Izrael ide stále viac doprava, mládež ulietava do úplného extrému
Na úvod osobná anekdota, ktorá však, ako ukazujú dáta aj odborníci, vôbec nie je ojedinelým javom. Moja 15-ročná dcéra je desiatačka na izraelskej strednej škole vo viac-menej sekulárnej štvrti pomerne veľkého mesta. Vybrala si ju aj preto, že je inkluzívna a má veľmi dobrý program na výučbu arabčiny. Arabčinu majú izraelské židovské deti na štátnych školách povinnú v siedmom až deviatom ročníku, v desiatom až dvanástom si ju môžu zvoliť ako jednu zo špecializácií, ktorú potom ukončia maturitou.
Je ešte len október a už tu bolo aj niekoľko dní sviatkov, čiže hodín arabčiny ešte nemali veľa. No dva- či trikrát sa stalo, že do triedy vleteli študenti z maturitného ročníka, zakričali „teroristi“ a ukázali vztýčený prostredník. Dcéra aj ostatné deti boli z toho vyľakané, keď som sa jej pýtala, čo na to učiteľka, odpovedala, že nepovedala a neurobila nič.
Keď mi potom rozprávala, že na občianskej náuke deti vykrikujú, že by na Arabov hádzali bomby, a ďalšia učiteľka to ignoruje, začala som byť trochu nervózna. Na predchádzajúcej škole tiež deti vykrikovali takéto vety, ale učitelia ich vedeli usmerniť. Navyše vtedy bol predpoklad, že mladšie deti ani nevedeli, čo rozprávajú, len si boli vedomé, že je to niečo, čo sa nepatrí.
Na dcérinu školu však chodia aj mladí ľudia, čo už dosiahli 18 rokov a o necelý mesiac budú voliť v predčasných parlamentných voľbách. A keďže Izraelčania posledné roky chodia na voľby ako na klavír, je predpoklad, že aj ďalší študenti a študentky z nižších ročníkov budú mať prvú skúsenosť s voľbami v ešte tínedžerskom veku.
Ako sa na to pozerať
Na to, čo sa udialo na jednej izraelskej strednej škole, by sme sa mohli pozrieť ako na ojedinelý incident, kde sa spojil menej asertívny alebo na hodnoty málo citlivý učiteľský prístup s agresívnejšími študentmi, ktorí možno len potrebujú rebelovať a ukazovať sa pred ostatnými. Toto je vek, keď ľudia radi šokujú, keď povrchne preberajú radikálne názory z rodinného prostredia a ešte viac od kamarátov a partií. Tiež je to obdobie, keď časti mládeže konvenujú lídri, ktorí v politike viac revú a šíria nenávisť, ako naozaj niečo riešia. Môžeme len veriť, že ich to časom prejde.
Iste, aj tento pohľad sprostredkovaný dcérinou triednou, s ktorou som o tom hovorila, je legitímny.
Lenže takéto prejavy mládeže môžu ukazovať aj čosi oveľa hlbšie a nebezpečnejšie. To, že izraelské voličstvo sa čoraz viac presúva doprava, zachytávajú
