Denník N

Núñezov a Daniškov web bez povolenia skopíroval dizajn švajčiarskych novín. Len sme sa inšpirovali, bránia sa

Peter Núñez a Jaroslav Daniška
Peter Núñez a Jaroslav Daniška

Martin Saidler. Meno, na ktoré viacerí slovenskí a českí podnikatelia nespomínajú úplne v dobrom. Vravia, že splnil len málo z toho, čo im pri vstupe do spoločného biznisu sľúbil. Nakoniec boli radi, keď sa z nášho trhu pred vyše desiatimi rokmi stiahol.

Teraz sa vracia, skupuje nehnuteľnosti a pred mesiacom ohlásil na slovenské mediálne pomery obrovskú investíciu do konzervatívneho webu Štandard.

Kritici média už dostali predžalobné výzvy, aby svoje príspevky o Štandarde a jeho investorovi odstránili. Šéfredaktor portálu v tom vidí krok na zvýšenie kultúrnej úrovne na Slovensku.

Právnym problémom však môže čeliť aj samotný Štandard, pretože bez dovolenia odkopíroval dizajn od významných švajčiarskych novín – a prišlo sa na to.

Aj takto by sa dalo v skratke zhrnúť dianie okolo jedného malého konzervatívneho portálu.

Miliónová investícia

„Chceme byť protiváhou najmä Denníku N a SME,“ vraví šéfredaktor Štandardu Jaroslav Daniška. „Naším zámerom je vyvažovať spravodajstvo. Dlhodobo vnímame, že médiá nereprezentujú názory slovenskej spoločnosti, sú príliš liberálne. Našli sa investori, ktorí to chcú zmeniť a ktorí do toho dali peniaze. Vítam to, teším sa na tú prácu,“ dodáva.

V septembri Štandard oznámil, že získal „jednomiestnu miliónovú sumu“ od švajčiarskej spoločnosti Saidler & Co. Ani jedna zo strán výšku investície nekonkretizovala, dokonca ani to, či má bližšie k jednému alebo deviatim miliónom eur.

Navyše švajčiarska firma redakcii Štandardu prisľúbila aj ďalší balík peňazí vo výške „dvojmiestneho miliónového čísla“ na expanziu a možné akvizície.

Tieto informácie vyvolali diskusie o tom, kto je záhadný investor a aké má plány. Jeho finančný vklad do pomerne malého webu je totiž na tunajšie pomery veľmi štedrý. Pre porovnanie – na prvé tri roky fungovania Denníka N až do momentu jeho sebestačnosti bolo potrebných približne 600-tisíc eur. Denník N pritom začínal s viac ako 40 novinármi a dnes má redakcia 120 ľudí. Naproti tomu je Štandard výrazne menším projektom.

„Teraz je nás 15 až 18 a chceme narásť minimálne dvojnásobne, plus nejaké skrátené úväzky alebo externisti. Niektorí ľudia už prišli, s ďalšími rokujeme,“ vraví Daniška.

Štandard sa definuje ako slobodné médium, ktoré svoju úlohu vidí v emancipácii politickej a spoločenskej diskusie od ideologických a iných mocenských vplyvov

Saidler & Co. je švajčiarska investičná spoločnosť a hedžový fond, ktorú založila rodina Saidlerovcov. „Spoločnosť spravuje aktíva vo výške 2 miliárd švajčiarskych frankov,“ napísal Štandard.

„Rodina Saidlerovcov sa hlási ku katolíckej viere,“ opisuje ďalej Štandard a uvádza, že Saidlerovci podporili rekonštrukciu pútnického miesta v Skalke pri Trenčíne a v Izraeli sa podieľajú na výstavbe národnej knižnice.

Firmu riadi švajčiarsky občan rakúskeho pôvodu Martin Saidler. Jeho matka sa narodila v Trenčíne a za socializmu emigrovala do Viedne. Práve rodinný pôvod má byť aj dôvodom, prečo Saidler investuje na Slovensku.

Okrem podielu v Štandarde získala spoločnosť Saidler & Co. napríklad aj 49-percentný podiel v trenčianskom regionálnom portáli Terajšok.

