znepokojili vtedy, keby sme videli niektoré akcie, ktoré s tým korešpondujú. V rôznych brífingoch, ktoré dávajú nemenovaní americkí predstavitelia novinárom a ktoré sa potom dostávajú na verejnosť, veľmi často uvádzajú, že nevidia v tom, čo Rusko robí, dôvod na znepokojenie ani nič, čo by sa vymykalo normálu. Slová Putina môžu znepokojovať, keď ľahkovážne hovorí o takej vážnej veci. Na druhej strane nie sme vo fáze, v ktorej by som pre to nemohol spať alebo by som kupoval jódové tablety.

V našom marcovom rozhovore ste uviedli, že ak sa bude cítiť Putin zahnaný do kúta, môže sa rozhodnúť pre jadrovú eskaláciu. Sme už v tejto fáze?

Nie, sme vo fáze, keď je čím ďalej tým viac jasnejšie, že použitie jadrových zbraní by nemalo pre Moskvu žiaden význam. Nezískali by tým nové územie, neodstrašili by tým Ukrajincov ani Západ. Nezískali by tým priateľov medzi krajinami globálneho juhu ani by tým neupevnili svoje spojenectvo s Čínou. Nemyslím si, že sa v tejto chvíli môžu na niečo pozrieť a povedať si – ak použijeme jadrovú zbraň, tak sa to zlepší.

Vytláčanie ruských vojakov z ukrajinských území nie je dostatočným dôvodom na to, aby Rusko použilo jadrovú zbraň?

V momente, keď by Ukrajinci začali útočiť na ruské pozície v samotnom Rusku alebo keby Ukrajinci začali útočiť na ruskú čiernomorskú flotilu, si viem použitie jadrovej zbrane predstaviť. V súčasnosti je to z racionálneho pohľadu nepredstaviteľné. Použitie jadrových zbraní pre to, že Rusko stráca svoje pozície na východe Ukrajiny, sa mi nezdá veľmi logické.

Ale mnohí analytici uvádzajú, že Putin sa od 24. februára nespráva ako racionálny hráč.

Ak by sme si vzali informácie, ktoré Putin dostal, že Rusi obsadia Ukrajinu za tri dni a vláda z Kyjiva utečie do zahraničia, jeho rozhodnutie nie je až také šokujúce. Putin však nemal všetky informácie a nemohol tak predpokladať, aká bude reakcia Západu a ako zareagujú samotní Ukrajinci. To znamená, že urobil rozhodnutie v situácii, v ktorej mal nesprávne informácie. Mnoho z jeho krokov nebolo zo strategického ani z taktického hľadiska najrozumnejších, ale nie je veľa rozhodnutí, o ktorých by sme mohli povedať, že boli iracionálne. Preto si neviem predstaviť použitie jadrovej zbrane vo chvíli, keď sú Rusi vytláčaní z Ukrajiny za pomoci západnej techniky. Išlo by o taký krok do neznáma, že si ho neviem vysvetliť a odpovedať si pri tom na otázku, prečo by to robili.

V reakcii na Putinovu rétoriku Medzinárodná kampaň pre zákaz jadrových zbraní (ICAN) uviedla, že Európa je v roku 2022 oveľa nebezpečnejším miestom na použitie jadrových zbraní, ako bolo Japonsko v roku 1945. Čo si o tom myslíte vy?

Neviem, do akej miery je toto prirovnanie vhodné, ale riziko použitia jadrových zbraní jednou z veľmocí je vyššie, ako bolo minimálne za posledných 50 rokov. Avšak myslím si, že pravdepodobnosť použitia jadrovej zbrane je nižšia ako pravdepodobnosť, že keď človek vyjde na ulicu, zrazí ho auto.

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sulivan uviedol, že USA komunikujú s Ruskom o tom, aká by nasledovala odpoveď, ak by Moskva použila jadrovú zbraň. Prečo je reakcia Washingtonu iná, ako bola začiatkom marca, keď Putin povedal, že nariadil uvedenie ruských jadrových síl do stavu vysokej pohotovosti? Čím si tú rozdielnosť reakcií USA vysvetľujete?

