Deti je ťažké traumatizovať inakosťou. To, čomu nerozumejú, je nerovnosť, hovorí expertka na vzdelávanie o ľudských právach
Deti je veľmi ťažké traumatizovať tým, že im ukážeme inakosť, pretože pre ne je prirodzené rozumieť rovnosti. Naopak, to, čomu deti nerozumejú, je diskriminácia, hovorí v rozhovore pre Denník N odborníčka na vzdelávanie o ľudských právach, rodových otázkach a udržateľnom mieri Gal Harmatová.
V príbehoch pre deti podľa nej stále chýba dostatočné zastúpenie rôznych etnických skupín, náboženstiev a LGBTQI ľudí a rodín. Pre tieto deti je pritom dôležité vidieť v rozprávke seba, rovnako ako aj pre biele deti z tradičných rodín, ktoré búraním stereotypov o druhých zároveň búrajú stereotypy o sebe.
„Predstavme si, že niekde na dedine žije dieťa s okuliarmi a nadváhou, a cíti sa škaredé a nechcené. Potom uvidí v televízii, že existujú homosexuáli, černosi, židia, a tak si povie, že aha, je v poriadku byť iný,“ hovorí Harmatová, ktorá pôsobí na Kibbutzim College v Tel Avive.
S Gal Harmatovou sa okrem iného rozprávame o:
- epizóde seriálu Peppa Pig, v ktorej sa objavila postava s dvomi mamami,
- zobrazovaní rasovej, etnickej a náboženskej rôznorodosti v príbehoch pre deti,
- vplyve, ktorý rozprávky majú na vzdelávanie,
- rodových stereotypoch v príbehoch pre deti,
- odkazoch, ktoré deťom vysielajú stereotypy v rozprávkach aj v spoločnosti.
Britská televízia nedávno odvysielala novú časť animovaného seriálu Peppa Pig, v ktorej sa objavila postava s dvomi mamami. Niektorí poslanci strany Bratia Talianska, ktorá potom vyhrala voľby, žiadali taliansku televíziu, aby časť nevysielala, lebo je to „rodová indoktrinácia“. Ako to vnímate vy?
Z pohľadu vzdelávania je dôležité pamätať na to, že všetko, čo povieme a čo robíme, ale aj všetko, čo nepovieme a nerobíme, má výchovný vplyv. Všetko je indoktrinácia. Ani to nie je neutrálne, ak deti príbehmi učíme, že všetci majú mamu a otca, mali by mať bazén a psa, a dievčatá sú princezné. Každé vzdelávanie je indoktrinácia a tvrdiť, že len progresívne a inkluzívne materiály sú indoktrinácia, je naivné nepochopenie vzdelávacích procesov.
Z pohľadu rodových štúdií je dôležité nezabúdať, že v každej generácii od počiatku ľudstva boli LGBTQI ľudia, aj v stredoveku alebo v období fašizmu, ale neboli akceptovaní, trpeli úzkosťami a mali vysokú mieru samovrážd. Takže progresívne príbehy nie sú o tom, že deti povzbudzujeme, aby boli LGBTQI, pretože trans a queer ľudia boli aj vtedy, keď progresívne príbehy neboli, ale je to o tom, či ich akceptujeme také, aké sú, a dávame im najavo, že sú chcené také, aké sú.
Prečo okolo toho robíme takú drámu a nevieme deťom normálne povedať, že dvaja muži sa ľúbia? Nevieme to povedať v príbehoch? Moja štvorročná dcéra má knihu o spisovateľovi Federicovi Garcíovi Lorcovi, ktorý bol homosexuál. V knihe píšu, že mal veľmi dobrého kamaráta Rafaela. Z tej istej série má knihu o Fride Kahlo, v ktorej sa píše, že sa s Diegom Riverom ľúbili a vzali sa. Prečo sú v týchto v podstate identických prípadoch použité rôzne slová?
Ľudia sa podľa mňa boja, že nebudú schopní kontrolovať rodinu. Majú zafixované, že je jedna osoba, ktorá má kontrolu, velenie a trochu viac privilégií: muž. On kontroluje celú rodinu. Ak sa odtrhnú od tejto normy, stratia kontrolu nad rodinou. Je však dôležité deťom povedať o homosexuálnom páre, že aj to je láska. Deti to dokážu pochopiť za tri sekundy. Poviete im: „Títo ľudia sa ľúbia a žijú spolu.“ A deti povedia: „Okej.“ Ale ak z toho robíme drámu, deťom komplikujeme to, aby tomu porozumeli.
Čiže je to o tom, ako tému uchopíme.
Presne tak. Deti to veľmi ľahko pochopia, lebo pre ne je prirodzené rozumieť rovnosti. To, čomu deti nerozumejú, je nerovnosť. Nerozumejú otroctvu ani diskriminácii, lebo im to nedáva zmysel. Na to, aby pochopili diskrimináciu, im musíme vymyť mozgy. Zahmlievame veci. Neukazujeme veci, o ktorých nechceme, aby ľudia rozmýšľali. Hovorí sa, že ak by bitúnky boli presklené, všetci by sme boli vegetariáni. Veci, o ktorých nechceme hovoriť, často skrývame pred okom verejnosti. Lenže pre deti, rovnako ako pre dospelých, sú ťažko pochopiteľné práve tie veci, ktoré skrývame. Nikomu to nepomôže, keď nebudeme veci pomenovávať priamo.
Po epizóde Peppa Pig Twitter zaplavili aj príspevky zhrozených rodičov, že ich deti budú traumatizované. Môžeme traumatizovať deti tým, že im ukážeme homosexuálny pár?
Nie je vôbec jednoduché deti traumatizovať tým, že im ukážeme inakosť a rôzne spôsoby života. Traumatizujeme deti,
