Historik Jakub Drábik: Fašistov pustili k moci slabí politici (+ video)
Koncom októbra uplynie 100 rokov od pochodu na Rím, po ktorom sa dostal k moci Benito Mussolini. Historik Jakub Drábik hovorí, ako sa to stalo a čo majú spoločné fašisti z 20. rokov s tými súčasnými.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Jakub Drábik (36) je slovenský historik, pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a zakladateľ projektu HistoryLab, ktorý sa venuje komparatívnemu výskumu fašizmu. Je autorom rozsiahlej monografie Fašizmus. V rozhovore hovorí:
- prečo fašizmus v Taliansku vyrástol v priebehu troch rokov,
- koho a čím oslovoval a ktoré inštitúcie Mussolinimu pomohli,
- čo je vlastne fašizmus a ako sa tento pojem nadužíva,
- či je s fašizmom vždy spojené násilie
- aj ako Mussolinimu pomohli slabí a nekompetentní politici.
Začnime v histórii, konkrétne v roku 1919. Kapitola o talianskom fašizme vo vašej knihe Fašizmus sa začína malou demonštráciou na námestí v Miláne, bolo na nej niečo vyše 100 ľudí. Vypočuli si prejav Benita Mussoliniho. Tam sa aj zrodil fašizmus?
Tam sa datuje vznik fašizmu ako politického hnutia. Fašizmus nevznikol len tak, jedným Mussoliniho prejavom. Filozofické a ideové korene fašizmu nájdeme už v 19. storočí. Prvá svetová vojna bola takým silným brutalizačným momentom, ktorý zo všetkých týchto filozofických a ideových smerov vypľul fašizmus ako politické hnutie. Fašizmus je možno jediná politická ideológia, ktorá má presný dátum svojho zrodu, a to je marec 1919 na Piazza San Sepolcro v Miláne.
O čom bol Mussoliniho prejav?
Bol to mix sľubov. Pre fašistov všeobecne platí – aj dnes –, že politický program je niečo, čo ich zásadným spôsobom nezaujíma. Mussolini vravel, že musia zlikvidovať nezamestnanosť, že Taliansko bolo v prvej svetovej vojne oklamané a ich víťazstvo je vlastne zmrzačeným víťazstvom, čiže „vittoria mutilata“. Hovoril o tom, že by sa k moci mala dostať „zákopokracia“, teda elita, ktorá v zákopoch zomierala za otčinu.
Hovoril aj ďalšie veci. Mussolini bol pôvodne členom socialistickej strany, i keď on sám socialista nebol. S tým možno súvisí, že v prejave v Miláne presadzoval aj volebné právo pre ženy, na tie časy veľmi progresívnu tému. Preto vravím, že ten prejav bol mix všetkého, o čom si myslel, že by mu mohlo pomôcť dostať sa k moci.
Video: Jakub Drábik: Fašistov pustili k moci slabí politici
(autori: Martina Koník, Dušan Mikušovič)
V roku 1919 mal Mussolini 36 rokov, členom politickej strany bol už pred vojnou. Ako vojna zmenila jeho politické myslenie, ak vôbec?
To je zložitá otázka, na ktorú nemajú odpoveď ani Mussoliniho životopisci. V historiografii existuje konflikt: niektorí veria, že Mussolini bol ideologicky stále fašista a vojnou sa dostal tam, kde vždy bol, len to začal prejavovať verejne. Iní historici vravia, že bol na začiatku veľmi pragmatický, dokonca bol spočiatku proti vojne. Časť z nej strávil vo Švajčiarsku, keďže sa najprv nechcel dať naverbovať do armády. Nakoniec sa do nej sám prihlásil.
Ako došlo k tomuto obratu?
Taliansko nevstúpilo do prvej svetovej vojny spolu s ostatnými krajinami v roku 1914, ale až v roku 1915. Pôvodne bolo spojencom neskorších centrálnych mocností, teda Nemecka či Rakúsko-Uhorska. No potom zmenilo strany a v roku 1915 vstúpilo do vojny na strane Dohody, teda Veľkej Británie, Francúzska a Ruska. Mussolini bol jedným z tých, ktorí v roku 1915 podporovali vstup Talianska do vojny.
V socialistickej strane, ktorej bol členom, bol tento postoj veľmi neobvyklý. Ostatní socialisti sa začali pýtať: „Chi paga?“ Kto ho platí? Ukázalo sa, že Mussolini skutočne bol platený
