Núñezov a Daniškov web bez povolenia skopíroval dizajn švajčiarskych novín. Len sme sa inšpirovali, bránia sa

Martin Saidler. Meno, na ktoré viacerí slovenskí a českí podnikatelia nespomínajú úplne v dobrom. Vravia, že splnil len málo z toho, čo im pri vstupe do spoločného biznisu sľúbil. Nakoniec boli radi, keď sa z nášho trhu pred vyše desiatimi rokmi stiahol.

Teraz sa vracia, skupuje nehnuteľnosti a pred mesiacom ohlásil na slovenské mediálne pomery obrovskú investíciu do konzervatívneho webu Štandard.

Kritici média už dostali predžalobné výzvy, aby svoje príspevky o Štandarde a jeho investorovi odstránili. Šéfredaktor portálu v tom vidí krok na zvýšenie kultúrnej úrovne na Slovensku.

Právnym problémom však môže čeliť aj samotný Štandard, pretože bez dovolenia odkopíroval dizajn od významných švajčiarskych novín – a prišlo sa na to.

Aj takto by sa dalo v skratke zhrnúť dianie okolo jedného malého konzervatívneho portálu.

Miliónová investícia

„Chceme byť protiváhou najmä Denníku N a SME,“ vraví šéfredaktor Štandardu Jaroslav Daniška. „Naším zámerom je vyvažovať spravodajstvo. Dlhodobo vnímame, že médiá nereprezentujú názory slovenskej spoločnosti, sú príliš liberálne. Našli sa investori, ktorí to chcú zmeniť a ktorí do toho dali peniaze. Vítam to, teším sa na tú prácu,“ dodáva.

V septembri Štandard oznámil, že získal „jednomiestnu miliónovú sumu“ od švajčiarskej spoločnosti Saidler & Co. Ani jedna zo strán výšku investície nekonkretizovala, dokonca ani to, či má bližšie k jednému alebo deviatim miliónom eur.

Navyše švajčiarska firma redakcii Štandardu prisľúbila aj ďalší balík peňazí vo výške „dvojmiestneho miliónového čísla“ na expanziu a možné akvizície.

Tieto informácie vyvolali diskusie o tom, kto je záhadný investor a aké má plány. Jeho finančný vklad do pomerne malého webu je totiž na tunajšie pomery veľmi štedrý. Pre porovnanie – na prvé tri roky fungovania Denníka N až do momentu jeho sebestačnosti bolo potrebných približne 600-tisíc eur. Denník N pritom začínal s viac ako 40 novinármi a dnes má redakcia 120 ľudí. Naproti tomu je Štandard výrazne menším projektom.

„Teraz je nás 15 až 18 a chceme narásť minimálne dvojnásobne, plus nejaké skrátené úväzky alebo externisti. Niektorí ľudia už prišli, s ďalšími rokujeme,“ vraví Daniška.

Saidler & Co. je švajčiarska investičná spoločnosť a hedžový fond, ktorú založila rodina Saidlerovcov. „Spoločnosť spravuje aktíva vo výške 2 miliárd švajčiarskych frankov,“ napísal Štandard.

„Rodina Saidlerovcov sa hlási ku katolíckej viere,“ opisuje ďalej Štandard a uvádza, že Saidlerovci podporili rekonštrukciu pútnického miesta v Skalke pri Trenčíne a v Izraeli sa podieľajú na výstavbe národnej knižnice.

Firmu riadi švajčiarsky občan rakúskeho pôvodu Martin Saidler. Jeho matka sa narodila v Trenčíne a za socializmu emigrovala do Viedne. Práve rodinný pôvod má byť aj dôvodom, prečo Saidler investuje na Slovensku.

Okrem podielu v Štandarde získala spoločnosť Saidler & Co. napríklad aj 49-percentný podiel v trenčianskom regionálnom portáli Terajšok.

„Kúpili niekoľko nehnuteľností v centre Trenčína,“ vraví trenčiansky primátor Richard Rybníček. Saidlerovci napríklad získali budovu bývalej Slovenskej sporiteľne aj s kinom Metro v centre mesta. „Mali by investovať do tejto národnej kultúrnej pamiatky,“ vraví Rybníček.

„Rokovania s nimi boli vždy veľmi dobré, pretože majú švajčiarsky profesionálny a absolútne transparentný prístup,“ hodnotí prvé skúsenosti primátor.

Ľudia, ktorí so Saidlerom v minulosti podnikali, majú však aj iné skúsenosti. „Je to charizmatická osobnosť, ktorá dokáže rozprávať, presviedčať, dokonca by som povedal, že zmanipulovať ľudí. Je dokonalý manipulátor, lebo svojim slovám a myšlienkam verí, aj keď sú v rozpore s realitou,“ povedal pre Denník N jeden z českých biznismenov, ktorý chce zostať v anonymite. So Saidlerom má totiž podpísanú zmluvu o mlčanlivosti a obáva sa, že keby hovoril o svojich skúsenostiach verejne, hrozili by mu miliónové pokuty.

„Všetci mali podpísané také zmluvy, takže nikto ani necekol o tom, aká spolupráca bola,“ vraví ďalší podnikateľ, tentoraz zo Slovenska. „Saidlerovi ide veľmi o jeho renomé, pretože na ňom stavia svoj úspech. Robí maximum, aby sa mu jeho dobré meno nepoškodilo. Preto o ňom nemôžem verejne nič povedať, lebo v momente by na mňa šla žaloba z najväčšej právnickej spoločnosti na svete,“ dodáva.

Avšak aj napriek tomu, že mnohé detaily o Saidlerovom biznise sú chránené obchodným tajomstvom, dá sa aspoň čiastočne odkryť jeho príbeh. A za pozornosť stojí už mýtus, ktorý rozšíril o svojich podnikateľských začiatkoch.

(Ne)zakladateľ Scoutu24

Martin Saidler začal byť aktívny na českom a slovenskom trhu okolo roku 2000, zrejme najstaršou investíciou tu bola spoločnosť Finance.eu. Investor sa postupne začal zaujímať aj o ďalšie online projekty, pričom si vyberal najmä startupy, ktoré boli vo svojom segmente jednotkou alebo dvojkou na trhu.

V začínajúcich firmách sa Saidler prostredníctvom svojej spoločnosti Centralway snažil získať menšinový podiel. Ich zakladateľom sľuboval know-how, synergiu s ďalšími spoločnosťami vo svojom portfóliu, strategické informácie alebo pomoc pri hľadaní veľkého zahraničného investora.

Vo vtedajších tlačových správach nachádzame zmienku, že Saidler založil desiatky spoločností v USA a v Európe. Nie je známe, o aké firmy malo ísť, no jedna spoločnosť bola spomínaná často – Scout24 prevádzkujúca jeden z najväčších inzerčných portálov v Nemecku. V roku 2003 kúpila Scout24 spoločnosť T-Online, dcéra Deutsche Telekom, za 180 miliónov eur.

V Saidlerovom životopise tak vyzerala zmienka o zakladaní firmy Scout24 ako značka úspechu. Avšak pravda bola iná. Zahraniční novinári v minulosti upozornili, že Scout24 mal viacerých zakladateľov, no Saidler nefiguroval medzi kľúčovými aktérmi a nemal vo firme ani podstatný podiel. V skutočnosti založil pracovný portál Jobinteractive, ktorý Scout24 kúpil a premenil na web JobScout24.

Po tom, čo sa tieto informácie prevalili, sa Saidler prestal chváliť zakladaním Scoutu24. Na predaji tejto firmy zrejme zarobil, ale určite nie toľko, ako sa na prvý pohľad mohlo zdať.

V tlačových správach Saidler tiež uvádzal, že predal podiely vo viac ako 200 spoločnostiach, no novinárom sa podarilo dohľadať len niekoľko z nich.

Nejasný bol aj pôvod jeho majetku. Odvážne tvrdenia z firemných PR správ sa médiám nepodarilo overiť a potvrdiť. Čo všetko Saidler vlastní, bolo otázne.

Saidler mal aj úspechy. Jedným z nich bol napríklad český dovolenkový portál Invia.cz, v ktorom získal v roku 2004 podiel a o štyri roky neskôr ho predal poľskej skupine MCI za 73 miliónov českých korún.

