Denník N

17 osudných sekúnd: chystali Turci útok na ruské lietadlo?

Padajúci ruský bombardér Su-24. Foto – AP
Padajúci ruský bombardér Su-24. Foto – AP

Čo vieme a nevieme o zostrelení ruského bombardéra Su-24 tureckými lietadlami F-16. Prvý revanš má Moskva za sebou – ruskí nacionalisti zaútočili na tureckú amabasádu.

„Blížite sa k tureckému vzdušnému priestoru, okamžite zmeňte kurz na juh,“ varoval podľa Turkov 24. novembra v utorok ráno pilot lietadla F-16 dve približujúce sa ruské lietadlá. To, čo nasledovalo, je známe.

Ruské lietadlá kurz nezmenili a jedno z nich, stíhací bombardér Su-24, Turci naozaj zostrelili. Potom, čo vošlo na 17 sekúnd asi dva kilometre do tureckého priestoru.

Takto o „narušení tureckej suverenity, teritoriálnej celistvosti a bezpečnosti“ informovala Ankara Bezpečnostnú radu OSN vo svojom liste.

zostrelene_rusko_WEB

Kde ho zostrelili?

Ani NATO nespochybňuje, že ruské lietadlo narušilo turecký priestor. Sporné je však miesto zostrelenia, ktoré sa mohlo aj podľa nemenovaného amerického predstaviteľa osloveného agentúrou Reuters odohrať už nad sýrskym územím.

Lietadlo bez katapultovaných pilotov (jedného zastrelili rebeli bojujúci proti Asadovi, druhého zachránili sýrski vojaci) dopadlo podľa ruského prezidenta Vladimira Putin štyri kilometre od hraníc s Tureckom a v momente zásahu bolo kilometer od hranice. Jeho turecký náprotivok Recep Tayyip Erdoğan tvrdí, že v momente zásahu bolo nad tureckým územím a časť trosiek lietadla dopadla na ich územie a zranila dvoch ľudí.

Druhý, zachránený pilot zo zostreleného bombardéra Su-24 tvrdí, že Turci im varovanie nedali a že celý čas boli len na sýrskom území. „Celý náš let do momentu výbuchu rakety som mal pod kontrolou a veľmi dobre som na mape aj teréne videl, kde sa nachádza hranica a kde my,“ povedal ruský pilot podľa servera Meduza.

Pripravovali to Turci?

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil Ankaru, že išlo o pripravovanú provokáciu. Analytici sa zhodujú, že Turci zrejme s niečím takým počítali, keďže Rusi im v posledných týždňoch na to dali dôvod.

„Je veľmi pravdepodobné, že Turci sa na tento prípad provokácie vopred pripravili,“ rozpráva bezpečnostný analytik Jaroslav Naď zo slovenského think-tanku CEPI. Rusi podľa neho tak dlho provokovali Turkov svojimi nepovolenými preletmi, až na to doplatili a podcenili svojho rivala, s ktorým ich rozdeľuje opačný postoj k diktátorovi Bašárovi Asadovi.

Kým pre Putina je to spojenec, pre Ankaru, podobne ako pre Západ, hlavný vinník vojny, ktorá si za štyri roky vyžiadala vyše 250-tisíc životov. Aj francúzsky prezident François Hollande po zostrelení ruského lietadla Tureckom zopakoval, že Asad bude musieť odísť, pretože má na svedomí najviac životov.

„Turci si opakovane predvolali ruského veľvyslanca, aby vysvetlil, prečo ruské bojové lietadlá narúšajú turecký priestor, potom im dokonca zostrelili špionážne lietadlo a navyše otvorene kritizovali, že Rusi bombardujú pozície, kde nie sú bojovníci Islamského štátu, čím len pomáhajú zväčšovať utečenecké vlny z krajiny,“ vysvetľuje Naď motívy, prečo Ankara reagovala na incident tak radikálne. 

Ruské lietadlo aj podľa neho mohlo byť v tej rýchlosti zostrelené na sýrskom území. To, že ruských pilotov varovali ešte nad sýrskym územím, je podľa neho bežná prax, keď sa stroje približujú k miestu, kde nemajú povolený prelet.

„Prax je taká, že zachytávajúce stíhačky, v tomto prípade turecké F-16, varujú približujúci sa stroj už v čase, keď sa nachádza vo ‚svojom‘ vzdušnom priestore, ale približuje sa k hranici,“ hovorí český vojenský analytik Lukáš Visingr.

„Takých varovaní naozaj mohlo zaznieť viac, hoci priamo na tureckom území mohlo ísť nanajvýš o jedno či dve,“ dodáva. Turecké rozhodnutie zostreliť ruské lietadlo však Visingr hodnotí ako neadekvátne.

Aj slovenský analytik Naď si myslí, že iné krajiny NATO by reagovali menej vášnivo a ruské lietadlo by zrejme len vyprevadili zo svojho územia.

Hrozia nové zrážky?

Turecko, Rusko, NATO aj európski lídri napriek vážnosti tragického incidentu vyhlasujú, že by nemal vyvolať vojenský konflikt. 

Prvé reakcie ruského hnevu sa však už objavili. Ruský minister obrany Sergej Šojgu vyhlásil, že na leteckú základňu v Sýrii posielajú moderné protilietadlové systémy S-400 a s útočnými lietadlami teraz budú lietať aj stíhačky, aby ich kryli. Turci zase poslali k sýrskym hraniciam tanky.

„Je dosť možné, že Rusi teraz túžia po tom, aby to pri prvej vhodnej príležitosti Turkom oplatili rovnakou mincou,“ rozpráva Visingr.

Už predtým Rusi informovali, že v Sýrii majú napríklad protiraketový systém Buk.

„Tento incident určite nepovedie Rusov k akémukoľvek stlmeniu operácií v Sýrii. Práve naopak, teraz môžu na Turkménov a ich cisterny útočiť o to viac,“ dodáva analytik Visingr.

Ekonomická odveta nebude príjemná pre žiadnu krajinu. Po Nemcoch chodí do Turecka najviac turistov z Ruska a šéf ruskej diplomacie ich už varoval, aby pre teroristické hrozby do tejto krajiny nechodili. Cestovné kancelárie vzápätí zrušili všetky zájazdy.

A tureckú ambasádu v Moskve už zahádzali stovky demonštrantov vajcami a kameňmi, ktorými rozbili okná veľvyslanectva. Ruská polícia sa len prizerala.

Zhruba 60 percent plynu nakupuje Turecko z Ruska za asi desať miliárd dolárov ročne, ako píše agentúra Bloomberg. Ankara by teraz mohla začať hľadať alternatívne zdroje, čo vzhľadom na vysychajúce rezervy Ruska nie je úplne v jeho prospech. 

Turecko vs. Rusko

Vojna v Sýrii

Teraz najčítanejšie