Samovražedný kremeľský imperializmus
Čím zjavnejšie Rusko prehráva, tým ráznejšie Putin vyhlasuje, že to tak nie je. Čím je štát slabší, tým viac zbavuje ľudí základných slobôd.
Autorka je rusko-americká politologička
Od rozpadu Sovietskeho zväzu som nepočula taký orwellovský prejav ako ten, ktorý predniesol ruský prezident Vladimir Putin, aby vyhlásil, že štyri ukrajinské regióny sú odteraz súčasťou Ruskej federácie. Tak ako mal kedysi komunizmus zachrániť ľudstvo pred imperialistickým vykorisťovaním, tak je dnes Rusko zjavne zodpovedné za obranu práv krajín, aby neboli vystavené „novému kolonializmu“, ktorý by ich zmenil na západných vazalov. V Putinovom Rusku je vojna mier, otroctvo je sloboda, ignorancia je sila a nezákonná anexia územia suverénnej krajiny je boj proti kolonializmu.
Bez náznaku kompromisu
V Putinovej hlave ide o nápravu historickej nespravodlivosti, keďže anektované regióny – Doneck, Luhansk, Cherson a Zaporožžia – boli kedysi súčasťou Novorossije, teda Nového Ruska, územia, ktoré do ríše priniesla Katarína Veľká. Prezident sa v mene zvyšku sveta vymedzuje aj proti Západu – najmä Spojeným štátom, ktoré mu od konca studenej vojny odčerpávali zdroje a diktovali jeho konanie.
Milujem dobrý propagandistický prejav – učila som tento predmet roky. Keďže však v tomto prípade autorom je líder krajiny, ktorá sa etablovala v centre dvoch impérií obklopená satelitnými štátmi, Putinova rétorika je príliš tvrdá, a preto ma nemôže uspokojiť.
Rovnako ako prejavy sovietskych lídrov počas studenej vojny ani Putinov prejav neobsahoval jediný náznak kompromisu. Naopak, Putinova asertivita v niektorých ohľadoch prevyšuje jeho sovietskych predchodcov.
Putina inšpiroval jeho intelektuálny hrdina, ruský filozof Ivan Iľjin. Iste, on komunizmus nenávidel. V skutočnosti chválil Adolfa Hitlera za záchranu Európy pred červenou hrozbou, a keď pred druhou svetovou vojnou emigroval do Švajčiarska, považovali ho za agenta nacistického ministra propagandy Josepha Goebbelsa. Je však zbytočné hľadať logiku v dystopickom svete ruských hrdinov a symbolov, ktorý nám servíruje Putin. Takže zatiaľ čo opakuje Iľjinovo presvedčenie o nadradenosti Ruska, západných vodcov, ktorí vraj klamú o Rusku, prirovnáva ku Goebbelsovi a svoju „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine ospravedlňuje ako potrebnú na „denacifikáciu“ krajiny (i s jej čiastočne židovským prezidentom).
Paradox tyranie
Akokoľvek to bolo absurdné, na Putinovom prejave o anexii nebolo nič prekvapujúce. Rusko v posledných týždňoch utrpelo na severovýchode Ukrajiny sériu vojenských porážok. Zdanie slabosti je pre Putina neprijateľné, tak ho kompenzuje čoraz agresívnejšou rétorikou. Čím je zjavnejšie, že Rusko prehráva, tým ráznejšie Putin vyhlasuje, že to tak nie je.
Toto je „paradox tyranie“: čím je štát slabší, tým viac zbavuje ľudí základných slobôd.