Za druhý úspešný projekt ľudia v brandži označujú spoločnosť Jyxo a jej web Blog.cz. Pôvodne chcel Saidler s týmto projektom expandovať do Európy, no nakoniec ho predal spoločnosti CME, teda českej televízii Nova. Cena transakcie mala byť 163 až 200 miliónov korún. Vtedajší startupisti v tom videli úspech a dúfali, že aj ich firmy Saidler predá za také peniaze.

Avšak zakladateľ firmy Jixo a projektu Blog.cz Michal Illich je s odstupom času kritický. „Spolupráca prebiehala v prvých rokoch dobre, ale pred predajom Jyxa a Blog.cz skupine CME transakciu, naopak, významne skomplikoval a takmer zhatil. Osobne by som s pánom Saidlerom už druhýkrát nespolupracoval,“ povedal Illich pre Denník N. Detaily nechcel rozoberať.

Ďalšie negatívne skúsenosti

Slovenský podnikateľ, ktorý v minulosti získal Saidlerovu investíciu, vraví, že mu sľúbili know-how, no nič také od nich nakoniec nedostal. „Poslali mi veľkú čokoládu Lindt Toblerone zo Švajčiarska. To je celé, čo mi dali. Inak ma len dobre naštvali,“ vraví.

Jeho firme sľúbili, že mu pomôžu nájsť prestížneho kupca. No keď sa im to nepodarilo, odmlčali sa. Nasledoval dlhý boj o to, aby podiel vo svojej firme získal späť.

Podobné skúsenosti má aj ďalší biznismen, ktorý pre Denník N povedal, že dohody so Saidlerom nakoniec neboli dodržané. Aj on mal problém dostať zahraničného investora zo svojej firmy – rozviazanie spolupráce bolo stresujúce, trvalo dlho a stálo ho dosť peňazí. „Pre mňa osobne to bola dobrá skúsenosť. Otvorilo mi to oči a pomohlo mi to dostať sa z počiatočnej podnikateľskej naivity,“ dodáva s úsmevom.

Saidlerova firma Centralway mala podiel aj v českej digitálnej agentúre H1.cz. „Sľúbili manažérsku podporu, konzultácie v rámci rozvoja a podobne. To v žiadnom prípade nesplnili, pretože o nich v podstate nebolo počuť,“ povedal niekdajší šéf agentúry David Špinar. „Počas komunikácie s nimi som si niekoľkokrát overil, že nikto z Centralway vlastne so strategickým rozvojom firiem nemá skúsenosti a vždy to bolo také to ‚vizionárske plácanie piateho cez deviate‘. V Centralway panuje úplný chaos, chýbajú akékoľvek ustálené procesy na komunikáciu s ich firmami,“ zhodnotil Špinar. Zakladatelia H1.cz nakoniec kúpili podiel vo svojej firme späť, aj keď ich to stálo dvakrát viac, ako do firmy pôvodne vložili saidlerovci.

Saidler investoval aj do slovenského videoportálu Čeknito, jeho manažment v roku 2008 tvrdil, že chce narásť na 600- až 700-tisíc unikátnych návštevníkov mesačne. Avšak portál bol úspešný len vďaka nelegálnemu obsahu, ľudia naň napríklad chodili sledovať zadarmo Simpsonovcov. Po odstránení nelegálneho obsahu sa web prepadol do bezvýznamnosti a dnes je už nedostupný.

Niekdajší spolupracovníci dávajú Saidlerovmu podnikaniu veľmi podobné recenzie, v skratke: nepredvídateľné riadenie firmy bez stratégie, neistota, nezvládnutá interná komunikácia, vysoká fluktuácia, neschopnosť prijímať kritiku a priepastný rozdiel medzi tým, čo sa vyhlasuje do médií a čo sa v skutočnosti robí.

Okolo roku 2010 sa Saidler začal zbavovať podielov v českých a slovenských firmách. Dôvody odchodu z tohto trhu neboli známe. Tí, ktorí ho poznali, si myslia, že nemal veľmi na výber. Mal podľa nich v komunite startupistov zlú povesť a nechceli s ním spolupracovať.

