Denník N

Smerom na Ústavný súd

Smer znovu ukázal, že Ústavný súd vidí predovšetkým ako svoju predĺženú ruku a vôbec nie ako základný pilier ochrany ústavnosti.

Autorka je podpredsedníčkou strany Most-Híd

Poviem to hneď na začiatku – strana Smer nomináciou svojich poslancov, podpredsedníčky parlamentu Laššákovej a poslanca Mamojku, na uvoľnené miesto ústavného sudcu zašla priďaleko. Už sa ani nesnaží zakrývať snahu ovládať Ústavný súd.

Náš Ústavný súd trpí na nedôveru. Je na ňom príliš veľa sudcov s politickou minulosťou. Možno aj to je jednou z príčin tejto nedôvery. Ak aj budú noví sudcovia Ústavného súdu bez politickej minulosti, nemusí to automaticky znamenať, že budú bez vzťahov a že budú rozhodovať nestranne. No ak budú noví ústavní sudcovia politici s dlhoročnou vrcholovou politickou minulosťou, bude tu dôvod na nedôveru ešte pred tým, ako vôbec dostanú šancu pokúsiť sa preukázať opak. Ak sa o to vôbec pokúsia.

Právnik je tiež len človek. S väčšou alebo menšou mierou vzdelania. So svojím profesionálnym a osobným príbehom a vzťahmi. So svetonázorom. S politickou orientáciou. S väčšou alebo menšou mierou verejnej angažovanosti. Ak vám bude tvrdiť, že na jeho odborný názor nič z uvedeného nemá žiaden vplyv, môže to platiť, ak vám bude napríklad zakladať spoločnosť s ručením obmedzeným. Neplatí to však pri výklade základných ľudských práv a zjavne to nemusí platiť ani v takých otázkach, ako je výklad ústavných kompetencií prezidenta.

Aj sudca je len človek. U sudcu sa však očakáva, že dokáže pri rozhodovaní oddeliť v sebe človeka do tej miery, že bude rozhodovať nestranne. Lebo dôvera v nestranné rozhodovanie sudcov je základom dôvery občanov v súdy.

Politik je tiež len človek. S väčšou alebo menšou mierou vzdelania. So svojím profesionálnym a osobným príbehom a vzťahmi. So svetonázorom. S politickou orientáciou. Aj s vlastným politickým príbehom. Môže si v politike nejaký čas udržať istý odstup od straníckej politiky a držať sa najmä svojej odbornosti alebo naopak, zvoliť si cestu straníckej a politickej kariéry. Je to otázka osobnej voľby, rovnako ako samotná voľba byť politikom. Je to však osobná voľba, ktorá má svoje konzekvencie. Pre politika právnika tá konzekvencia môže spočívať v tom, že nikdy nebude môcť byť sudcom, pretože už nikdy na neho ľudia nebudú pozerať ako na nestranného človeka.

Strana Smer nominovala na uvoľnené miesto ústavného sudcu svojich poslancov, podpredsedníčku parlamentu Laššákovú a poslanca Mamojku. Nie je možné, aby niekto, kto je dlhé roky v politike, vo vysokých politických funkciách, niekto, koho palcom prešli aj mnohé z potenciálne sporných situácií pred Ústavným súdom, niekto, kto neprotestoval, ale, naopak, vysvetľoval prechod Štefana Harabina z funkcie ministra spravodlivosti do funkcie predsedu Najvyššieho súdu, mohol zo dňa na deň v citlivých kauzách nezávisle vykladať ústavu.

Vôbec nejde o to, či bude niekto z tejto dvojice poslancov zvolený, už samotnou nomináciou Smer znovu ukázal, že Ústavný súd vidí predovšetkým ako svoju predĺženú ruku a vôbec nie ako základný pilier ochrany ústavnosti a fungovania právneho štátu. To isté platí aj pre oboch poslancov, ktorí kandidatúru prijali.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie