Denník N

Najviac sa plytvalo v Letanovciach

Stanislav Daniel po ukončení štúdia na Obchodnej akadémii v Senici sa prihlásil na UKF v Nitre, kde študoval sociálnu prácu so zameraním na rómske komunity. Pracoval na Úrade vlády, prešiel stážou v Rade Európy, spolupracuje s Nadáciou otvorenej spoločnosti. Od októbra žije v Holandsku a pôsobí v organizácii International step by step association. Foto N - Tomáš Benedikovič
Stanislav Daniel po ukončení štúdia na Obchodnej akadémii v Senici sa prihlásil na UKF v Nitre, kde študoval sociálnu prácu so zameraním na rómske komunity. Pracoval na Úrade vlády, prešiel stážou v Rade Európy, spolupracuje s Nadáciou otvorenej spoločnosti. Od októbra žije v Holandsku a pôsobí v organizácii International step by step association. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mimovládky majú fungovať ako laboratórium, niečo vyskúšať, a keď to funguje, štát by to mal prebrať na celé Slovensko. V tom mešká, niekedy aj desať rokov.

O tom, prečo sa nám nepodarilo využiť efektívne peniaze z eurofondov, o spomalenom prístupe štátu pri integrácii Rómov a o tom, ako sa v skutočnosti rozdeľujú granty na rómske projekty, hovorí odborník na rómsku problematiku STANISLAV DANIEL.

Pomohli fondy a projekty k integrácii Rómov do majoritnej spoločnosti?

Žiaľ, integrácia rómskych komunít do spoločnosti vyžaduje omnoho viac než iba aktívne zapojenie neziskovky do riešenia problému. Tretí sektor by mal byť akoby laboratóriom, kde sa odskúšajú rôzne modely na riešenie problémov. Ak sa ukáže niektorý model ako dobrý, mal by ho štát zapojiť do systému.

Napríklad?

Vieme vyhodnotiť, ako pomôže ľuďom v núdzi projekt výstavby domov komunitnou organizáciou. No život sa zlepší piatim, maximálne desiatim rodinám. Nemôžeme čakať, že malá mimovládka vytvorí národný projekt. V tomto bode by mal prísť štát alebo samospráva, prebrať od aktivistov úspešný model a zapojiť doň viac rodín. Projektové peniaze pomohli pri integrácii Rómov, ale iba do takej miery, aký mal tretí sektor dosah.

Na druhej strane EÚ dala Slovensku milióny eur na zlepšenie spolužitia medzi majoritou a rómskou menšinou.

Keď sa v médiách objavilo, že na rómske projekty sme dostali 200 miliónov eur, ľudia to vnímali podráždene. Ale aj z tých mýtických dvesto miliónov sa v skutočnosti vyčerpala asi iba polovica. Táto suma bola rozdelená pritom na sedem rokov a zahŕňala aj investičné projekty ako výstavby ciest. Len malá časť z poskytnutých financií išla na takzvané mäkké projekty, teda na prácu s ľuďmi z komunít.

Prečo štát nepreberá odskúšané projekty, keď sa ukázalo, že fungujú?

Preberá ich, no s výrazným oneskorením. Asistentov učiteľov testovali na školách rómske mimovládky ešte pred desiatimi rokmi. Možno tá pomalosť niečo naznačuje vo vzťahu k tomu, ako vláda pristupuje k integrácii rómskych komunít. Namiesto toho sa diskutuje, či asistenti učiteľa majú byť tiež Rómovia alebo nemajú, či sa to má volať rómsky asistent učiteľa alebo nie. Navyše, keď sa štát rozhodne prebrať nejaký model neziskovky, tak v ňom urobí také výrazné zmeny, že to potom nemá žiadaný efekt. V roku 2008 som robil hodnotenie projektu, ktorý sa nazýval So­ciálni terénni zdravotní asistenti, a vláde sme odporúčali podporiť projekt v praxi. Veľký problém bol, že nemohli používať slovo zdravotní, aby to nepôsobilo ako medicínska funkcia.

Je rozdiel v kvalite projektov, keď ich vyberá štát alebo súkromný donor či súkromná nadácia?

Nemal by v tom byť rozdiel, ale vo výsledku ho občas vidieť. Rozdiel môže byť v tom, že súkromná nadácia vie poskytnúť nielen financie, ale aj dodatočný servis. Zlepšiť obsahovú stránku projektu, pomôcť sieťovať jednotlivé občianske združenia pôsobiace v rovnakom regióne. Ak niekto nezíska grant, nemal dobrý projekt.

Tretí sektor kritizuje väčšinou štátnu správu, že neefektívne rozdáva granty. Neziskovky sú zase často kritizované, že väčšina ich rozpočtu ide na platy a chod samotného občianskeho združenia. Je to pravda?

Vždy je to o nastavení konkrétneho projektu. Napríklad, keď občianske združenie prevádzkuje v obci komunitné centrum, tak skutočne ide veľká časť financií na mzdy. Tu je kritika neopodstatnená, pretože omnoho dôležitejšia je kvalita ľudí, ktorí projekt robia, a nie fakt, že sa niečo niekde akože vykonalo. Áno, ak chcem, aby v komunitnom centre pracovali kvalitní ľudia so segregovanými deťmi, musím ich vedieť zaplatiť. Máme mnoho prípadov, keď človek v projekte poskytuje sociálne služby a má v konečnom dôsledku nižší príjem ako ľudia žijúci zo sociálnych dávok.

Častý je názor, že peniaze pre Rómov by sa mali dávať priamo ľuďom, a nie na projekty.

Poznám tento názor, ale úplne mu nerozumiem. V minulom programovacom období štrukturálnych fondov Európskej únie vyčlenili na Rómov 200 miliónov eur. Ak by sa naozaj využili všetky, pri počte Rómov na Slovensku to vychádza päťsto eur pre jedného. Štvorčlenná rodina by dostala dvetisíc eur. Samozrejme, bolo by to super, keby dostali priamo peniaze. Mnohí by však nemali bývanie, asfaltovú cestu, kanalizáciu, pitnú vodu, neboli by občianske hliadky, nedostali sa ich deti na školy a univerzity. Ak sa rozprávame o fenoméne chudoby, musíme hovoriť i o dlhoch, ktoré títo ľudia nik­dy v živote nedokážu splatiť. Nevieme ich potom motivovať pracovať, lebo im hrozia exekúcie a zrážky zo mzdy. Neexistuje dnes efektívny nástroj, ako tento problém riešiť.

V minulosti sa podporovali projekty ako kurzy ustajňovania koní, zavárania či umývania okien. Ako je možné, že sa to platí z verejných zdrojov?

Neviem, prečo takéto projekty podporili, a zaráža ma, ak sa niekde podobný projekt objaví ako príklad dobrej praxe. Buď tam sú peniaze a tie niekto potreboval minúť, čo býva bežná prax pri pohľade na eurofondy. Môže sa organizovať luxusná konferencia v hoteli, ktorý by inak nemal zákazku. Podobne to máme aj v školstve, kde existujú učebné odbory ako Praktická žena. Samotné dievčatá nevedia povedať, čo sa učia.

Viete povedať aj konkrétny príklad mrhania peňazí z projektov pre Rómov?

Príkladov by sa asi dalo nájsť viac, no prvý mi vždy príde na um projekt výstavby nájomných bytov v Letanovciach. Výstavba stála niekoľko miliónov eur, väčšinou z eurofondov. Ak niekto poznal podmienky, v akých žili obyvatelia letanovskej osady, určite môžeme hovoriť o zlepšení. Aj preto sa ťažko vysvetľuje, čo sa nám na nových bytoch toľko nepáči. Obec si jednoducho postavila novú osadu tri kilometre od centra. Obyvatelia to majú bližšie do Spišského Štvrtka. Obec radšej investovala do ťahania novej infraštruktúry na zelenej lúke, než by postavila nájomné byty pre Rómov v obci. A celá táto segregácia bola financovaná z eurofondov.

Pracujete v Holandsku ako programový manažér organizácie, ktorá sieťuje rôzne občianske združenia pracujúce s rómskymi komunitami v Európe. Ako sa dostane Róm zo Slovenska k takémuto miestu?

Je pravdou, že na medzinárodnej úrovni veľa Rómov zo Slovenska nepracuje. Hoci dnes máme mnoho rómskych vysokoškolákov a vysokoškoláčok, málo z nich dokáže pracovať v angličtine. Ja som sa chytil príležitosti, keď som už počas vysokej školy využil možnosti stážovať. Krátko nato som dostal možnosť pracovať pre prvú medzinárodnú organizáciu v Budapešti. Na mojej aktuálnej funkcii ľudia oceňujú nielen to, že som Róm, ale aj to, že som zo Slovenska. Snažím sa teda robiť dobré meno. Ale mohlo by nás byť viac. Viem, že o pár rokov bude konkurencia silná, viacero Rómov a Rómok v súčasnosti končí na zahraničných vysokých školách. Potrebujú len nabrať prvé skúsenosti a predovšetkým dostať šancu.

Pomohli projekty pre Rómov samotným Rómom?

Určite, nemali by sme tu dnes desiatky rómskych vysokoškolákov, nefungovali by komunitné centrá, ktoré nahrádzajú prácu materských škôl, nestáli by mnohé domy a ľudia by žili v chatrčiach bez vody, elektriny, kanalizácie. Ak sa na to pozriem reálnym pohľadom, v mnohých obciach sa situácia zhoršila, ale v iných zase zlepšila. Čo neviem dnes povedať, je, či to zlepšenie bolo priamo úmerné objemu financií, ktoré sa na to vynaložili.

A váš pocit?

Myslím si, že časť peňazí sa minula zbytočne – približne tak desať percent. Ale je to môj názor. Taká metodológia vzdelávania rómskych žiakov je pre niekoho zbytočná, pre mňa nie. Zlé je, že sa financoval jej vznik, ale v praxi sa nepoužíva. To vnímam ako plytvanie grantmi. Takisto nejaké konferencie nemuseli byť v najdrahších hoteloch.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie