Denník N

Zaceliť, obnoviť, zlepšiť. Pozrite si laureátov ocenenia za architektúru CE ZA AR

Vo výsledkoch tohtoročnej ceny cítiť dôraz na regeneráciu.

[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]

Vložiť ubytovacie bunky do rozpadajúceho sa kaštieľa pôsobí ako šialený nápad. Pri bližšom pohľade sa však ukáže, že v skutočnosti ide o postoj k nehnuteľnému dedičstvu a k architektúre vôbec.

Jedným z laureátov 21. ročníka ocenenia za najlepšiu slovenskú architektúru CE ZA AR sa stal kolektív okolo ateliéru 2021. Ich príspevok k osudu kaštieľa Coburgovcov v Jelšave pritom nespočíva v návrhu dlhodobej a nákladnej rekonštrukcie osirelej budovy. Ale v rýchlej intervencii, ktorá má pritiahnuť ľudí do obchádzaného regiónu a zamerať pozornosť na upadajúci objekt.

Za akupunktúrny vstup do chátrajúcej budovy a aktivistický apel, ktorý sa navyše zhmotňuje v priestorovom riešení zážitkového ubytovania, si autori odniesli cenu v špeciálnej kategórii Fenomény architektúry.

Kategória Fenomény architektúry: Bunky Jelšava v kaštieli Coburgovcov od ateliéru 2021 (Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký, Lenka Borecká a ďalší). Z hodnotenia poroty: „Autori vytvorili ‚mikrohotel‘ v čase. Návštevník sa stáva súčasťou záchrany a transformácie pamiatky. V našich končinách unikátny a inovatívny spôsob dočasnej zážitkovej intervencie.“ Foto – Vladimír Eliáš

Prečo a ako regenerovať

Do aktuálneho ročníka ocenenia CE ZA AR, ktoré vyhlasuje Slovenská komora architektov, bolo prihlásených celkovo 88 diel. Takmer tridsiatku z nich, roztrúsených po celom Slovensku, navštívila medzinárodná porota na osobných obhliadkach.

Porotu tento rok tvorili architekti Jakub Cigler, Vladimír Sitta, Štěpán Valouch z Českej republiky a za Slovensko Juraj Benetin, Igor Marko, Pavol Šilla a rektorka VŠVU Bohunka Koklesová. Porota na základe obhliadok vybrala 24 finalistov v šiestich kategóriách. Laureáti boli predstavení vo štvrtok večer na slávnostnom ceremoniáli.

Ocenenie CE ZA AR tento rok prebiehalo pod mottom #regenerácia. Znamená to, že v rámci architektonickej práce sa čoraz viac dostáva do popredia otázka nakladania s už existujúcimi nehnuteľnosťami či areálmi. A to aj v súvislosti s podielom stavieb na uhlíkovej stope a ich postavením v rámci klimatickej krízy.

Nevyplýva z toho, že architektúra sa má pri tomto nastavení vzdať ambícií. Naopak, práve teraz potrebujeme jej invenčnosť a tvorivý zápal.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Kultúra

Teraz najčítanejšie