Je tam niekoľko dôvodov. Prvý je, že od februára sme od ruských predstaviteľov počuli niekoľko vyjadrení o tom, že by zvážili použitie jadrových zbraní. Nebol to len Putin, ale aj ďalší ruskí politici. Nemecký inštitút pre medzinárodné a bezpečnostné otázky (Stiftung Wissenschaft und Politik) urobil štúdiu o týchto vyjadreniach. Našli viacero momentov, keď Rusi hovorili o možnostiach použitia jadrových zbraní alebo jadrovej pohotovosti. Do istej miery sú reakcie USA spôsob manažovania tohto rizika, na druhej strane ide o isté uistenie spojencov aj Ukrajincov, že Washington počuje, čo sa deje v Moskve, a nie je mu to ľahostajné. Tretí dôvod je, že prezident Biden potrebuje aj smerom k domácemu publiku komunikovať, že nie je ten, kto ustupuje a pasívne pozerá na to, čo sa deje, ale že má veci pevne v rukách. Zároveň však musí ukázať, že nechce eskalovať konflikt. Často počujeme z Washingtonu, že ak by Rusko použilo jadrovú zbraň, USA by síce odpovedali, ale táto odpoveď by nutne nebola jadrová.

Čo treba po technickej stránke urobiť, aby sa dala jadrová zbraň použiť?

Rusi majú taktické zbrane uložené v sieti centrálnych skladov, ktoré sú rozmiestnené po celej krajine. Rusi vedia, že Američania majú špionážne satelity namierené na tieto centrálne sklady. Ak by Rusi chceli niečo signalizovať USA, jednou z vecí, ktoré Moskva môže urobiť, je, že z centrálnych skladov začnú vyťahovať jadrové hlavice. Následne ich začnú spájať s nosičmi, potom nakladať na autá, ktoré sa začnú pohybovať smerom, kde by mohli byť použité. Všetky tieto kroky trvajú istý čas, nedajú sa spraviť za hodinu alebo dve. To všetko je pozorovateľné z vesmíru špionážnymi satelitmi. V každom z týchto momentov môže v pozadí dochádzať k rokovaniam medzi Washingtonom a Moskvou. Ak by Američania videli, že dochádza k vyťahovaniu jadrových hlavíc z centrálneho skladu, môže prezident Biden zavolať Putinovi a povedať mu, že vidí, čo robí, a aká bude nasledovať odpoveď. Okrem toho môžu Američania tiež urobiť niečo, čo Rusi uvidia cez svoje špionážne satelity, napríklad umiestnia svoje lode na dostrel Čiernomorskej flotily. Existuje viacero vecí, ku ktorým ešte môže dôjsť. Úder taktickou jadrovou zbraňou z jasného neba je viac-menej nemožný.

V súvislosti s ruskými centrálnymi skladmi mi napadli dve miesta – Belgorod 22 a Briansk 18. Prečo sú vo vojne dôležité okrem toho, že sa nachádzajú pár kilometrov od ukrajinských hraníc?

Pretože sú teoreticky veľmi dobre viditeľné. Očakávania analytikov sú, že ak by Putin chcel použiť taktickú jadrovú zbraň, urobil by to z jedného z týchto skladov, ktoré sú neďaleko Ukrajiny. Ale aj tak bude trvať hodiny, kým sa jadrové hlavice dostanú von a budú sfunkčnené a použiteľné.

Zaznamenala sa nejaká zvýšená aktivita za posledné týždne, ktorá by sa týkala jadrových hlavíc, napríklad ich spárovanie s nosičmi či raketami a nakladanie do lietadiel alebo iný pohyb v centrálnych skladoch, kde Rusko drží tieto zbrane?

Predstavitelia amerického ministerstva obrany na poslednom brífingu uviedli, že nepozorujú nič, čo by bolo nezvyčajné. To znamená, že v tejto chvíli nedochádza k žiadnej aktivite, ktorá by bola nečakaná alebo by dávala dôvod na obavy, že Rusi sa pripravujú na použitie jadrovej zbrane.

A vedeli by sme o tom v Európe, keby sa to dialo?

Predpokladám, že áno, pretože by došlo k zasadnutiu Severoatlantickej rady, kde by NATO diskutovalo o tom, ako na túto situáciu reagovať.

Existujú kanály, vďaka ktorým by sme sa v Európe dozvedeli, že Rusko urobilo ďalší krok k tomu, aby použilo jadrovú zbraň?

Určite existujú kanály na spoluprácu medzi spojencami v rámci NATO, aj keď spolupráca medzi niektorými je lepšia ako medzi inými. V momente, keď Washington spozoruje takú aktivitu, musí začať vyjednávať s Rusmi a zároveň sa musí pripravovať na to, „čo teda ak“. Práve v tomto prípade bude treba, aby USA spolupracovali so spojencami v Európe, a teda ich musia informovať, že došlo k niečomu, čo vyvoláva ich obavy.

Medzi ktorými spojencami je komunikácia lepšia?

Existujú blízke vzťahy medzi USA a Britániou. Zároveň existujú veľmi dobré vzťahy medzi krajinami, o ktorých sa predpokladá, že na ich území majú USA jadrové zbrane.

S nimi by rokovali ako s prvými?

To nie je isté, ale možno by im dali viac informácií. Alebo by tam boli dlhšie rozhovory o tom, čo robiť, pretože majú dlhoročné praktické skúsenosti s diskusiami týkajúcimi sa jadrových zbraní ako iní spojenci vrátane Slovenska alebo povedzme Litvy.

Vladimir Putin vo svojom prejave hovoril, že Rusko použije všetky zbrane, ktoré má, ak bude ohrozená „teritoriálna integrita Ruska. To sa však celkom prieči s tým, čo tvrdí ruská doktrína, ktorá uvádza, že využitie jadrových zbraní bude Moskva zvažovať len v situáciách, ktoré ohrozujú samotnú existenciu štátu. Ako to chápete vy?

Sú to prázdne reči a Putinova snaha odstrašiť Západ od toho, aby podporoval Ukrajinu pri znovudobýjaní územia. Rusko to robilo od začiatku vojny. V istom momente sa západné krajiny naučili, že sa toho nemusia smrteľne báť.

Niektorí analytici Putinov prejav chápali tak, že Moskva si rozšírila dôvody na použitie jadrových zbraní. Nie je to tak?

Tieto doktríny štátov sú istou formou komunikovania červených línií vonkajšiemu svetu a hlavne nepriateľom. Nie je to právne záväzný dokument. Je mnoho analytikov a odborníkov venujúcich sa jadrovým zbraniam alebo pracujúcich na ministerstvách obrany, ktorí si myslia, že tieto dokumenty nemajú vysokú hodnotu. Krajiny by boli ochotné zvážiť použitie jadrových zbraní len v momente, keby to pre nich bolo významné, užitočné a dôležité. Podľa týchto analytikov sú najdôležitejšie motivácie krajín a nie to, čo dávajú na papier. Slová nie sú úplne zbytočné a slúžia ako signál, ale nemyslím si, že analyzovať, čo Putin povedal a čo je napísané v ruskej strategickej doktríne, je dôležité pre to, či má Rusko väčšiu šancu použiť jadrové zbrane. Tak ako Putina právne neviaže doktrína z roku 2020, rovnako ho neviaže ani to, čo povedal v Kremli. Ak dôjde do bodu, keď bude podľa neho užitočnejšie a lepšie použiť jadrové zbrane, a bude o tom schopný presvedčiť ľudí vo svojom okolí, hlavne ministra obrany a náčelníka generálneho štábu, dôjde k použitiu jadrových zbraní. Myslím si však, že tento moment ešte nenastal, a je pre mňa veľmi ťažké si predstaviť, že by prišiel v najbližšom čase.

Práve minister obrany Sergej Šojgu a náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov sú osoby, ktoré sú kľúčové pri nariadení použitia jadrových zbraní. Ruský systém je postavený tak, že by mal Putin s nimi svoje rozhodnutie skonzultovať. Môže teda nastať situácia, že by Putina tieto dve osoby mohli pred použitím jadrových zbraní zastaviť?

Môže. O ruskom systéme vieme len z rôznych kníh alebo od ľudí, ktorí v ňom boli zapojení pred niekoľkými rokmi. Ako v skutočnosti funguje, je veľmi prísne strážená informácia. Vieme, že existujú tri kufríky, ktoré má momentálne Putin, Šojgu a Gerasimov. Všetci traja by museli otočiť pomysleným kľúčom, aby došlo k použitiu jadrových zbraní. Avšak systém je postavený na tom, že v istom momente, pokiaľ sa jeden z nich neprihlási a bude to vyhodnotené tak, že je buď mŕtvy, alebo neschopný rozhodnúť sa, ho systém môže obísť. Od čias studenej vojny bolo jednou z hlavných obáv sovietskeho či ruského vedenia to, že Západ urobí útok na vedenie Ruskej federácie. To znamená, že schopnosť štátu obrániť sa by nemala byť obmedzená, keď najvyšší štátni lídri budú mŕtvi. Takže pre systém vám teoreticky stačí jeden z nich.

A prakticky?

Buď musia byť ostatní dvaja mŕtvi, alebo dôjde k prevratu. V extrémnej situácii sa to môže stať, ale za normálnych okolností nie.

Takže Putin nemôže zobrať všetky tri kufríky a otočiť kľúčmi?

Nie, pretože ich fyzicky nemá. Mimochodom, vlani vyšla kniha ruského historika Vladislava Zubeka s názvom Collapse: The Fall of the Soviet Union, ktorá mapuje pád Sovietskeho zväzu a udalosti od nástupu Gorbačova. Uvádza sa v nej, že keď bol Gorbačov predseda najvyššieho sovietu začiatkom 90. rokov a Jeľcin bol už vedúci komunistickej strany v Rusku, v istom momente sa Jeľcin postaral o to, že Gorbačovov pomyselný jadrový kufrík nefungoval. Bol podľa neho taký slabý líder, že si takú moc nezaslúži, a dal ho preto deaktivovať. Gorbačov sa o tom nikdy nedozvedel.

Ruskí vojaci v Chersone. Foto – TASR/AP

Keď sa napokon ruské vedenie rozhodne použiť jadrové zbrane, bude sa snažiť to utajiť alebo všetkých poslednýkrát varovať?

Bude sa snažiť všetkých varovať. Použitie jadrových zbraní je absolútne bezprecedentný krok. Spravili to USA počas druhej svetovej vojny v Hirošime a Nagasaki a odvtedy to nikto vo vojenskom konflikte neurobil, aj keď bolo mnoho jadrových testov. Použitie jadrovej zbrane vo vojne by bol neskutočne eskalačný krok. Rusi takisto nevedia, k čomu by ich rozhodnutie viedlo. Mohli by sme rozobrať povedzme 22 možností, ktorými by mohli USA reagovať, ale ani ony samy to nevedia. A tak je to, čo bude nasledovať, veľmi nečakané a veľmi ťažko predvídateľné. V roku 1960 vyšla kniha Hermana Kahna O termonukleárnej vojne. Hovorí o 44 stupňoch eskalácií termonukleárnej vojny. Je nepravdepodobné, aby konflikt eskaloval okamžite – vybratie zbraní zo skladu, naloženie, pripravenie na odstrel a tak ďalej, to všetko sú jednotlivé kroky eskalácie. Nikto nechce ísť do najvyššieho bodu, pretože všetko, čo príde po tom, je úplne nepredvídateľné. Dnes už nežijeme v roku 1945, keď mali jadrové zbrane len Američania, a to tiež len v malom množstve. Dnes už nikto nevie, čo nastane potom a aké budú následky. Napríklad z dôvodu meteorologických podmienok ani nevieme, či nedôjde k zaviatiu jadroaktívneho prachu na Rusko. Keďže je tam veľmi veľa neznámych, pre Rusko je lepšie využiť jednotlivé stupienky eskalácie než urobiť niečo tajne a preskočiť päť krokov.

Ako varovanie alebo ako ďalší stupeň eskalácie môže byť aj odpálenie jadrovej bomby v medzinárodných vodách, pričom hríb bomby by videli napríklad obyvatelia Odesy?

Tomu sa hovorí demonštratívny útok. Nezaútočíte na konkrétny cieľ, ale urobíte demonštráciu jadrového výbuchu. Pravidelne sa to zmieňuje ako možná cesta eskalácie, pretože je to jeden z jej stupňov. Ale znova sme pri tom, že čo bude nasledovať. Aká bude reakcia Západu?

