Prečo Ukrajinci opäť postupujú? Päť postrehov austrálskeho generála

Oči vojenských odborníkov po celom svete už nejaký čas sledujú okolie Chersonu. Ukrajinskej armáde sa podarilo prelomiť ruské línie na západnom brehu Dnipra, oslobodiť niekoľko obcí a priblížiť sa k dôležitému mestu Nová Kachovka, kde je možné prekročiť Dnipro a kde sa začína vodný zásobovací kanál na Krym.

Opäť sa tak objavuje otázka, čo robia Ukrajinci lepšie, keď proti ruskej armáde, desiatky rokov vnímanej ako neohroziteľnej nikým iným než veľmocami, postupujú vpred.

Ofenzíva proti Ruskom ovládanému územiu na západnom brehu Dnipra je vedená zo severu, zatiaľ čo na západe tohto okupovaného priestoru ukrajinská vojenská prítomnosť bráni Rusom opustiť pozície a posilniť svojich zatláčaných spolubojovníkov. Nie je to zadarmo: ako sme nedávno opísali v seriáli Vývoj bojov, Ukrajinci tu majú nemalé straty.

A timelapse of the development of Ukraine's counter-offensive in Kherson Oblast over the past 5 days. pic.twitter.com/HBMjlrTK4F

— War Mapper (@War_Mapper) October 5, 2022

Austrálsky generál vo výslužbe Mick Ryan, ktorý vojnu dlhodobo sleduje a komentuje, považuje za dôležitých päť faktorov ukrajinského úspechu.

Ryan začína svoju úvahu poznámkou, že na juhu Ukrajiny nejde ani tak o nečakaný prelom, ako skôr o pokračovanie série plánovaných a koordinovaných akcií na južnom aj severovýchodnom bojisku. Obrancovia majú v koordinácii tú výhodu, že sa pohybujú po takzvaných vnútorných líniách – teda môžu svoje sily presúvať rýchlejšie a pružnejšie než ruská armáda.

Súčasťou od augusta prebiehajúcich intenzívnych bojov na juhu Ukrajiny je aj menej zjavný súboj o to, kto bude mať v oblasti lepší prieskum a navyše odoprie prínos kvalitného prieskumu protivníkovi.

Taktický prieskum by sa dal opísať veľmi detailne, ale kľúčové je, že strana, ktorá je v prieskume a ochrane pred prieskumnými silami protivníka lepšia, dokáže utajiť svoje zámery – napríklad sústredenie jednotiek – a sama, naopak, tieto informácie o nepriateľovi má.

Podľa Ryana viedli intenzívne ukrajinské operácie na juhu krajiny k prísunu ruských posíl, po čom začali dobrým prieskumom disponujúci Ukrajinci vymýšľať, ako príležitosť využiť a ruské sily na západnom brehu Dnipra izolovať. „HIMARS (americké raketomety – pozn. red.) pomohol, ale kľúčový bol bystrý plán,“ píše Ryan.

Podľa analytika a veterána talianskych ozbrojených síl Thomasa C. Theinera dokázali Ukrajinci vyradiť už v auguste Antonivský most pri Chersone, zatiaľ čo cez hrádzu priehrady v Novej Kachovke sa dá zatiaľ stále dostať autami, ale už nie ťažkou technikou.

Rusi sa výpadok oboch hlavných dopravných spojníc cez Dneper pokúšali vyriešiť pontónovými mostmi, ale aj tie dokážu presní ukrajinskí delostrelci zničiť. „Teraz sa Ukrajina pustila do útoku na severe (Chersonskej oblasti – pozn. red.) a rýchlo prekonala vyhladované a demoralizované ruské sily,“ píše Theiner.

https://twitter.com/noclador/status/1577324156890357760

Ako prvý z piatich bodov ukrajinského úspechu spomína austrálsky generál Ryan „veľkú šírku celého operačného plánu“. V Kyjive podľa neho počítali s oboma protiofenzívami a premýšľali, ako by sa mohli vzájomne dopĺňať a posilňovať. Nesie to so sebou dômyselné načasovanie útokov a pripravenosť využívať príležitosti na celkový úspech, nech už sa objavia kdekoľvek.

Druhým faktorom podľa Ryana je práca so zálohami. „Zjavne mali vyčlenené zálohy aj ‚situačné‘ zálohy na plánované útoky aj na využívanie príležitostí. To vyžaduje dobré posúdenie rizík, schopnosť klamu, operačnej bezpečnosti a logistickej prípravy,“ tvrdí.

Aby bolo nasadenie záloh účinné, je potrebné, aby boli pripravené na správnych miestach, prípadne aby sa mohli efektívne presúvať, mali zodpovedajúcu veľkosť a vybavenie pre konkrétne bojisko a situáciu na ňom a aby existovali dobré a funkčné plány, ako ich nasadiť. Nie je to skrátka tak, že by išlo o univerzálne jednotky čakajúce na vrhnutie sa do boja kedykoľvek, kamkoľvek a akokoľvek.

Ruský štýl: Tí privezení pred vami sú už mŕtvi

To zatiaľ robí skôr Rusko. Prekladateľ Viktor Janiš pred niekoľkými dňami upozornil na konverzáciu mobilizovaného ruského vojaka odvádzaného bez výcviku na front, ktorému vodič vysvetlil, že várka, ktorú viezol predtým, je už celá mŕtva a on bude čoskoro mŕtvy tiež.

Po tretie, Ukrajinci obstáli v „súboji prieskumov“. Neboli tak ruskými akciami – v celkovom pohľade – príliš prekvapení, zatiaľ čo sami dobre vedeli, kde bude zásah ruskú obranu bolieť. Práve to očividne stálo za prelomami pozdĺž západného Dnipra na juh okolo Zolotej Balky a ďalej k obci Dudčany. To je práve smer k spomenutej Novej Kachovke.

Ľavý bok svojho severného prelomu mohli Ukrajinci bezpečne oprieť o breh Dnipra, respektíve Kachovskej priehrady, ktorá tu na tomto veľtoku stojí.

„Súboj prieskumov vedený na zemi, vo vzduchu i elektronickými systémami viedol k zostaveniu obrazu rozloženia pozemných síl protivníka, jeho záloh, velenia a riadenia, kľúčových dopravných ciest a logistiky. Ukrajinský prieskum na taktickej úrovni je zjavne doplnený strategickým prieskumom ostatných zdrojov,“ naznačuje Ryan, že Ukrajinci mohli využiť aj informácie od prieskumných systémov krajín NATO.

Chersonská oblasť leží na brehoch Čierneho mora, nad ktorým aliančné lietadlá pravidelne lietajú. Ide o medzinárodný vzdušný priestor.

Dobrí generáli

Štvrtým faktorom je to, že po ôsmich mesiacoch bojov a ôsmich rokoch od ruského vpádu na Ukrajinu – na Krym a na Donbas – má Ukrajina niekoľko vysokých dôstojníkov, ktorí vyrástli v skúsených stratégov a znalcov operačného umenia. Preložené do nevojenskej reči: vedia, aké rozhodnutia na najvyššej úrovni treba robiť pre obranu krajiny, a vedia to docieliť na konkrétnych bojiskách.

„Očividne dobre poznajú svojho nepriateľa, vedia, ako vyvažovať strategické riziká a príležitosti. Velitelia vrátane generálov Zalužného, Syrského a Kovalčuka sú dobrí v riadení svojich štábov, sebe podriadených a plánovaní aj vo vedení operácií veľkého rozsahu. To je vzácna schopnosť,“ usudzuje Ryan.

Generál Valerij Zalužnyj nie je tunajšiemu publiku neznámy: portrét uznávaného náčelníka generálneho štábu sme priniesli tu. „Od Gerasimova som čítal všetko, čo kedy napísal,“ povedal pred časom Zalužnyj, ako sa učil poznať svojho protivníka, šéfa ruského generálneho štábu.

Olexandr Syrskyj úspešne viedol obranu Kyjivskej oblasti v prvých týždňoch vojny. A tiež protiútok, ktorým nedávno Ukrajinci vytlačili Rusov z Charkivskej oblasti na východe krajiny. Bývalý vysoký dôstojník ukrajinských výsadkárov Andrij Kovalčuk zase dostal na starosť juh krajiny.

Piatym kľúčovým prvkom podľa Ryana je asymetria vo veliteľskej filozofii.

„Zatiaľ čo Rusko riadi operácie centrálne, Ukrajinci majú väčšiu slobodu vo využívaní príležitostí (na bojisku – pozn. red.). V operáciách s rýchlym pohybom frontu ako pri Charkive alebo na severe Chersonskej oblasti sú tí, ktorí nemusia všetko hlásiť ‚hore‘. Sú schopní dominovať operačnému tempu a získať iniciatívu,“ opisuje.

Operačným tempom myslí, ako rýchlo dokážu velitelia získavať a vyhodnocovať informácie, rozhodovať sa a konať. Kto tento cyklus zvláda „točiť“ rýchlejšie, vedie svoje jednotky vo väčšom tempe, získa iniciatívu a určuje, kde sa bude bojovať a za akých podmienok. Protivník je nútený reagovať, prispôsobiť sa. Ako keď v šachovej partii jeden hráč vytrvalo útočí a tlačí druhého.

Ukrajincom, samozrejme, nepomáha len toto, dôležité je aj odhodlanie vojakov v protiklade s nízkou morálkou Rusov. Je tiež príliš skoro na to, aby sa stihol akokoľvek prejaviť efekt ruskej mobilizácie, a treba dodať, že Ukrajinci systematicky mobilizovali už od jari.

„Nezdá sa, že by ruská armáda mala na ukrajinské ťahy odpoveď. Vidíme kaskádu zlyhaní, ktoré zrejme budú nejaký čas pokračovať,“ hovorí Ryan a dodáva, že prísun ruských mobilizovaných vojakov môže ukrajinský postup teraz len brzdiť, nie zastaviť.