(Aktualizované 6.10., 13:58 o vyjadrenia riaditeľa LIC Pavla Sibylu a Renaty Deákovej ohľadom ponúknutej pomoci pri organizovaní hosťovania Slovenska na veľtrhu v Budapešti.)

Všetko vyzeralo ako dôstojná reprezentácia slovenskej literatúry v zahraničí. Takmer tridsiatka kníh preložených do maďarčiny a k tomu štvordňový program s viac než dvadsiatimi diskusiami a čítačkami. Za osobnej účasti mnohých slovenských autorov. To všetko vo vlastnom stánku s pódiom, ktorý by si v hľadisku zaslúžil aj viac stoličiek, pretože pre veľký záujem museli mnohí návštevníci pri podujatiach stáť.

Tak by sa dalo v krátkosti zhrnúť zastúpenie našej knižnej kultúry na 27. ročníku Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti, ktorý sa konal počas minulého víkendu. Slovensko na ňom figurovalo ako hosťovská krajina. Čiže ako subjekt s atraktívnou pozíciou pri vchode do areálu a so súvisle prebiehajúcim programom.

Svoje diela predstavili napríklad Irena Brežná, Alena Sabuchová, Katarína Kucbelová, Michal Habaj či Daniel Majling. Knihu Jozefa Tancera Rozviazané jazyky predstavil populárny jazykovedec a prekladateľ Ádám Nádasdy, preklad knihy Nedeľné šachy s Tisom Silvestra Lavríka uviedol známy spisovateľ Gábor Németh. Prezentácia knihy Trianon historika Romana Holeca si vyžiadala samostatné väčšie auditórium. Zapojenie maďarských osobností knižnej kultúry do predstavenia slovenských autorov a diel prirodzene lákalo pozornosť domáceho publika.

Kto by sa už hotoval chváliť slovenské kultúrne inštitúcie za tento výkon, ostane zháčený. Hlavným partnerom a organizátorom účasti Slovenska na najvýznamnejšom knižnom podujatí v Maďarsku totiž bolo občianske združenie Bázis.

Že ste o ňom ešte nepočuli? A čo to hovorí o vývoze slovenskej literatúry do zahraničia?

Prvýkrát do Budapešti