Hovorili mu, že takto sa u nás maľovať nebude. Umelec Alexander „Šani“ Eckerdt si šiel po svojom a zanechal za sebou výnimočné dielo
Dielo maliara, grafika a kresliara si v Košiciach aktuálne môžete pozrieť na dvoch miestach – na retrospektíve v Múzeu Vojtecha Löfflera a v Malej galérii Alexandra Eckerdta, ktorú v roku 2004 založila a dodnes ňou sprevádza umelcova švagriná Emília Nedzelová.
„To, čo je pre neho charakteristické, prečo som ho mal rád a z čoho som sa v mnohom poučil, bol jeho postoj k životu – odbojnosť života, podstata avantgardy, prvok vzbury, nekonvenčného myslenia a žitia,“ spomínal na Alexandra Eckerdta kritik umenia a osobný priateľ Tomáš Štrauss.
Štraussove slová zazneli v dokumentárnom filme českého režiséra Petra Ruttnera a spolu s ním sa ku košickému umelcovi a predstaviteľovi slovenskej moderny vyjadrujú aj ďalší členovia výtvarnej scény ako Juraj Bartusz, Albert Marenčin či Albín Brunovský.
V snímke sa objavil aj sám Eckerdt, no za 25 minút trvania filmu nevyslovil jediné slovo. Približujú ho len zábery, ako oblečený v šedom vlnenom svetri listuje knihou alebo sústredene kreslí za stolom u seba v ateliéri, zvyšok dopĺňajú reprodukcie jeho maliarskych, grafických a kresliarskych diel.
Film vznikal v priebehu jari a leta 1992 a zachytáva tak posledné dni ťažko chorého umelca. Zároveň však vystihuje aj podstatu – ukazuje Eckerdta ako silného introverta, ktorý s okolitým svetom komunikoval cez svoje diela.
Rýchly prechod k moderne
„Alexander Eckerdt v poslednom období života tvoril len málo. Maľoval sporadicky, a keď už, tak hlavne kreslil a venoval sa grafike,“ hovorí kurátor Eckerdtovej retrospektívy v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach Peter Markovič, podľa ktorého sa umelec na sklonku života vrátil k tomu, s čím začínal.
Alexander Eckerdt, ktorý sa narodil v roku 1932 do rodiny mäsiara, totiž skôr než k remeslu svojho otca, odmalička prejavoval vzťah ku kresbe. Ako mladý navštevoval hodiny kreslenia u Ľudovíta Felda, neskôr sa učil za typografa v tlačiarenskom závode a absolvoval grafickú školu v Prahe.
„Mal veľmi dobrú technologickú prípravu a pomohlo mu to k tomu, že sa nakoniec dostal na VŠVU,“ hovorí Markovič s tým, že Eckerdt študoval na oddelení voľnej grafiky a ilustrácie u Vincenta Hložníka. „Získal u neho klasické vzdelanie. Veľmi dobre ovládal kresbu, prácu so svetlom, modeláciu a plasticitu. Z tohto obdobia sa zachovali aj jeho klasické školské kresby a akademické akty,“ hovorí Markovič.
Po štúdiu sa Eckerdt v roku 1958 vrátil domov do Košíc. Začal tam