Saidler odchod vysvetlil tým, že tunajšie firmy už boli predražené, a tak sa začal pozerať po príležitostiach doma vo Švajčiarsku, neskôr expandoval do Izraela. Kým na českom a slovenskom trhu pôsobil Saidler ako akýsi „prievozník“ (firmy sa snažil lacno kúpiť a draho predať – buď veľkým hráčom, alebo pôvodným majiteľom), vo Švajčiarsku chcel firmy budovať. Zameral sa na oblasti fintech, mobilné bankovníctvo a kryptomeny.

Najčastejšie skloňovanou sa stala jeho aplikácia Numbrs, ktorá mala pôvodne používateľom umožniť spravovať cez mobil viacero bankových účtov. Jej rast však nešiel úplne podľa plánov – v roku 2017 musela firma prepustiť zhruba tretinu zamestnancov. Vtedy tvrdili, že dôvodom nie je šetrenie, ale nedostatok odborníkov v Zürichu, preto vraj chcú hľadať ľudí niekde inde. Avšak v roku 2020 prišlo ďalšie škrtanie, tentoraz prišla o prácu polovica zamestnancov firmy.

V januári 2021 sa spoločnosť Saidler & Co. stala novým spolumajiteľom konzervatívneho webu Štandard, v ktorom získala 20 percent akcií.

Kedysi Saidler vypúšťal do médií informácie o miliónových fondoch určených na investície do firiem v strednej a vo východnej Európe, no jeho bývalí obchodní partneri hovoria, že finančné investície robil u nás len veľmi výnimočne. V médiách sa prezentoval ako investor, ktorý do startupov nalieva peniaze, ale reálne to tak podľa nich nebolo. Aj preto ich prekvapuje, že teraz stratégiu zmenil a portálu Štandard núka milióny.

Ich slová potvrdzuje aj švajčiarsky ekonomický magazín Bilanz, ktorý v roku 2010 o Saidlerovi napísal, že svoje investície robí lacno. „Okráda ľudí,“ povedal novinárom Bilanzu jeden jeho obchodný partner.

Denník N požiadal Martina Saidlera o rozhovor, no firma žiadosť zamietla. Neodpovedala ani na otázky zaslané písomne, pričom sa vyhovorila na to, že Saidler & Co. funguje ako hedžový fond regulovaný americkou Komisiou pre kontrolu cenných papierov (SEC). „Sme viazaní regulačnými pravidlami SEC a nie sme oprávnení zverejňovať žiadne informácie o našej investičnej stratégii,“ uviedla firma v stanovisku.

Diera na trhu

Denník Štandard vznikol v roku 2020 a jeho jediným majiteľom bol televízny a filmový producent Peter Núñez. Šéfredaktorom sa stal Jaroslav Daniška, ktorý predtým pôsobil v redakcii konzervatívneho webu Postoj a s Núñezom vytvoril reláciu Do kríža na RTVS.

Núñez vraví, že na mediálnom trhu videl príležitosť: „Konzervatívne publikum v danom čase obsluhoval ‚len‘ Postoj. Pánboh zaplať zaň,“ vysvetľuje. „Pri údajoch o demografii a o podiele konzervatívne rozmýšľajúceho publika, medzi ktoré sa počítam aj ja osobne, som došiel k tomu, že na trhu existuje medzera, a rozhodol som sa do nej vstúpiť,“ povedal.

Núñez mal pôvodne zakladať Štandard s ďalším nemenovaným slovenským investorom, avšak tesne pred podpisom zmluvy sa situácia zmenila, a tak šiel do projektu sám. Aj preto bol rád, keď sa objavili saidlerovci. „Keďže ich ponuka bola veľkorysá, prijal som ju,“ opisuje. Po roku, v januári 2022, zvýšili saidlerovci svoj podiel v Štandarde z 20 na 40 percent.

Pôvodná investícia Saidler & Co. bola podľa Núñeza na úrovni vyšších státisícov eur. „Začiatkom tohto leta prišli s tým, že sú veľmi spokojní s obsahom aj s napĺňaním avizovaných parametrov a že chcú úroveň spolupráce posunúť nahor.“

A tak prišla spomínaná miliónová injekcia. Saidlerovci podľa Núñeza neočakávajú, že sa im investícia vráti, ale že im prinesie zisk.

„Štandard v tomto okamihu nie je ziskový. Ak by som vám povedal časový horizont, v ktorom očakávam zmenu, prezrádzal by som viac, ako prezrádzať chcem,“ povedal Núñez.

Saidlerova investícia do Štandardu zmenila aj biznis celého média. Redakcia zrušila bannerovú reklamu na webe a odomkla články. „Otvorením obsahu chceme narásť a osloviť rádovo väčšie publikum. Chápeme to ako službu verejnosti,“ napísal šéfredaktor Daniška. Len malá časť obsahu ostáva v spoplatnenej rubrike nazvanej PRO, mesačné predplatné stojí až 19,90 eura.

Reklamný obsah bude mať na Štandarde formu článkov. „Na Štandarde sa budú objavovať biznis články, otvorené a všetkým dostupné, kde tieto firmy a organizácie budú v spolupráci so Štandardom prezentovať svoje analýzy, odhady a trendy,“ vysvetlil Daniška. „Nejde o PR články; autormi sú redaktori Štandardu, pričom využívajú analýzy, prieskumy a ďalšie dáta od zadávateľa takéhoto textu,“ vysvetľuje redakcia detaily. V profesionálnych médiách pritom nie je bežné, aby novinári vytvárali obsah na objednávku inzerentov.

Štandard navštívilo v septembri takmer 230-tisíc reálnych používateľov, web zaznamenal 1,3 milióna zobrazených stránok, vyplýva z oficiálneho auditu návštevnosti IABmonitor. Pre porovnanie – konkurenčný portál Postoj mal v rovnakom období na webe takmer 490-tisíc ľudí a 4 milióny zobrazených stránok.

Skopírovaný dizajn

Štandard v septembri predstavil aj redizajnovaný web. „Nový dizajn má ukázať, že sme zrelší, že nemusíme súťažiť s počtom fotiek ani vejárom farieb. Budeme striedmejší a serióznejší,“ napísal šéfredaktor Daniška. „Hlásime sa týmito zmenami k médiám nášho západného civilizačného okruhu, k titulom ako Wall Street Journal, Frankfurter Allgemeine Zeitung a ďalším médiám najmä z kontinentálnej Európy,“ dodal.

Daniška pri predstavovaní nového dizajnu neuviedol, že sa hlásia aj k významnému švajčiarskemu denníku Neue Zürcher Zeitung (NZZ), ktorý vychádza už od roku 1780.

Práve od tohto média totiž Štandard bez dovolenia odkopíroval dizajn webu.

„Inšpirovali sme sa viacerými médiami vrátane Neue Zürcher Zeitung,“ reagoval na otázku o prebratí dizajnu Daniška. Nový web vraj robili ich programátori a ešte nie je úplne dokončený. „Prebiehajú ďalšie práce a stránka sa mení,“ obhajoval sa.

„Áno, máte pravdu, sme inšpirovaní dizajnom denníka NZZ. Takisto postupne pribudnú prvky, ktoré považujeme za inšpiratívne v New York Times či Wall Street Journal,“ reagoval majiteľ Núñez. Švajčiarskej strane vraj neostanú nič dlžní. „Komunikácia o tejto téme už vo Švajčiarsku prebieha.“

Vydavateľ Neue Zürcher Zeitung si nemyslí, že sa Štandard ich dizajnom len inšpiroval. „Nebolo udelené žiadne právo ani licencia na použitie layoutu NZZ,“ informovala hovorkyňa novín Karen Heim.

„NZZ v súčasnosti zisťuje skutkový stav a zvažuje právne kroky,“ uviedla hovorkyňa.

Právne spory

„Denník Štandard aktuálne dostáva miliónové investície z relatívne neznámej švajčiarskej investičnej spoločnosti Saidler & Co.,“ napísal na Facebooku bývalý novinár týždenníka Trend a analytik VÚB banky Michal Lehuta. „Niekto by sa mal podľa mňa dobre pozrieť na to, či to náhodou nie sú ruské alebo iné divné peniaze.“

„Konšpirátori dostali miliónovú injekciu – tak si dajte pozor, aby neoklamali aj vás. Teraz na to budú mať zdroje. Odkiaľ – a teda kto nás chce systematicky klamať a je ochotný do toho investovať milióny –, to je tá správna otázka,“ napísal novinár Aktualít Peter Hanák.