Čo si myslíte vy?

Ak by nás tu bolo desať a každý by sa mal k tomu vyjadriť, dostali by sme desať rôznych odpovedí. Myslím si, že situácia v Moskve je taká istá – ak to urobíme, čo bude potom? Rovnako sa domnievam, že ak v tej chvíli bude za stolom v Kremli sedieť desať ľudí, prídu s desiatimi rôznymi odpoveďami. Niektoré z nich môžu byť menej katastrofické pre Rusko, iné veľmi.

Niektorí odborníci uvádzajú, že Rusko môže siahnuť skôr po použití menších taktických zbraní ako väčších strategických rakiet, aby jeho správanie nebolo považované za prekročenie akejsi červenej čiary. O akých zbraniach sa v tomto prípade bavíme?

Jedným zo znakov taktických jadrových zbraní je, že sa dá meniť ich sila – môže byť väčšia lebo menšia. Avšak aj v prípade tých najmenších stále ide o jadrovú zbraň a prekročenie čiary, čo nikto za 77 rokov neurobil. V takom prípade sa ocitneme v úplnej novej ére. Taktická jadrová zbraň je neskutočne zničujúca, zároveň pôjde o politický, symbolický a vojenský bezprecedentný akt. Dôjde teda k úplne novej situácii, ktorú ani Rusi nevedia predpovedať. Posledný prieskum Princetonskej univerzity inak ukázal, že len štyri percentá opýtaných Rusov sú za použitie jadrovej zbrane v rámci protiofenzívy Ukrajincov.

Použitím jadrových zbraní sa Moskva môže pokúsiť prelomiť patovú situáciu na bojisku a vyhnúť sa porážke. To však podstatne zmení priebeh vojny. Aká by mohla byť reakcia Západu?

Viem si predstaviť vojenský útok riadenými strelami na vojenskú jednotku zodpovednú za použitie jadrovej zbrane alebo na ruské sily na Ukrajine. Viem si predstaviť aj útok na Kerčský most, spájajúci Krym s ruským územím, potopenie Čiernomorskej flotily, uzatvorenie Bosporu a Dardanel pre všetky ruské lode. To najmenej by bolo zatvorenie hraníc pre všetkých Rusov, nehovoriac o zrušení ekonomických dohôd alebo vylúčení všetkých ruských diplomatov z OSN.

Moskva sa pravdepodobne vyhráža Západu použitím jadrových zbraní, aby Západ odradila od ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine. Po odpálení jadrovej bomby na Ukrajine sa však očakáva, že Washington by v takom prípade Kyjivu dodal všetko, čo má, teda aj strely ATACMS s dostrelom 300 kilometrov, ktoré sú schopné zasiahnuť aj ruské mestá. Čo si myslíte vy? Ako by sa situácia po odpálení jadrovej zbrane na Ukrajine zmenila?

V tom momente by bolo veľmi málo vecí, ktoré by ma prekvapili. Pokiaľ by Američania dali tieto strely Ukrajine, nebolo by to nič šokujúce. Západné krajiny momentálne poskytujú Ukrajine vojenské vybavenie, ktoré je jednu generáciu za tým, čo majú západné armády. V momente, keď by Rusi použili jadrovú zbraň a odpoveď Západu by bola – v poriadku, a teraz ideme Rusov nadobro vytlačiť z Ukrajiny a poraziť ich vojensky, padnú všetky zábrany, ktorých sa Západ drží.

Michal Onderčo (1986)

Michal Onderčo. Foto – PRCP/Marie Němečková

Michal Onderčo je profesorom medzinárodných vzťahov na Erasmus University Rotterdam a výskumníkom Pražského centra pre výskum mieru. Dlhodobo sa venuje témam týkajúcim sa kontroly jadrového zbrojenia a medzinárodnej bezpečnosti. Bol hosťujúcim profesorom na Stanforde, postdoktorandom na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii, pôsobil ako výskumník na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, doktorát si urobil na Slobodnej univerzite v Amsterdame a habilitáciu na Sciences Po v Paríži.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].