„Kúpili niekoľko nehnuteľností v centre Trenčína,“ vraví trenčiansky primátor Richard Rybníček. Saidlerovci napríklad získali budovu bývalej Slovenskej sporiteľne aj s kinom Metro v centre mesta. „Mali by investovať do tejto národnej kultúrnej pamiatky,“ vraví Rybníček.

„Rokovania s nimi boli vždy veľmi dobré, pretože majú švajčiarsky profesionálny a absolútne transparentný prístup,“ hodnotí prvé skúsenosti primátor.

Ľudia, ktorí so Saidlerom v minulosti podnikali, majú však aj iné skúsenosti. „Je to charizmatická osobnosť, ktorá dokáže rozprávať, presviedčať, dokonca by som povedal, že zmanipulovať ľudí. Je dokonalý manipulátor, lebo svojim slovám a myšlienkam verí, aj keď sú v rozpore s realitou,“ povedal pre Denník N jeden z českých biznismenov, ktorý chce zostať v anonymite. So Saidlerom má totiž podpísanú zmluvu o mlčanlivosti a obáva sa, že keby hovoril o svojich skúsenostiach verejne, hrozili by mu miliónové pokuty.

„Všetci mali podpísané také zmluvy, takže nikto ani necekol o tom, aká spolupráca bola,“ vraví ďalší podnikateľ, tentoraz zo Slovenska. „Saidlerovi ide veľmi o jeho renomé, pretože na ňom stavia svoj úspech. Robí maximum, aby sa mu jeho dobré meno nepoškodilo. Preto o ňom nemôžem verejne nič povedať, lebo v momente by na mňa šla žaloba z najväčšej právnickej spoločnosti na svete,“ dodáva.

Avšak aj napriek tomu, že mnohé detaily o Saidlerovom biznise sú chránené obchodným tajomstvom, dá sa aspoň čiastočne odkryť jeho príbeh. A za pozornosť stojí už mýtus, ktorý rozšíril o svojich podnikateľských začiatkoch.

Martin Saidler v roku 2016. Foto – Wikipédia

(Ne)zakladateľ Scoutu24

Martin Saidler začal byť aktívny na českom a slovenskom trhu okolo roku 2000, zrejme najstaršou investíciou tu bola spoločnosť Finance.eu. Investor sa postupne začal zaujímať aj o ďalšie online projekty, pričom si vyberal najmä startupy, ktoré boli vo svojom segmente jednotkou alebo dvojkou na trhu.

V začínajúcich firmách sa Saidler prostredníctvom svojej spoločnosti Centralway snažil získať menšinový podiel. Ich zakladateľom sľuboval know-how, synergiu s ďalšími spoločnosťami vo svojom portfóliu, strategické informácie alebo pomoc pri hľadaní veľkého zahraničného investora.

Vo vtedajších tlačových správach nachádzame zmienku, že Saidler založil desiatky spoločností v USA a v Európe. Nie je známe, o aké firmy malo ísť, no jedna spoločnosť bola spomínaná často – Scout24 prevádzkujúca jeden z najväčších inzerčných portálov v Nemecku. V roku 2003 kúpila Scout24 spoločnosť T-Online, dcéra Deutsche Telekom, za 180 miliónov eur.

V Saidlerovom životopise tak vyzerala zmienka o zakladaní firmy Scout24 ako značka úspechu. Avšak pravda bola iná. Zahraniční novinári v minulosti upozornili, že Scout24 mal viacerých zakladateľov, no Saidler nefiguroval medzi kľúčovými aktérmi a nemal vo firme ani podstatný podiel. V skutočnosti založil pracovný portál Jobinteractive, ktorý Scout24 kúpil a premenil na web JobScout24.

Po tom, čo sa tieto informácie prevalili, sa Saidler prestal chváliť zakladaním Scoutu24. Na predaji tejto firmy zrejme zarobil, ale určite nie toľko, ako sa na prvý pohľad mohlo zdať.

V tlačových správach Saidler tiež uvádzal, že predal podiely vo viac ako 200 spoločnostiach, no novinárom sa podarilo dohľadať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Médiá

Slovensko

Teraz najčítanejšie