Šéfredaktor Štandardu Daniška ich označil za konšpirátorov a oznámil, že ich investor sa bude právnou cestou brániť pred poškodzovaním svojho mena a bude žiadať náhradu škody. Využije pritom služby najväčšej advokátskej kancelárie na svete Baker McKenzie, ktorá má po svete vraj až 4700 právnikov a podľa zistení Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov pred vypuknutím vojny na Ukrajine zastupovala aj ruské spoločnosti na sankčných zoznamoch.

Štandard varoval, že saidlerovci môžu žiadať náhradu škody aj od zamestnávateľov svojich kritikov.

„Ja som ich krok uvítal, pretože si myslím, že treba mať rešpekt k pravde,“ reaguje na právne kroky Saidler & Co. šéfredaktor Štandardu Daniška. „Vnímam to ako krok k zvýšeniu kultúrnej úrovne na Slovensku.“

Daniška zároveň vraví, že nebude právnou cestou riešiť, ak niekto napíše nesúhlasný status na denník Štandard. „Ja som človek slobody slova, vyhľadávam polemiku, v Štandarde sme otvorení polemike,“ tvrdí. Nepáči sa mu však, ak ich niekto kritizuje bez argumentov a dôkazov.

Lehuta z VÚB banky už na predžalobnú výzvu saidlerovcov reagoval s pomocou advokáta Petra Kubinu. „Vysvetlili sme im, prečo si myslíme, že k ničomu protiprávnemu v mojom konaní nedošlo,“ vraví. Výzvu na verejné ospravedlnenie sa a vymazanie príspevku z Facebooku považuje za neopodstatnenú. Podľa neho je legitímne a žiaduce verejne poukazovať na podozrenia, ktoré by mohli viesť k dôležitým zisteniam o fungovaní slovenského mediálneho trhu. „Považujem za absurdné, že predžalobnú výzvu právnici Štandardu zaslali aj môjmu zamestnávateľovi. Ten si to právne rieši po vlastnej linke,“ vraví.

Lehuta sa v budúcnosti nemieni zdržiavať kritických komentárov na adresu tohto média. „Ak by sme takémuto neodôvodnenému zastrašovaniu právnikmi vyhoveli, degradovali by sme tým slobodnú verejnú diskusiu a prišli by sme o množstvo cenných informácií dôležitých pre naše spoločenské rozhodovanie,“ povedal Lehuta.

Svoj status neodstráni ani redaktor Hanák z Aktualít. „Ide o hodnotový úsudok podložený tým, ako Štandard pristupuje k práci s informáciami,“ argumentuje. „Názor odbornej a novinárskej obce na to, kto konšpiruje, je jasný. Za textom, ktorý som napísal, si naďalej stojím a svoje názory budem naďalej prezentovať slobodne, tak ako doteraz.“

Štandard poslal ešte jednu výzvu na odstránenie obsahu, a to Iniciatíve Inakosť, ktorá obhajuje práva LGBTI ľudí. Organizácia totiž o Štandarde vyhlásila, že šíri dezinformácie. „Vnímam to ako snahu o zastrašovanie a umlčanie kritiky. Od roku 2006, keď Iniciatíva Inakosť vznikla, sa nám niečo takéto stalo prvýkrát,“ vraví riaditeľ Inakosti Martin Macko.

„Za našimi tvrdeniami si stojíme a nebudeme ich meniť ani v budúcnosti,“ vraví Macko. Podľa neho píše Štandard o LGBTI komunite manipulatívnym spôsobom. „LGBTI ľudia sú prezentovaní výlučne v negatívnom svetle, dôraz sa kladie na problémy, ktoré spôsobujú spoločnosti, prípadne ich samotná existencia je problémom pre spoločnosť.“

Spolumajiteľ Štandardu Núñez s právnymi krokmi voči Inakosti súhlasí. „Samozvaná, nikým nepoverená skupinka ľudí posudzuje, škatuľkuje a dehonestuje tých, ktorí rozmýšľajú inak. Keďže poškodili aj nás, žiadame ich o nápravu. Dúfam, že žijeme v spoločnosti, v ktorej mať svoj názor nie je trestné, aj keď je natoľko radikálny, že tvrdí, že muž má penis, žena vagínu, pohlavia sú dve a sú definované biologicky,“ reagoval Núñez.